Najčastejšie sa o „syndróme vyhorenia“ hovorí pri manažéroch či ľuďoch v nejakých strategických pozíciách. Pri tých, ktorí musia podávať nadľudské psychické i fyzické výkony. Vždy je to však v spojitosti so zamestnaním. Odborníci vám vtedy odporučia spomaliť a jednoducho zmeniť zamestnanie. No syndróm vyhorenia existuje aj u mamičiek. Žien, ktoré podávajú nadľudské výkony celé mesiace, ba dokonca i roky. Idú z materskej do materskej a neprestajne ťahajú domácnosť. Idú na energetický dlh v nádeji, že raz sa to zlepší. V ich prípade riešenie nie je také jednoduché, pretože byť mamou, nie je práca ako každá iná, ktorú na druhý deň môžete zmeniť. Je dokonca omnoho ťažšia, lebo „malý šéf“ si v tomto prípade vyžaduje pozornosť nepretržitých 24 hodín 7 dní v týždni. Nemôžete v noci odignorovať jeho volanie, lebo práve spíte, nenakŕmiť ho, lebo ste dnes PN. Mať doma malých šéfov, pre ktorých neexistuje odpoveď NIE,  je naozaj náročné.

Syndróm vyhorenia najčastejšie postihuje ženy perfekcionistky. Veria, že sa od nich očakáva všetko dokonalé: vychovať inteligentné a kreatívne deti, mať tip-top domácnosť a v neposlednom rade byť pýchou manžela a mať s ním dobrý intímny život. Pomoc rodiny buď prijať nemôžu, lebo žijú ďaleko alebo jednoducho nechcú, pretože sú presvedčené, že to všetko zvládnu najlepšie samy. Tento imidž „super mamy“ je však zradnou cestou. Práve v takýchto prípadoch sa depresie dostavia nenápadne, ale vážne ochromia ženy v ich ďalšom každodennom živote.

„Spomínam si na chvíle, keď mal 4 mesačný syn každý deň niekoľko hodinové koliky a takmer dvojročná dcérka sa cítila odstrčená, pretože som syna musela mať takmer stále na rukách. Bolo to veľmi vyčerpávajúce. V jednej chvíli som sa pristihla pri tom, ako stojím v strede obývačky s dvoma plačúcimi deťmi ( jedným na rukách a druhým ležiacim na zemi, ktoré prežívalo svoje chvíľky obdobia vzdoru ) a túžim zamknúť dvere a odísť. Nechať ich tam. Iba tak, bez žiadnej zodpovednosti, výčitiek svedomia, že som neurobila v tej chvíli pre niekoho iného maximum.... Unavená na smrť,“ spomína Mária z Bratislavy, ktorá si syndrómom vyhorenia pri deťoch nečakane prešla. „Dostávala som sa z toho nakoniec mesiace s pomocou rodičov a lekárov,“ dodáva.

V minulosti tento problém nebol u matiek takým častým javom, nakoľko rodiny žili spolu, prípadne v dostatočnej blízkosti, aby si mohli fyzicky pomáhať. Nemuseli tak siahať až na úplné dno svojich fyzických síl. Do výchovy sa zapájali staré mamy i tetky z okolia. Dokonca aj susedky boli viac otvorené pomoci v starostlivosti o cudzie deti. Dnes však žijeme neporovnateľne izolovane a všetka zodpovednosť sa prenáša na plecia jedného človeka - matky na materskej dovolenke. A práve to je dôvod, prečo dnes možno pri deťoch vyhorieť veľmi ľahko. Najčastejšie sa syndróm vyhorenia dostaví u rodičov, ktorí:

-        majú dlhodobý nedostatok spánku;

-        nie sú podporovaní a oceňovaní druhým partnerom;

-        ich deti majú špeciálne potreby;

-        rodičia s chronickými zdravotnými problémami;

-        rodičia s nedostatkom financií,  s nestálymi vzťahmi a pod neustálym stresom.

Šťastná matka je hnacím motorom šťastnej rodiny

Ideálnym spôsobom, ako sa syndrómu vyhorenia vyhnúť, je zmeniť svoj pohľad na život a pozerať sa na veci viac s nadhľadom. A čomu by ste sa mali veľkým oblúkom vyhnúť?

1) Zabúdať na svoj vlastný čas na oddych

Ak nebudete relaxovať a vytvárať si príležitosti na svoj vlastný čas, nemôžete získať stratenú energiu späť. Kumulovanie vyčerpania prinesie s istotou depresie a pocity nenaplnenia z úlohy matky. Určite. Ak nebudete myslieť na seba, nebudete mať dostatok energie, nebudete sa môcť dobre a s láskou starať ani o ľudí okolo vás. Vašu neistotu a smutný pohľad deti určite budú vnímať.

