Kybernetická bezpečnosť nie je témou len pre odborníkov. Subjektívne vyššiu mieru ohrozenia pociťujú už aj bežní slovenskí používatelia, ukázal najnovší prieskum. Slovensko ako malá krajina potrebuje prijímať riešenia voči kyberhrozbám ideálne na úrovni Európskej únie, myslí si riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Michal Kardoš.

Pravdepodobne až každý štvrtý Slovák už zažil, že by sa mu niekto nabúral do niektorého z jeho online účtov. Ukázal to najnovší prieskum NMS Market Research vypracovaný pre Inštitút moderného spotrebiteľa. Kyberútok častejšie zažili mladší ľudia, s nižším vzdelaním a ľudia s príjmom do 600 eur alebo naopak cez 1330 eur mesačne. Tí, ktorí určite zažili kyberútok, majú častejšie skúsenosť s kyberšikanou, krádežami peňazí z bankovného účtu a zneužitím intímnych fotografií.

"Najväčšia kyber hrozba? Človek!"

https://www.studenta.cz/poweredbyexperts/nejvetsi-kyber-hrozba-clovek/r~st:article:3407/

Približne dve tretiny respondentov pritom využíva iba základný typ ochrany dát odporučený výrobcom softvéru. „Hoci sa cítime byť viac ohrození kyberhrozbami, reálne väčšina z nás nevynakladá úsilie navyše ako predchádzať rizikovým situáciám,“ okomentoval riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Michal Kardoš.

Vinník? Neznámy

Jasná väčšina respondentov (87 %) sa zhoduje v názore, že by nevedeli vypátrať, kto bol vinníkom kyberútoku namiereného proti nim. Ak mali respondenti zhodnotiť vývoj kybernetických hrozieb za posledný rok, až 30 % z nich sa cíti byť viac ohrozených.

Podľa Inštitútu moderného spotrebiteľa bude narastať potreba, prečo by sa mal kybernetickými hrozbami zaoberať nielen úzky kruh odborníkov, ale aj vlády, samosprávy, privátny sektor a takisto bežní používatelia.

Slovensko už dnes zavádza technológie ako inteligentné mestá (takzvané smart cities). Slovenské automobilky, ktoré sú motorom našej ekonomiky, sa venujú zavádzaniu konceptu Priemysel 4.0. Čaká nás tiež nástup trendu Internet of Things (IoT), ktorý dodáva väčšiu mieru „inteligencie“ a sofistikovanosti rôznym senzorom či monitorovacím prístrojom.

Hľadajme bezpečné riešenia

S vyššie vymenovanými technológiami úzko súvisia aj nové mobilné telekomunikačné siete piatej generácie. Podľa Kardoša nástup 5G technológie bude znamenať, že mobilné siete budú zohrávať významnejšiu spoločenskú a ekonomickú úlohu. Samotná EÚ hovorí napríklad o oblastiach ako energetika, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo či priemyselné riadiace systémy.

„Budeme zdieľať čoraz viac citlivých dát, čo znamená, že sa na nástup tejto technológie potrebujeme pripraviť aj z hľadiska IT bezpečnosti. Pre Slovensko ako malú krajinu je ideálne pracovať na príprave jednotných a transparentných kyberbezpečnostných štandardov na úrovni EÚ, s ekonomicky silnými krajinami ako Nemecko či Francúzsko. Mali by sme sa sústrediť na technologickú neutralitu, ktorá nám umožní v globalizovanom svete transparentne vybrať iba bezpečné riešenia,“ myslí si M. Kardoš.

Slovensko je vyspelou krajinou, ktorú čaká nástup nových a moderných technológií. „Sú zavádzané tu a teraz, neexistuje žiadne prechodné obdobie, a tak musíme takpovediac za pochodu myslieť aj na hrozby súvisiace s bezpečnosťou,“ uzavrel riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.

* Vzorka prieskumu NMS Market Research – 1 037 respondentov

Redakciu NUlife.sk informoval Michal Kardoš, Inštitút moderného spotrebiteľa