Pre človeka je častokrát jednoduchšie a pohodlnejšie byť v úlohe obete. Obete situácie, iných ľudí, vonkajších okolností. Dáva nám to možnosť jednoduchej výhovorky: „Ja za to predsa nemôžem.“ Aj v knižnej novinke Sama za seba od spisovateľky Kataríny Mayer je hlavná hrdinka Lena v roli obete. Svoj život obetuje pre blaho svojej dcéry. Všetko, čo sa jej v živote udialo, spôsobili vonkajšie okolnosti a strach z nich, ovplyvnil jej rozhodnutia. Tie sa v danej chvíli mohli zdať ako správne, aj keď čas ukázal, že tomu tak celkom nebolo. Naše rozhodnutie ovplyvňujú nielen vonkajšie okolnosti, ale aj to, aký máme vzťah k sebe. Začína sa nový rok 2020, ako teda mať samú seba radšej o trochu viac?

• Sebaláskou si vytvárame vzťahy k druhým

„Na základe toho, aký máme vzťah k sebe, si vytvárame vzťahy k druhým ľuďom. Aj druhí ľudia sa k nám budú správať len tak, ako im dovolíme. Kvalitný partnerský vzťah má šancu preklenúť aj to, že sme nedostali v detstve toľko lásky, koľko by sme potrebovali. Niekedy, keď to nejde ani týmto smerom, hľadáme lásku inde. V konečnom dôsledku zase v sebe. Zdrojov zvonku môže byť veľa, ale nikdy to nebude také, aké by to bolo od rodičov.“ hovorí psychológ Martin Miler. Znamená to, že si musíme uvedomiť vzťah k sebe samému a vedieť, že sme hodnotní a láskyhodní ľudia.

• Aj introvert môže žiariť

Pri nedostatku sebalásky zohrávajú veľkú úlohu aj médiá, pretože nastavujú určitý štandard. S tým súvisí aj postavenie v spoločnosti introvertov a extrovertov. „Ak by sme sa pozreli do viktoriánskej doby, introverti mali vyhrané. Vtedy sa očakávalo, že budú hovoriť len ľudia, ktorí budú vyzvaní. Extroverti boli vtedy nepohodlní a nevhodní. A dnes je to presne naopak. Ak niekto nie je extrovert, má smolu, pretože sa treba vedieť pretŕčať, prezentovať a byť otvorený. A pritom pomer extrovertov a introvertov je v populácií stále rovnaký, a obvykle majú tieto polohy svoj význam, avšak v dnešnej dobe to majú ťažšie introverti.“ hovorí Martin Miler.

• Nespoliehajte sa na muža, nájdite svoju lásku k sebe.

Otázne je, či môže muž pomôcť žene v tom, aby dokázala vnímať svoju vnútornú krásu. Martin Miler hovorí, že na jednej strane v tom môžu zohrať veľkú rolu a to tým, že budú mať radi svoje ženy také, aké sú, ale. Áno aj tu je ale. „Treba povedať, že aj z osobnej skúsenosti viem, že to nie je pre tú ženu jednoduché. Ona sa potrebuje mať sama rada a otázne je, ako má nastavené svoje štandardy. Muž ju môže milovať takú aká je, avšak, ak sa ona nebude mať rada, nebude to fungovať. Toto za nás nikto iný neurobí, musí to každý urobiť sám za seba.“ dodáva Martin Miler

• Odovzdajte lásku svojim dcéram, deťom

Prečo ženy nemajú dostatok sebalásky? Martin Miler hovorí, že aj to, že za posledné roky psychoterapeuti a psychológia riešia veci, ktoré po stáročia ľudia neriešili, tak je to celé výsledkom modernej doby a priemyselnej revolúcie, ktorá rozdelila rodiny, lebo muži chodili pracovať do fabrík a ženy zostávali doma. „A zrejme aj to, ako sa matky mali alebo nemali rady, tak to odovzdali v nejakej podobe svojim dcéram. Aj pohľad ženy samej na seba prekonal obrovský vývoj, pretože to, čo dnes je dôležité, pred sto rokmi neexistovalo. Vždy dobré, prináša aj niečo zlé. To je asi dôsledok toho, čo sme zažili za posledných sto rokov.“

• Urobte niečo len tak, pre seba

Hoci je to posledný bod nášho krátkeho zoznamu, je asi najdôležitejší. Urobiť niečo len tak, bez toho, aby sme tým niekoho iného potešili, len pre to, že nám to urobí radosť. Skúste krátke ranné afirmácie, cestou do práce si trochu poskočte, oslaďte si kávu, meditujte, vyskúšajte nové cvičenie, prečítajte si knihu... A vytvorte si z toho zvyk. Čím častejšie si budete robiť malé radosti, tým častejšie sa budete cítiť spokojne.

Katarína Mayer, autorka knihy Sama za seba, je prototypom človeka, ktorý dá na svoju intuíciu a nasleduje svoje srdce. Hoci sa to môže zdať absurdné a proti názoru všetkých okolo. „Žila som desať rokov v Kanade, narodili sa mi tam dve deti, mala som skvelú prácu. Jedného dňa som však začala pociťovať silnú túžbu vrátiť sa na Slovensko,“ hovorí K. Mayer. „Ak by tento príbeh rozprával môj manžel, asi by to znelo inak, ale predsa len sme sa vrátili a asi to tak malo byť. Po návrate domov mi diagnostikovali vážne ochorenie, a to obrátilo náš život úplne iným smerom. Dnes, napriek tomu, že stále túžim cestovať po svete, si žijem svoj sen a píšem knihy. Aj preto tá aktuálna má názov ‚Sama za seba‘. Je to zrkadlo ženám, ktoré často zabúdajú na seba a potom v tichosti trpia. Taký by však život nemal byť,“ dodáva.

Redakcia NUlife.sk / Andrea Čurná, PR / Foto: Gabriela Teplická, web