2) Neustále sa cítiť vinná

Cítite sa vinné, že ste dnes kričali, aj keď ste sa zaprisahali, že už nikdy viac kričať po deťoch nebudete? Cítite sa vinné, že ste zostali „matkou v domácnosti“ alebo že ste naopak nastúpili rýchlo do práce? Stále budú existovať dôvody, prečo by ste sa mohli cítiť vinné. Ale viete čo? Tento pocit vám nič pozitívne neprinesie. Rýchlo sa ho preto zbavte a sústreďte sa na to, čo vás čaká.

3) Nedovoliť svojím deťom, aby boli deťmi

Koľké z nás sú svojím deťom neustále v pätách? Rozdávame inštrukcie, zákazy, príkazy, odporúčania, podsúvame hračky. Dokonca aj pri hre im vstupujeme do ich kreatívnych plánov a riešime, ako by sa mali či nemali hrať, koho by mali do svojej partie vziať. Dovoľte deťom kreovať svoju hru, aj riešiť konflikty samostatne. Nechajte ich občas prežiť svoj vlastný smútok a frustráciu z toho, že sa im niečo nedarí. Život nie je dokonalý a nikdy nebude. Aj na to deti musia prísť. Nechajte ich prežiť si hnev, radosť, byť neprimerane bláznivými i urobiť strašný neporiadok. Všetko je to normálne. Dovoľte deťom byť deťmi a neberte všetko smrteľne vážne. Dovoľte im mať na svoje detstvo krásne spomienky.

4) Nabrať si toho na plecia priveľa

Možno by ste chceli deťom dopriať všetko, na čo si zmyslia, absolvovať všetky možné aktivity, len aby o nič neprišli. Nerobte to. Nenájdete si čas, aby ste sa nadýchli a nakoniec budete vyčerpané a nervózne nielen vy, ale aj vaše deti. Občas je menej viac. Ponechajte v rámci týždňa deťom čas aj na neplánovanú hru. V rámci ich vývoja je to pre ne rovnako dôležité.

5) Hromadiť doma všetko, čo sa dá

Ako deti rastú, každá návšteva donesie malú drobnosť. Čím viac takýchto drobností však doma máte, tým viac času potrebujete na ich upratovanie. Zaveďte pravidlá, za akých okolností sa budete hračiek zbavovať. Čím menej zbytočností doma máte, tým viac času môžete venovať oddychu.

6) Neprijať pomoc iných

Mnohé z nás neprijmú pomoc druhých pri opatere o deti z hrdosti, iné kvôli výčitkám svedomia, že by sa dieťa necítilo bez mamy komfortne. Zabudnite na tieto dôvody. Nehanbite sa poprosiť o pomoc a prijať ju. Vychovať skvelých ľudí nie je vôbec jednoduchý projekt a vaša rodina vás potrebuje plnú síl a optimizmu. Koniec koncov z širšej komunity ľudí okolo seba sa môže dieťa taktiež naučiť rôznym zaujímavým veciam a medziľudským vzťahom. Túto odvekú pravdu potvrdzuje aj jedno africké príslovie, ktoré hovorí, že: „Aby ste vychovali dieťa, potrebujete celú dedinu.“ Ak nebudete myslieť na seba, negatívne sa vám to vráti vo chvíli, keď to budete najmenej očakávať.

7) Ignorovať svoje pocity

Tváriť sa, že je všetko v poriadku, nie je vždy hrdinstvo. Vaše telo vám dáva dostatočne včas najavo, že musíte niečo zmeniť. Musíte poprosiť o pomoc. Ak sa cítite preťažená, prestávate sa smiať, stále častejšie vybuchujete na svojich blízkych...znamená to, že niečo musíte zmeniť. Neignorujte signály, ktoré vám hovoria, že ste vyčerpaná alebo že je z vás iný človek. Ak chcete byť šťastná a opäť rozdávať úprimné úsmevy a objatia, byť mamou v pohode, počúvajte opäť svoje telo.

8) Zabúdať byť vďačná

Predstavte si detailne posledný deň vášho života. Na čo budete myslieť? Kto bude okolo vás? Čo ste týmto ľuďom počas svojho života odovzdali? To sú veci, na ktorých záleží a z ktorých by ste sa mali denne tešiť. Objatia, pohladenia, láskavé slová, dôverné rozhovory, pochopenie, spoločné chvíle pohody...To všetko sú drobnosti, na ktoré budete spomínať a ktoré v mysliach vašich blízkych budú mať večné miesto. Pozerajte na svoj život, vzťahy i jednotlivé okamihy všedných dní zhora a uvidíte, čo v ňom je skutočne dôležité.

Byť mamou alebo otcom je v mnohých prípadoch náročnejšie, ako chodiť do práce. Dovolím si tvrdiť, že je to náročný manažérsky post. Toto obdobie je skvelá previerka našich manažérskych zručností, ako sme na tom s kreativitou, skutočnou trpezlivosťou, aktívnym počúvaním, nachádzaním krízových riešení a v neposlednom rade efektívnym riadením tímu. Byť rodičom je ťažké, ale ak si správne zmanažujete množstvo povinností a radostí, nebudete zabúdať na túto posvätnú rovnováhu, syndróm vyhorenia sa vás nemôže dotknúť.

Zdroj textu: eduworld.sk