Láska je esenciou života, ktorá dodáva chuť našej každodennosti. Svet ju preto potrebuje v každom momente a počas ťažkostí (hospodárske krízy, prírodné katastrofy) asi najviac. Napriek tomu si ľudia často mýlia lásku a „lásku“.

Nepodmienená láska

O láske sa dnes akosi málo píše. A keď, tak len o tej romantickej láske, ktorá sa dá opísať aj ako zaľúbenosť alebo zamilovanosť. No láska má veľa podôb a my tak trochu trpíme jazykovou chudobou slovenčiny, ktorá má pre pestrú paletu podôb lásky len jediný výraz. Taká gréčtina rozoznáva:

„Philia“ - priateľstvo ako silný zväzok, vyrastajúci okolo niečoho spoločného.

„Storge“ - náklonnosť medzi príbuznými alebo ľuďmi, ktorých spája nejaké rodinné puto.

„Eros“ - romantická zamilovanosť alebo zaľúbenosť. Aj keď toto slovo evokuje erotiku, sexuálny vzťah dvoch zaľúbených ľudí sa v tomto kontexte chápe ako súčasť istého duchovného rámca, v ktorom sa obaja stretávajú.

„Thelema“ - žiadostivosť ako dychtivá túžba niečo/niekoho ovládať, resp. mať vo svojej moci.

„Agapé“ - láska k blížnemu. V Novom zákone je práve toto tá láska, ktorou nás miluje Boh, ale zároveň, ktorou my máme milovať jeho i seba navzájom.

Prečo je dôležité to takto zadeľovať? Lebo aj keď dnes sa o láske v jej mnohých odtieňoch veľmi nepíše, v staroveku a stredoveku okolo týchto pojmov vyrástla celá filozofia. Grécki a kresťanskí učenci veľa rozmýšľali nad rôznymi druhmi lásky, nad ich výhodami i slepými uličkami. Milovať správnym spôsobom je v istom zmysle kumšt. A hoci každý z nás má v sebe potenciál pre lásku, v súčasnosti často víťazí sebaláska. Zaujímavé je preto zamyslieť sa nad tou biblickou láskou k blížnemu - nad „agapé“.

Nepodmienená láska

Tá láska, ktorou nás miluje Boh a ktorou nás zároveň vyzýva milovať našich blížnych, by sa dala opísať aj ako „nepodmienená láska“. Čo to znamená? Väčšina vzťahov okolo nás je založená na podmieňovanej láske: „Budem ťa milovať, pokiaľ budeš mať ten dobrý džob a vysoký plat.“ Alebo: „Budem ťa milovať, ale musíš niečo robiť s tou začínajúcou celulitídou.“ Rodič môže dieťaťu dať pocítiť niečo v zmysle: „Budem ťa milovať, ale musíš mať samé jednotky“, atď.

Samozrejme, málokedy to niekto takto explicitne pre druhého sformuluje. Tieto veci fungujú na neverbálnej úrovni, ale ľudia, medzi ktorými existuje puto, intuitívne vycítia, pokiaľ majú dočinenia s podmieňovanou láskou. V takomto prípade je za slovami „milujem ťa“ nejaká podmienka: „milujem ťa, ak...“, „milujem ťa, lebo“, „milujem ťa, ale...“

Samozrejme, na takomto postoji nemusí byť nič odsúdeniahodné. Najmä v ľúbostných vzťahoch máme každý legitímne predstavy o svojich partneroch a zachovanie vzťahu si od oboch ľudí vyžaduje neustále investície v podobe citov, času a podobne. Na tej „agapé“, chápanej ako „nepodmieňovaná láska“ je však predsa len čosi veľkolepé a príťažlivé. Je to ako ideál, ku ktorému sa oplatí aspoň vzhliadať, aj keď ho v našich osobných životoch nemusíme nikdy úplne dosiahnuť. Obsah nepodmieňovanej lásky sa dá zhrnúť do slov: „milujem ťa a bodka“.

Láska navzdory všetkému

Agapé svojim postojom „milujem ťa, aj navzdory všetkým tvojim nedostatkom“ je veľmi realistická. Na jednej strane učí človeka akceptovať nedokonalosť u seba, aj u druhých. Jej vedľajším produktom je teda aj sebaakceptácia. No zároveň ho povznáša, lebo od neho očakáva výkon, v podobe citu, ktorý by premostil túto obojstrannú nedokonalosť. Zaujímavé je, že podľa kresťanskej viery, práve touto nepodmieňovanou láskou miluje Boh každého z nás. Boh je dokonalá láska. Tu si niekto môže povedať: „Ale je to spravodlivé? Je fér, ak Boh miluje morálneho človeka rovnako ako masového vraha, čo si niekde vo väzení odpykáva doživotný trest odňatia slobody?“

V prvom rade treba povedať, že táto nepodmienená láska Boha ku každému človeku neznamená beztrestnosť. Ale aj keď rodič dá neposlušnému dieťaťu po zadku, nemusí to nutne robiť v hneve alebo v zlom úmysle. Trest môže byť tiež uskutočnený s láskou a dobrým úmyslom. A pokiaľ ide o toho väzňa, z človeka sa stáva sociopat, neschopný empatie a vyšších citov práve vtedy, keď nepocítil túto nepodmienenú lásku od svojich rodičov a blízkeho okolia. Pokiaľ dieťa vyrastá bez nepodmienenej lásky, môže sa z neho stať veľmi neistý človek. Preto je len dobré, ak občas môže zaskočiť Boh, keď ľudia ako zdroj lásky zlyhávajú.

V novozákonnom prvom liste Korinťanom 13 je pekná pasáž o láske. Píše sa v nej, že „láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávostí, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“ Píše sa tu tiež, že by človek mohol trebárs aj vedieť všetko, dokázať prorokovať alebo mať iné zvláštne schopnosti, no bez lásky by mu to aj tak bolo všetko na nič.

Dnes, keď sa láska často ocitá v slepej uličke sebalásky a ľudia vidia jeden v druhom len objekt na dosiahnutie vlastných cieľov, je na mieste oprášiť staré knihy filozofov a básnikov, píšucich o láske. Máme sa od nich čo učiť. Lebo ako uzatvára Sv. Pavol: „Teraz však zostáva viera, nádej, láska. To troje, no najväčšia z nich je láska.“

Za tieto riadky ďakujeme aktuality.sk