Veľmi vydarený 18. ročník multižánrového festivalu Colours of Ostrava pozdvihol pomyslenú latku zas o niečo vyššie. Vkusne a umne vyladený Line up, kúzlo Vítkovického areálu, či kvalitný sprievodný program. Všetko sa to udialo v sliezskej Ostrave od stredy 17. júla do soboty 20. júla s vyvrcholením zo soboty na nedeľu.

Program sa odohrával na 24 otovrených i krytých scénach, z toho 8 hudobných stageov vrátane 2 hlavných pódií. Popri koncertoch viac než 120 zahraničných a domácich kapiel sa konali diskusie na aktuálne témy, workshopy, kreatívne dielne, premietanie filmov, divadelné predstavenia, vedecko - zábavné experimenty pre deti i dospelých, vytváranie umeleckých inštalácií, škola čapovania piva, kde si si sám zadarmo načapoval a vychutnal 12tku Radegast v skle, ďalej karaoke, skrášľovanie a maľovanie na telo, úprava účesov od kaderníkov či make up zdarma, a mnoho ďalších doprovodných aktivít pre návštevníkov.

1. deň festivalu zaznel aj medzinárodný projekt z dalekej Oceánie s názvom Small Island Big Song, ktorý je dôkazom toho, že hudba môže odhaliť kto sme a odkiaľ pochádzame a pripomenúť naše tesné puto s prírodou.

Na MØ sa síce pekne díva a má aj fajn choreografiu, no priemerný spevácky výkon a playback nepridali celkovému dojmu. Publikum sa však celkom tanečne i spevácky naladilo. Hviezdou večera bola "mašina" Florence s kapelou. Za Florence and the Machine sa modlilo mnoho jej fanúšikov, ktorých si získala takmer okamžite od začiatku koncertu. Využívala plochu celého pódia, po ktorom energicky skákala a tancovala v bielych šatách naboso, sťa by tanečná "duhová víla". Skvelý hlasový rozsah a príjemná nálada sprevádzali jej koncert. Mínusom zostali mierne nudné klišé prejavy medzi piesňami a prehnaná snaha o akúsi skromnosť, ba priam sťa by "svätožiaru" armády spásy.

2. deň festivalu všetkých prevalcoval Rag'n'Bone Man s kapelou a dvoma černošskými vokalistkami, pre ktorého to bol prvý koncert naživo na festivalovom open air pódiu. Zazneli všetky hity vrátane skin, giant, či human plus jeho menší vydarený rap remix. Paráda. Zaplnený priestor pred hlavným pódiom do posledného miesta. Publikum nadšením jasalo, tancovalo a spievalo. Mega zážitok pre každého, kto tam bol.

Ólafur Arnalds nevyznel na otvorenom pódiu dobre, ďalej od pódia nástroje nebolo dobre počuť, teda napriek snahe poriadne zaostal za koncertom v Bratislave. Naopak skvele zladení Lola Marsh zas len príjemne prekvapili.

O výbornú festivalovú náladu sa so svojou farebnou šou postaral Kryštof, ktorý prilákal masy na hlavné pódium. Publikum sa skvele bavilo a s Richardom si zaspievali každú jednu pieseň, pričom práve často dával mikrofón aj do publika. Dokonca pre spestrenie nálady publikum zareagovalo aj na "vlny" a vyznelo to celé naozaj viac ako fajn. Koncert sprevádzali aj vystreěovacie konfety, pyrotechnické efekty a trošku chudobnejší ohňostroj.

23 ročný hudobník a pesničkár Lewis Capaldi zaujal so zaujímavým silným hlasom či gitarou v ruke a skvelou kapelou za chrbtom. Texty nabité emóciami, miestami viac tanečné skladby, striedavo s akustickou melanchóliou.

Headliner tretieho dňa Years and Years v popovo tanečnom rytme synthpopu, r'n'b a houseu roztancovali publikum pred hlavným pódiom. Preniesli nás akoby v dobe do 90tych rokov tanečnej pop kultúry. Charizmatický mladý frontman kapely Olly Alexander je výstrednou ikonou a sťa by hudobným hovorcom LGBT komunity. Hodina a štvrť čistej tanečnej energie. Nielen fanúšikovia sa bavili. Dokonca ani mierne prehánky nikoho nevyviedli z miery.

Komu ešte vydržala sila, zavítal na Mogwai. Melancholické gitarové post rock punkové akordy a rífy. Zaujímavý inštrumentálny zážitok, či sound tracky z filmov, pri ktorých si zasnívalo aj samotné publikum.

