ROBERT HROMEC

Robert Hromec sa narodil v roku 1970 v Žiline. V roku 1990/1991 študoval výtvarné umenie na Pratt Institute. V roku 1995 získal titul BA na City College v New Yorku. V školskom roku 1997/1998 pôsobil ako asistent na katedre maľby Hunter College. V roku 1997 vyhral štipendium na trojmesačný študijný pobyt na Slade School of Fine Art v Londýne. V roku 1998 získal titul MFA na Hunter College v New Yorku. V rokoch 1992 – 1998 pracoval v Metropolitnom Múzeu umenia v New Yorku.

PADAJÚCA KOMÉTA

Na súčasnej výstave Roberta Hromca v Danubiane sú hlavnými interpretáciami motívy, ktoré súvisia s Časovou kapsulou a Padajúcou kométou. Je prirodzené, že aj jej názov Padajúca kométa vyplýva z aktuálnych diel umelca. V nich sa do popredia dostávajú Hromcove individuálne umelecké vyjadrenia zaznamenávajúce chaos verzus kozmos. V týchto najnovších dielach cítime, že hľadá ľudský aj umelecký časopriestor. Nachádza ho a zobrazuje netradičnými výtvarnými postupmi na alumíniovej platni, plošnou maľbou aktívnych vstupov vyrývaných či vyfrézovaných geometrických prvkov do podoby špecifického štrukturálneho povrchu alebo priestorového reliéfu. Línie, kruhy, špirály sa v tomto úžasnom chaose a vesmírnom priestore stretávajú s časťami ľudských postáv, rúk, profilov tváre, ktoré sú citované v podobe detailu, zväčšenia alebo znásobenia obrysových línií človeka.

Hromcove súčasné diela odvážne možno porovnať s technikou grafických listov. Maľbu štetcom či kresbu línií a šrafúr v klasických dielach vytvorených na medených alebo zinkových platniach leptom, suchou ihlou alebo mezzotintou, na alumíniovej platni nahradila elektrická karbobrúska. Ona vrýva stopu do samotného materiálu a vytvára vzťah chladného lesku, svetla a tieňa, ako aj zmeny štruktúry povrchu. Robert Hromec precízne spracúva plochu v rôznych hĺbkach. Abstraktné línie vŕtané do hliníka, ich rotácie, reliéfne efekty symbolicky konkurujú technike starých grafických listov vytvorených klasickým leptom a inými grafickými technikám. A tak ako vo farebnom lepte aj v týchto dielach používa Robert Hromec žiarivé farby, ktorými akcentuje jednotlivé komponenty obrazového priestoru. Priestoru, ktorý je optickou ilúziou závislej nielen od lesku alumíniovej platne, ale najmä od intenzity priameho a nepriameho zdroja svetla.

Novými výtvarnými prístupmi k vyjadreniu súčasnosti vytvára Robert Hromec isté vzťahy napätia, ale aj spojenia medzi ľudskou existenciou a priestorom, v ktorom je dôležité bytie súčasného človeka.

Kurátorka : PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.

SIMONA ČECHOVÁ

Simona Čechová (1988) je slovenská illustrátorka, vyštudovala reklamný dizajn na University of Bedforshire v Anglicku (2010) a medzinárodný marketing na Edinburgh Napier University v Škótsku (2012). Po štúdiách sa vrátila späť na Slovensko, venuje sa knižnej a komerčnej ilustrácii, pochádza z Trnavy, žije a tvorí v Bratislave. Pracuje prevažne digitálne, občas farbičkami. Spolupracuje s grafickými štúdiami a reklamnými agentúrami, je členom Slovenskej Asociácie Ilustrátorov ASIL. Okrem kreslenia ju teší včelárenie, ktoré má v jej rodine vyše 120 ročnú tradíciu.

OSTROVY FARIEB

Ilustrátorka a včelárka Simona Čechová začala svoju cestu k ilustrácii už na základnej škole, kde sa na svoje obrazy podpisovala – Simona Čechová ilustrátorka. Odvtedy jej cesta neviedla priamo k tejto profesii ale rozhodla sa, vlastne tak trocha náhodou, študovať v Spojenom kráľovstve zmes marketingu a vizuálnej komunikácie. A podľa všetkého práve toto rozhodnutie ovplyvnilo jej ďalšie smerovanie. Po niekoľkých rokoch príklonu k oblasti marketingu sa vrátila k svojmu prapôvodnému zámeru a stala sa z nej ilustrátorka.

Práve profesijný mix a počiatočná nevyhranenosť Simonu pozitívnym spôsobom ovplyvňujú doteraz. Jej práca v sebe nemá iba jeden jasný a zakorenený štýl, dokáže svoju tvorbu transformovať, snaží sa skutočne pochopiť, k akému cieľu je vhodné sa nasmerovať. Vie dobre načúvať, zodpovedne pristúpiť ku každej ilustrátorskej úlohe a bezchybne ju odkomunikovať, či už smerom navonok alebo dovnútra.

Divákovi môže pri pohľade na jej široké portfólio udrieť do očí akási bipolárnosť Simoninej tvorby. Tú v sebe nesie najmä dvojitý charakter jej práce – analóg a digitál. Analógové prace, z ktorých Simona prirodzene pôvodne vychádzala, majú silný intímny charakter. Jednotlivé elementy na ilustráciách používa striedmo a minimalisticky. Rovnako ako lomené farby s kontrastnými elementárnymi farbami. Každý obraz má svoju atmosféru a istý pokoj. Vrcholom tejto oblasti Simoninej práce je jej autorská kniha Včelár Jožko (vydavateľstvo Ikar, edícia Stonožka). Práve autorská práca a osobný nádych knihy dal Simone priestor vytvoriť autorské dielo s posolstvom.

Naproti tomu je digitálna poloha Simoninej práce o čosi iná. Bohatá, plná sviežich intenzívnych farieb, hravá. Práve Simonina práca s farbou hrá v jej tvorbe veľmi dôležitú úlohu a je jednou z jej najsilnejších predností. Kompozície a štylizácie v ilustrácii stavia odvážne a nebojácne. Hrá sa s tvarmi a je jej veľmi blízka štylizačná nadsádzka. Veľmi cenný je aj skrytý humor a občasná jemná irónia. Najvýraznejšími príkladmi digitálnej práce sú knihy vytvorené v tvorivom páre so spisovateľom Michalom Hvoreckým pre vydavateľstvo Monokel – Bratislava, čarovná metropola a Maliar a chlapec. Pri druhej spomínanej Simona potvrdila svoju otvorenú myseľ a majstrovstvo transformácie svojho štýlu, keď na 32 stranách knihy dokázala interpretovať celú šírku diela barda slovenského výtvarného umenia, Ľudovíta Fullu.

Kurátorka : Kristína Kubáňová

Viac info na : www.danubiana.sk Otvorenie výstavy: 25.01.2020  Danubiana Meulensteen Art Museum

Redakciu NUlife.sk informovala Veronika Polakovičová, PR Danubiana