Kunsthalle Bratislava v stredu, 5. augusta 2020, otvorila medzinárodný výstavný projekt NA HRANE / AT THE LIMIT/ AM LIMIT, ktorý skúma skúsenosti spojené s hraničnými situáciami na pozadí diel od šestnástich autorov a autoriek zo šiestich krajín.
Výstavu otvorila riaditeľka Kunsthalle Bratislava Nina Vrbanová, spolu s kurátroskou dvojicou Martin Juef a Zorka Lednárová, prítomní boli aj šiesti z vystavujúcich umelcov: Bignia Wehrli, Markus Wirthmann, Martin Kocourek, Nina E. Schönefeld, Pavel Forman a Matthias Mayer.
„Výstava Na hrane / At the Limit / Am Limit tematizuje hranice a skúsenosti spojené s krajnými situáciami na základe umeleckých príspevkov. Diela zozbierané pod týmto názvom však nehovoria o výbuchu adrenalínu pri extrémnych športoch či o obmedzenom prístupe k určitým zdrojom. O tom druhom možno čiastočne, avšak námet výstavy je širší.“ vyjadril sa Martin Juef, kurátor a autor koncepcie projektu.
Rozsah umeleckých diel na výstave v Kunsthalle Bratislave siaha od širšej rekonštrukcie skutočne prežívaného okamihu smrti (Zorka Lednárová), až po chemický experiment, v ktorom je možné pozorovať soľný roztok a jeho progresívnu kryštalizáciu (Markus Wirthmann). Ďalšie umelecké dielo premieta dnešné ekologické a geopolitické problémy do virtuálneho budúceho scenára (Nina E. Schönefeld. Vidíme aj portrétne fotografie vložené do nádob, rozpadajúce sa vo vode, ktoré sú súčasťou výskumu vysťahovania a diskriminácie japonských žien v Kórei po druhej svetovej vojne (Chan Sook Choi). Okrem toho sme konfrontovaní s rodovo špecifickým stereotypom pochádzajúcim z rannej psychoanalýzy (Nadine Fecht).
„Dielo 'Just a Moment 3' popisuje veľmi osobnú a intímnu situáciu momentu smrti, ktorý môžeme chápať aj ako situačný portrét. Moment môže trvať ako okamih, len chvíľu, krátky čas, iba mrknutie. Okamih je definovaný ako krátke časové obdobie. Každý okamih má vždy určitú dobu trvania, aj keď akokoľvek krátku. Ale okamih nie je len časová jednotka. Môže zmeniť náš život, obrátiť ho úplne hore nohami. Môže znamenať všetko a nič.” hovorí o svojom diele Zorka Lednárová, výtvarníčka a spolukurátorka výstavy.
Konštrukcia vyrobená z kovových mriežok predstavuje možnosť zmeny perspektívy zvnútra aj zvonka (Francisco Klinger Carvalho). Sledujeme kameru prechádzať zničeným betónom jadrovej elektrárne, ktorá nikdy nebola uvedená do prevádzky (Monika Rechsteiner), alebo spoznáme umeleckú postavu menom Viola Kamp, agentku a dvojníčku, ktorú pozorujeme pri hraní jej umeleckej formy (Silvia Beck). Na inom mieste sa stretávame s konvolútom farebných kresieb, ktorých jednotlivé listy sa na bočných okrajoch odrážajú v pároch, v dôsledku čoho zobrazené motívy vytvárajú abstraktné vzory (Falk Nordmann). Taktiež uvidíme aj inštaláciu s 30 kazetovými magnetofónmi a disonantnou zmesou hudby z hudobných zbierok rôznych žánrov (Matthias Mayer).
Stretneme legendárneho kráľa Midasa, ktorý si bude pred našimi očami pochutnávať na chrobákoch (Armando Queiroz). V svetelných paneloch vložené fotografie umožňujú nahliadnuť do tajného rituálu Candomblé, pri ktorom tanečníčky v tranze poskytujú svoje telá duchom svojich bohov (Martin Juef). Expresívne olejomaľby oslavujú splynutie človeka a zvieraťa (Pavel Forman) a v bujnej vegetácii tropického dažďového pralesa sa ženský akt premení na rastlinnú bytosť (Luciana Magno). Nakoniec fragment rakety pripomenie priekopníkov vesmírneho cestovania, ktoré nás nútia snívať o cestovaní do vzdialených galaxií (Martin Kocourek). Keďže však takéto cesty sú prakticky nemožné, naša kozmická osamelosť sa naďalej meria neprekonateľnými vzdialenosťami, ktoré oddeľujú našu domácu planétu od konštelácií na hviezdnej oblohe (Bignia Wehrli).
Kurátori výstavy, Martin Juef a Zorka Lednárová, prostredníctvom výberu diel odkazujú na osobné medzné skúsenosti, alebo na transgresívne podmienky vytvorené na základe umeleckých prístupov. Hranice označujú vnútorný a vonkajší priestor, vytvárajú kontúry existenčných správaní. Hranice sú dynamické, a preto nikdy nie sú konečné – iba smrť predstavuje ultimátnu hranicu.
Umelecko-kooperatívny projekt Na hrane / At the Limit / Am Limit bol pôvodne koncipovaný pre Museúm da UFPA (Museu da Universidade Federal do Pará) v meste Belém v Brazílii, kde bol v roku 2017 realizovaný. Pre Kunsthalle Bratislava bola koncepcia výstavy revidovaná a boli do nej zahrnuté nové umelecká diela.
rNUlife.sk / Lila Rose, PR KHB / tasr