Tretí deň uzavreli úplným nárezom rocku Shaka Ponk. Spôsobili hudobné delírium a tanečnú extázu. Boli proste skvelí a top nočná žúrka pre tisíce zábavy chtivých divákov, ktorí na ich vystúpenie len tak nezabudnú.

Štvrtý deň patril akoby povinnej jazde v rytme "The picture of you" úplnému headlinerovi a kultovej kapele The Cure, ktorí v rámci svojho celosvetového turné, odohrali vyše 2 hodinový koncert, čo je priam únavný zabiják na festivalového diváka, či priam aj na kapelu. Celý koncert znie v rovnakom rytme a viac unavuje ako poteší. Samotné hity prichádzajú až v záverečnom prídavku, čím sa akoby retrospektívne preklopil prierez ich 40 ročnej tvorby priamo pred divákov. Poslednou, azda už tiež kultovou piesňou "Boys don´t cry" a dojímavým lúčením s publikom, z ktorého značne od začiatku koncertu ubudlo, dojal úplne vyčerpaný Robert Smith niektorých skalných fanúšikov až k slzám. Odchádzal unavený, no plný emócií. My sme si vychutnali až prídavky, nakoľko sme identický koncert už zažili na rakúskom festivale Novarock.

Pred nimi sa predstavila aj francúzska speváčka ZAZ, ktorá prišla do ČR koncertovať už po druhý krát a teší sa obľube českého publika. Predstavila svoj posledný album Effet Miroir. Spája v sebe zakomponované prvky z rôznych žánrov a vyžaruje z nej úplná radosť z hudby. Fanúšikov pozdravila pár vetami v češtine, ktoré prečítala.

Medzinárodný festival Colours of Ostrava zaznamenal rekord v počte detí na samotnom festivale. V areály Dolních Vítkovic v bývalom dole Hlubina, kde sa železo či koks tavili a spracúvali vo vysokých peciach od druhej polovice 19. storočia, sa ich behom štvordenného hudebného sviatku bavilo spolu s rodičmi viac ako 4600. Oznámila to riaditeľka festivalu Zlata Holoušová v sobotu v noci na hlavnom pódiu tesne pred ukončením festivalu a zároveň pozvala na posledné tance v rytme moderného flamenco, pop, hip hop či salsa tančekov speváčky Rosalie a jej skupiny. Premyslená šou, skvelý pop hlas, hudba nie pre každého, preto ostalo len torzo divákov.

Celkovú návštevnosť festivalu usporiadatelia už niekoľko rokov nezverejňujú. Podľa odhadov môžeme smelo vyhlásiť, že prekračuje hranicu 50 000 ľudí. Napriek tomu sme nemali pocit preplneného festivalu okrem účasti na večerných koncertoch a následných presunov divákov medzi pódiami, kde bola riadna plnka.

Na kvalitnom chode festivalu sa spolupodieľalo viac ako 6 tisíc dobrovoľníkov.Deti do výšky 140 cm majú vstup na festival zdarma. Deti do 15 rokov za zvýhodnené vstupné. „Nárast počtu detí si vysvetľujeme hlavne kľudnou rodinnou až komunitnou atmosférou. Rodičia svojich potomkov k nám berú i preto, že je o ich deti dobre postarané. Máme veľkú detskú scénu, ktorej súčasťou je i stráženie detí. Pracujeme na tom, aby sa program pre deti či celé rodiny zlepšoval,“ povedal PR festivalu Jiří Sedlák. Dodal, že festival od stredy navštívilo i viac ako 1000 držiteľov preukazov ZŤP a ZŤP/S. V sobotu festival navštívila i zhruba tisícka seniorov, ktorí už tradične majú posledny festivalový deň vstup zdarma.

Prijateľné boli ceny drinkov a jedla, zhruba jeden a pol až dvojnásobné ako ceny v meste. Areál je pomerne dobre pokrytý sociálnymi zariadeniami, väčšinou suché wc toi toi . Voľne dostupná pitná voda, dokonca aj čapovaná, čo tiež nie je bežná festivalová samozrejmosť. Doplatky boli za vyhliadku veže bolt, či niektoré koncerty v Gongu. Napriek tomu ale štvordňový pobyt na festivale nie je lacnou záležitosťou a bežný návštevník na ňom minie minimálne raz toľko ako zaplatil za vstupenku.

V neposlednom rade české médiá riešili otázku financovania a sponzoringu festivalu COLOURS, ktorý to však ustál, aj bez Babiša.