Nevšednejším fotografickým príspevkom k oslavám 30. výročia Nežnej revolúcie je v bratislavskom Zichyho paláci výstava Studentské vteřiny sametu v Olomouci. Neobsahuje známe tváre protagonistov prevratných zmien v spoločnosti na stretnutiach v divadlách ani státisícové zhromaždenia z námestí. Autor Petr Zaltoukal množstvo filmov vyfotil najmä na Univerzite Palackého (UP) vo vtedajšom okresnom meste Olomouc. Výber viac ako 90 čiernobielych dokumentov je na druhom poschodí Staromestského kultúrneho centra, kde ich možno vidieť do 27. decembra.

„Dlhodobé partnerstvo Bratislavy s Olomoucom potvrdzuje aj táto výstava. Vracia nás do nedávnej histórie a vidíme ako to bolo na začiatku spontánnych udalosti, keď nikto nevedel ako sa tie skončia. Uplynulých 30 rokov nám prinieslo veľa nových vecí, ale nesmieme zabúdať, že slobodu a demokraciu bolo treba vybojovať,“ na otvorení výstavy pripomenul veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Tomáš Tuhý, ktorý nad ňou prevzal záštitu.

Autor sa priznal, že v júni 1989 ako 23-ročný ukončil štúdiá dokumentárnej fotografie na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave a novembrové udalosti boli vítanou príležitosťou uplatniť tieto vedomosti. Stal sa dvorným fotografom zametovej revolúcie v Olomouci.

„Ten november ma veľmi bavil. Pre mňa to boli dejinné udalosti, zároveň adrenalínové. Na prvých protestných zhromaždeniach som mal strach a fotil spod kabáta. Ako fotograf som bol pred ostatnými a každý ma videl. Bola veľká neistota a nikto nevedel ako to nadšenie pre zásadnú zmenu v spoločnosti môže dopadnúť a či z toho nebudú nepríjemnosti. Vieme ako komunisti sprísnili režim po roku 1968,“ na besede v Zichyho paláci spomínal rodák z Kojetína Petr Zatloukal, ktorý teraz pôsobí ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte UP.

Univerzita ako revolučná téma ho zaujímala aj preto, že tam mal mnohých kamarátov. Vstával ráno o tretej a išiel fotiť dianie počas študentského štrajku. V priestoroch univerzity boli študenti stále, tam jedli i spali. V učebniach písali plagáty, maľovali transparenty, organizovali dianie, za pochodu riešili aktuálne situácie s vedením univerzity, ktoré malo odstúpiť zo svojich pozícií.

„Bolo dobre, že to niekto fotil. Na záberoch vidíme tváre mladých ľudí v rôznych situáciách a priestoroch. Fotograf si našiel aj zaujímavé zátišia bez ľudí. Takéto miestnosti boli krátko, po štrajku sa z nich ihneď stali normálne učebne. Petr Zatloukal túto neopakovateľnú skutočnosť výborne zdokumentoval. Z toho vznikla kniha Gaudeamus a výstavu už videli v Holandsku, Rakúsku, USA a inde,“ konštatoval jej kurátor Jindřich Štreit. Zároveň tiež pripomenul rizikovú neistotu revolučného novembra a pridal vlastnú skúsenosť s komunistickou mocou, keď v období normalizácie ho za vystavené dokumenty v Prahe uväznili. 

„V roku 1981 som bol vo zvláštnej situácii. V jeden deň som bol riaditeľ školy a v druhý ma zavreli do väzenia. Po prepustení som nesmel učiť a stal som sa robotníkom na poľnohospodárskom družstve. No bolo to moje najšťastnejšie obdobie, raj na zemi. Fotil som život na dedine, nikto sa mi do toho nestaral, len som nesmel vystavovať. Prial by som si, aby takéto fotografie z revolučného obdobia už nikdy nemuseli vzniknúť,“ dodal Štreit, ktorý po zametovej revolúcii konečne mohol slobodne prezentovať svoju tvorbu. Zatiaľ mal vyše 1400 autorských výstav po celom svete a 37 vydaných fotografických publikácií, kde poukazuje na sociálne a iné problémy v spoločnosti, ktoré sa neriešia alebo len veľmi pomaly. Profesor Štreit je žijúca legenda českej fotografie, prednáša na Sliezskej univerzite v Opave.

Na besede sa zúčastnil aj prvý slobodne zvolený rektor nielen UP, ale v celom Československu, Josef Jařab. V roku 1969 vyučoval na univerzite v New Yorku. Napriek upevňovaniu komunistickej moci v jeho rodnej krajine neemigroval a s rodinou sa z USA vrátil do Československa. Pôsobil na UP a v pondelok 20. novembra 1989 na zhromaždení v univerzitnej športovej hale sa ako jediný z pedagógov postavil na stranu štrajkujúcich študentov.

„Boli to revolučné dni a pre mňa to dianie bol, aj stále je zázrak. Študenti sa rozhodli zvoliť ma 21. decembra za nového rektora, čo nemalo oporu v zákone. V ten deň som poštou dostal výpoveď z univerzity. Čiže nie všetci zodpovední si priali zmeny v školstve. Pritom prijimacie pohovory na univerzitu boli zbytočné. My sme z 80 uchádzačov podľa vedomosti vybrali 10, ale do školy nastúpilo iných 10 z rozhodnutia krajského výboru strany. Hanbil som sa za taký systém,“ priblížil Jařab pomery vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Rektorom UP bol v rokoch 1990 až 1997, potom rektorom Stredoeurópskej univerzity (1997 - 1999). Dvakrát (1996 - 1998 a 2000 - 2006) bol senátorom Parlamentu Českej republiky. „Asi je to unikát, že ako nezávislý kandidát som bol zvolený do Parlamentu v dvoch mestách: Olomouci a Opave. Škoda, že nevyužívame všetky možnosti, ktoré sme si vydobyli zametovou revolúciou. Máme slobodné voľby a polovica ľudí k nim nechodí. Mnohí politici myslia len na krátke obdobie, kým sú pri moci. Ja stále vnímam, že neboli zabudnuté maniere predchádzajúceho režimu,“ pripomenul Josef Jařab.

Hlavným organizátorom výstavy je CzechTourism Slovensko.

Pavol Erdziak / Redakcia NUlife.sk