Pred Medzinárodným dňom žien, ktorý oslavujeme práve dnes 8. marca, vydal Eurostat prehľad zamestnanosti žien v EÚ. V roku 2018 bola miera zamestnanosti žien (vo veku od 20 do 64 rokov) v Európskej únii na úrovni 67 %, teda o jeden percentuálny bod (pb) vyššia v porovnaní s predchádzajúcim rokom a o 5 pb v porovnaní s rokom 2008. Miera zamestnanosti žien však ostáva o 12 pb nižšia ako miera zamestnanosti mužov rovnakého veku.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová a komisárka pre rovnosť Helena Dalliová predstavili včera Stratégiu rodovej rovnosti, ktorá je v súlade s politickými usmerneniami Ursuly von der Leyenovej. Ako jedno z prvých opatrení Komisia začala verejnú konzultáciu o transparentnosti odmeňovania s cieľom predložiť záväzné opatrenia do konca roku 2020.
Spomedzi členských štátov EÚ malo najvyššiu mieru zamestnanosti žien (80 %) Švédsko, zatiaľ čo Grécko (49 %) a Taliansko (53 %) vykázali najnižšie miery. Na Slovensku bolo v roku 2018 zamestnaných 66 % žien vo veku od 20 do 64 rokov. Vo všetkých členských štátoch bola miera zamestnanosti mužov vyššia ako miera zamestnanosti žien. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov sa v roku 2018 medzi členskými štátmi EÚ značne líšil. Na Slovensku bol zaznamenaný rozdiel 13 pb.
Podrobnosti:
Stručná história MDŽ
Dejiny Medzinárodného dňa žien siahajú k začiatku 20. storočia. 28. februára 1909 bol v New Yorku slávený Národný deň žien, ktorý zorganizovala Socialistická strana USA na popud aktivistky Theresy Malkielovej. Už v tej dobe sa ženy začali organizovať, aby vybojovali väčšie práva, lepšie pracovné podmienky a zrovnoprávnenie s mužmi. O rok nato sa americkým počinom inšpirovala aj Medzinárodná konferencia žien a 19. marca 1911 bol slávený prvý medzinárodný deň žien. Už prvé oslavy boli pomerne veľkolepé - manifestovalo takmer milión ľudí v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Vo Viedni sa uskutočnilo zhromaždenie, pri ktorom sa ženy dožadovali hlasovacieho práva a rovnako sa protestovalo proti diskriminácii. Od roku 1914 sa sviatok MDŽ slávi každoročne 8. marca.
Sovietsky plagát so sloganom: „8. marec je deň rebélie pracujúcich žien proti kuchynskému otroctvu. Preč s útlakom a úzkoprsou prácou v domácnosti!“ (zdroj: https://en.wikipedia)
Februárová revolúcia v cárskom Rusku odštartovala protestom žien v petrohradskej textilke. Hoci podľa vtedy v Rusku platného juliánskeho kalendára pripadala táto udalosť na 23. februára, v gregoriánskom kalendári to v prepočte vychádzalo práve na 8. marec. Krátko po tomto proteste žien kapituloval ruský cár Mikuláš II. a nová Dočasná vláda umožnila ženám dovtedy nevídané - právo hlasovať. Neskôr si sviatok MDŽ prepožičali komunistickí súdruhovia a dostal pomerne silný ideologický nádych. Od roku 1965 bol MDŽ v Sovietskom zväze dňom pracovného pokoja a komunistické Politbyro vydalo deklaráciu, v ktorej sa uvádza: „Sviatok žien pripomína výnimočné zásluhy na budovaní komunistického systému a v bránení domoviny počas Veľkej vlasteneckej vojny. Je to pripomienka ich odvahy, statočnosti a veľkých zásluh pri vytváraní priateľstva a mieru medzi národmi.“
