Témou kritického myslenia sa začali zaoberať už starovekí Gréci. Za jeho zakladateľa sa považuje Sokrates, ktorý zaviedol takzvaný Sokratovský rozhovor. Skúmal v ňom predpoklady, hľadal dôkazy, analyzoval výroky a odhaľoval protirečenia. Za Sokratom nezaostávali v kritickom myslení ani Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský, Leonardo da Vinci, Machiavelli, Denis Diderot či Charles Darwin. Venuje sa mu však dostatočná pozornosť dnes? Čo to vlastne je a prečo je dôležité, aby ho mal každý z nás?

Hoci sa termín kritické myslenie alebo postoj používa od nepamäti, odborníci sa nevedia zhodnúť na jeho presnej definícii. Kritické myslenie vo všeobecnosti znamená schopnosť nepodliehať prvému dojmu, ktorý je všeobecne mienený. Ide teda o vytvorenie si vlastného názoru na základe získaných vedomostí, skúseností nielen svojich poznatkov, ale aj iných ľudí.

Slovník hovorí, že kritické myslenie môžeme označiť ako komplex myšlienkových operácií, ktoré začínajú informáciou a končia prijatím vlastného rozhodnutia.Kritické myslenie je teda nezávislé myslenie hľadajúce argumenty. Začína nastolením problémov, respektíve kladením si otázok. Hlavný rozdiel medzi kritickým a nekritickým myslením spočíva v tom, že nekritické myslenie neodhaľuje, nehodnotí, nepredpokladá, je iba iracionálne a nedôsledné, len pasívnou domnienkou. Je teda nezávislým myslením, ale zároveň vedie k spoločenskému stretu s inými ľuďmi, pretože pre kritické myslenie je takmer nevyhnutná reakcia okolia a stret s inými argumentmi, postojmi a názormi.

Človek, ktorý využíva kritické myslenie v bežnom živote rozlišuje nielen medzi názormi a faktami, ale dôsledne premýšľa o informáciách, aby sa v nich snažil získať čo najviac súvisiacich informácii. Kladením doplňujúcich otázok dokáže odhadnúť, ktorá informácie je pravdivá a ktorá iba obyčajná „kačica“ vypustená do sveta.  Získava to najmä overovaním si ich pravdivosti od viacerých navzájom nezávislých zdrojov. Tie by však mali spĺňať jednu podmienky – dôveryhodnosť. Budovanie kritického myslenia je dlhodobým procesom a vedie k dostatočnej sebareflexii. Kriticky premýšľajúci človek si dokáže nielen vytvárať vlastný názor, chápať historické súvislostí, prepájať ekonomický a politický kontext, používať viaceré cudzie jazyky, hodnotiť umenie a literatúru, využívať komunikačné a informačné technológie, ale aj prejavovať solidaritu, pracovať v tíme a byť flexibilný pri rýchlych zmenách.

Môže radikálne ovplyvniť váš život

Ani si možno neuvedomujete, ako mnoho príležitostí vás denne stretáva a vyžaduje vašu schopnosť kritického myslenia. Každý deň vás obklopuje svet ilúzií plný reklamy s dokonalými produktmi, službami či názormi na zmenu vášho životného štýlu. Chcú ovplyvniť váš život a využiť vás vo svoj prospech. Politici sa vás snažia presvedčiť, že chcú pracovať pre vás a vaše dobro. A vy či už kritické myslenie máte alebo nie, nejako sa rozhodnete alebo nejaký záver k danej situácii vo vašom mozgu prijmete. Neraz bez toho, aby ste si uvedomili, aké intenzívne dôsledky to na váš život bude mať.

Zle vybratý partner, škola, kariéra, zdravotné problémy spôsobené svojím životným štýlom,...Aj toto všetko súvisí s nedostatočným získavaním a vyhodnocovaním informácií.

Trendy hovoria, že kritické myslenie sa stáva v znalostnej ekonomike čoraz väčšou nevyhnutnosťou. Len ľudia, ktorí budú schopní pracovať s informáciami, analyzovať ich a spájať súvislosti, budú môcť zastávať významné pozície v tomto rýchlo meniacom sa pracovnom prostredí.

Ako ho budovať?

Kritické myslenie sa bežne vo svete vyučuje i na školách. Na slovenských školách ja však zatiaľ iba v plienkach. Ešte stále je  u nás zaužívané skôr transmisívne vyučovanie. Študent nie je nútený myslieť sám za seba. Tým, že si mechanicky opisuje poznámky z tabule, „odbiflí“ sa naspamäť povinný text, je iba pasívnym prijímateľom informácii.

Keďže ide o veľmi náročný proces, učitelia by sa mali systematicky snažiť o motivovanie študentov kriticky myslieť, vyzývať ich prezentovať vlastné názory a postoje. Jedným z prvých krokov je vytvorenie priaznivej atmosféry, aby študenti mohli kriticky rozoznávať pravdivé fakty od naoko „pravdivých“. Presvedčivé argumenty je možné docieliť iba prostredníctvom debát a dialógov, písaním esejí a slohových prác.

Samostatne si môžete rozvíjať kritické myslenie:

1) Kritickým čítaním ( napr. kontrolou zdroja v použitom texte )

2) Buďte fér. Berte do úvahy posudzovacie štandardy v určitej disciplíne alebo oblasti.

3) Používajte iba zdroje, ktoré sú považované za autoritu v danej oblasti.

4) Berte do úvahy vždy viaceré uhly pohľadu ( napr. mužský a ženský, odlišné socioekonomické skupiny, ... )

5) Používajte jazyk, ktorému všetci bez obmedzenia rozumejú. ( napr. bezpohlavné špecifikácie, neabsolútne termíny ako „vždy“, „často“, „mohlo by“...)

Za tento zaujímavý článok ďakujeme! zdroj: eduworld.sk