Musíme rozbiť, nie budovať, bariéry vo vnútri národov a medzi nimi, apeluje najznámejší vedec súčasnosti.

Nech si myslíme čokoľvek o rozhodnutí Angličanov odmietnuť členstvo v Európskej únii a Američanov zvoliť Donalda Trumpa prezidentom, nie je pochýb, že išlo o výkrik hnevu ľudí, ktorí majú pocit, že sa na nich politici vykašľali, píše teoretický fyzik Stephen Hawking pre The Guardian.

Teraz je ale dôležité, ako budú elity reagovať. Mali by sme odmietnuť toto hlasovanie ako výlev hrubého populizmu, ktorý ignoruje fakty? To by bola chyba.

Znepokojenie, ktoré bolo zdrojom tohto hlasovania, a ktoré sa týka hospodárskych dôsledkov globalizácie a zrýchľujúcich sa technologických zmien je absolútne pochopiteľné. Automatizácia tovární už zdecimovala pracovné príležitosti v tradičnom priemysle a vzostup umelej inteligencie veľmi pravdepodobne rozšíri túto likvidáciu profesií a pracovných príležitostí hlboko do stredných vrstiev.

To prehĺbi už tak rýchlo sa šíriacu hospodársku nerovnosť po celom svete. Internet a jeho digitálne platformy umožňujú miniatúrnym skupinám ľudí zarábať obrovské množstvo peňazí pri zamestnávaní len minima ľudí. To je nevyhnutné, je to pokrok, ale je to tiež sociálne deštruktívne.

Musíme o tom uvažovať zároveň s úvahami o finančnej kríze, v dôsledku ktorej si ľudia uvedomili, že len veľmi malé množstvo ľudí pracujúcich vo finančnom sektore je odmeňované astronomickými sumami a my ostatní ten úspech zaručujeme a sme nútení uhradiť náklady, ak dôjde ku kríze.

Takže celkovo žijeme vo svete prehlbujúcej sa finančnej nerovnosti, v ktorej mnoho ľudí vidí nielen, že im klesá životná úroveň, ale že mizne aj ich schopnosť si vôbec na živobytie zarobiť. Niet divu, že hľadajú nové usporiadanie, a tak sa im zdalo, že brexit a Trump im ho ponúkajú.

Ďalším nezamýšľaným dôsledkom globálneho rozšírenia internetu a sociálnych sietí je to, že drsná nerovnosť je dnes medzi ľuďmi ešte vážnejšia ako v minulosti. A vzhľadom k tomu, že v subsaharskej Afrike je dnes viac ľudí, ktorí majú telefón, než ľudí, ktorí majú prístup k pitnej vode, to bude zakrátko znamenať, že takmer všetci ľudia na našej stále preľudnenejšej planéte budú vedieť o tom, aká tvrdá nerovnosť na svete vládne.

Dôsledky sú jasné: ľudia z vidieka sa sťahujú do miest, vedení nádejou. A keď zistia, že raj ako na Instagrame tam nie je, vydávajú sa do zahraničia, kde v stále väčších počtoch hľadajú lepší život. Títo migranti vytvárajú nové požiadavky na infraštruktúru a ekonomiky krajín, do ktorých prichádzajú, čo ochromuje znášanlivosť a posilňuje politický populizmus.

Pre mňa je obzvlášť znepokojujúce, že viac ako kedykoľvek v našej histórii potrebuje náš biologický druh vzájomne spolupracovať. Čelíme obrovským ekologickým problémom: globálnemu otepľovaniu, problémom pri pestovaní potravín, preľudneniu, likvidácii iných biologických druhov, epidémiám, prekysleniu oceánov.

Ocitli sme sa v najnebezpečnejšej fáze rozvoja ľudstva. Máme teraz technológiu na zničenie tejto planéty, na ktorej žijeme, ale nevytvorili sme si doteraz technológiu, ktorá by nám umožnila odtiaľto uniknúť. Musíme preto pracovať na ochrane tejto planéty.

Preto musíme rozbiť, nie budovať, bariéry vo vnútri národov a medzi nimi. Ak to máme dosiahnuť, svetoví politici musia priznať, že zlyhali. Bude nutné sa naučiť zdieľať tie zdroje, ktoré teraz ovláda len hŕstka ľudí.

Vzhľadom na to, že teraz miznú nielen pracovné príležitosti, ale aj celé priemyselné odvetvia, musíme pomôcť ľuďom získať novú kvalifikáciu pre nový svet a podporovať ich k tomu finančne. Ak si komunity a ekonomiky neporadia so súčasnou mierou migrácie, musíme robiť ďaleko viac na podporu globálneho rozvoja, pretože jedine tak budú migranti presvedčení, aby zostali doma.

Elity sa budú musieť poučiť z lekcií uplynulého roka. To predovšetkým vyžaduje určitú mieru pokory.

zdroj: hnonline.sk