Na Západe naďalej pokračoval proces zrovnoprávenia mužov a žien. Idea rovnosti medzi pohlaviami sa dostala aj do dôležitého dokumentu Organizácie spojených národov - Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Opäť sa zdôrazňoval princíp rovnakého prístupu v manželstve, v spoločnosti a na pracovisku. Gloria Steinemová vystihuje tento zápas slovami: „Príbeh boja žien za rovnosť nepatrí konkrétnej feministke ani jednej organizácii, ale kolektívnemu úsiliu všetkých, ktorí sa starajú o ľudské práva.“
Radikálny feminizmus 60. a 70. rokov minulého storočia však začal požadovať aj niečo iné než iba rovnoprávnosť. Išlo mu o revolúciu v základnom chápaní ženy ako takej a jej oslobodenie z pút patriarchátu. Známa feministická autorka Simone de Beauvoir vo svojom spise Druhé pohlavie píše: „Ženou sa nik nerodí: stáva sa ňou. Nijaký biologický, psychický, ekonomický osud neurčuje podobu ľudskej samičky v lone spoločnosti – je to súhrn civilizácie, čo vytvára tento prechodný produkt medzi samcom a eunuchom, označovaný ako ženský.“ Iná feministka Shulamith Firestonová podporovala emancipáciu žien od „neustáleho súcitu s ich biologickou stránkou – menštruácie, menopauzy a ,ženských chorôbʻ, od neustálych bolestných pôrodov, od dojčenia a starostlivosti o deti, od všetkých týchto záležitostí, ktoré ich robili závislými na mužoch ... pre telesné prežitie.“
„Ženou sa nik nerodí: stáva sa ňou.“ - Simone de Beauvoir
Tento typ feminizmu čerpal z vplyvných myšlienkových prúdov, akým bol napríklad ateistický existencializmus, štrukturalizmus Claude Léviho-Straussa, psychologické teórie Sigmunda Freuda a napokon marxizmus Karla Marxa a Friedricha Engelsa. V neraz ťažko zrozumiteľných myšlienkových pochodov vtedajších filozofov, psychológov a antropológov môžeme hľadať prapočiatok dnes veľmi dobrej známej praxi - ženám sa poskytuje údajné právo na potrat a antikoncepciu, o svoje práva sa hlási aj LGBTI hnutie, začínajú sa odstraňovať „stereotypné rodové roly“ a uvedená antropologická revolúcia má výrazny dopad (nielen) na základnú bunku našej spoločnosti - rodinu. Toto sú praktické dôsledky silného myšlienkového predvoja. Jednoducho povedané, každá dobrá, ale aj zlá prax vychádza z dobrej či zlej teórie. Preto aj dnes sú potrební dobrí myslitelia.
Od roku 1975 MDŽ oficiálne oslavuje aj OSN a od polovice 90. rokov je každoročná MDŽ spojená s nejakou témou. Pri oslavách stého výročia osláv tohto sviatku vyzdvihli príspevok žien k civilizačnému pokroku aj vtedajší americký prezident Barack Obama a ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.
Za akúsi magnu chartu kresťanského prístupu k ženám možno považovať List ženám, ktorý v polovici 90. rokov napísal pápež Ján Pavol II. v súvislosti so Štvrtou konferenciou žien v Pekingu. V tomto dokumente vtedajší pontifik nasmeroval svoju vďačnosť osobitne matkám, manželkám, sestrám, dcéram, zamestnaným a zasväteným ženám.
Dlhé roky bol Medzinárodný deň žien u nás a v okolitých štátoch zaznávaný pre jeho socialistickú minulosť. Zatiaľčo jedni slávili sviatok MDŽ v čase socializmu nasilu, iní naň spomínajú v dobrom ako na úctu prejavenú ženám a poďakovanie. Červené karafiáty, papierové srdiečka, zástupy ľudí v mestách, blahoprajné prejavy umelcov v televízii a žiakov na školách. Medzinárodný deň žien počas totality prežíval tie najlepšie časy. Ak sa chcete dozvedieť ako to prebiehalo, či zaspomínať si ako sa slávilo MDŽ, pozrite si nasledovný krátky televízny zostrih. Všetko najlepšie milé naše dievčatá a ženy!
Redakcia NUlife.sk / Ingrid Ludviková, Zastúpenie EP a EK na Slovensku / Erik Dujava, výbez z blogu ku MDŽ
Loading...
