Televízne spravodajstvo prinieslo v uplynulých dňoch informáciu o hlucháňovi, ktorý bol nájdený na zjazdovej trati nad lokalitou Štart v Tatranskej Lomnici. Podľa prezentovaných informácií sa vták mal stať obeťou zrážky s lanom lanovky. Prevádzkovateľ strediska prípad neberie na ľahkú váhu a je pripravený podieľať sa na záchrane a zveľadení populácie tohto chráneného druhu v Tatrách.

• Je ich len niekoľko stoviek a ich počet klesá
• Zabitý hlucháň znova naštartoval spor medzi ochranármi TANAP-u a prevádzkovateľmi lanoviek
• Prinesie zabitý hlucháň záchranu svojmu druhu, ktorú bude financovať J&T a ich Tatry mountain resorts?

Niektorí už na naše Tatry pozerajú ako na miesto, ktoré akoby niekomu patrí a robí si z neho biznis i na úkor ochrany prírody. Že ide o národný park, ktorý vznikol s nejakým poslaním, dotyčných podľa ľudí proste nezaujíma. Aj takéto ohlasy a komentáre sa už u nás nejaký čas objavujú, obzvlášť po správach, že majú zmiznúť ďalšie stromy a pribudnúť ďalšie lanovky i hotely.

„Ďalšia lanovka a spor v Tatrách.“ „Vyhrá na Štrbskom Plese príroda alebo výstavba?“ „Viac ako 40-tisíc Slovákov podpísalo petíciu za záchranu Štrbského Plesa. Masívny plán výstavby by ho mohol úplne zničiť.“ „Jasná sa zmení na nepoznanie. V národnom parku začala stavba.“ „Národný park Nízke Tatry možno zrušia.“ Aj takéto titulky správ nie je problém nájsť v našich médiách v posledných rokoch a nahrávajú vyššie spomínanému dojmu, ktorí niektorí pociťujú.

A ešte viac ho pred pár dňami vzbudil, pripomenul jeden vták – veľmi vážne ohrozený hlucháň hôrny. Osudným sa mu stala zrážka s lanovkou v Tatranskej Lomnici. „Žiaľ, ide v poradí už druhé evidované usmrtenie hlucháňa na ťažnom zariadení lanovky. Tento opakovaný a zbytočný úhyn hlucháňa v Tatranskom národnom parku je mementom pre všetky zúčastnené strany, ktoré majú ambíciu podieľať sa na „rozvoji Tatier,“ aby nezabúdali na primárnu funkciu národného parku,“ zareagovala na nájdene mŕtveho tela Správa Tatranského národného parku.

Okrem toho nezabudla pripomenúť aj ďalšie negatívne stránky, ktoré lanovky so sebou v Tatrách prinášajú: „Rozsiahle odlesňovanie, následnú eróziu, výstavbu zasnežovania, budovanie elektrických vedení, budov, reštaurácií, bufetov, parkovísk, vodných nádrží, hluk a stres pre živočíchy.

O negatívnych vplyvoch budovania zjazdoviek na horské ekosystémy a ich spoločenstvá bolo popísaných mnoho odborných zahraničných aj domácich vedeckých článkov, no napriek tomu tlaky investorov na budovanie nových zjazdových tratí v TANAP-e neutíchajú,“ pokračujú v správe ochranári.

Argumentačná výmena lanovkárov a ochranárov

Vysoké Tatry sú miestom, na ktorom vedľa seba existuje chránená príroda, mesto resp. tatranské osady so svojimi obyvateľmi a službami, podnikateľské subjekty, návštevníci. V záujme všetkých by malo byť nájsť spoločnú reč a transparentný dialóg. Symbolickým testom pripravenosti všetkých subjektov na spoločné riešenia sa tak môže stať práve hlucháň
a zriadenie navrhovanej záchrannej chovnej stanice.

Tetrov hlucháň je podľa všeobecne dostupných informácií reprezentantom fauny, pre ktorého pri prelietavaní predstavujú problém ploty, elektrické vedenia. Podľa odbornej literatúry jeho výskyt ovplyvňuje nielen zmenšujúca sa plocha porastov pralesovitého typu, ale aj premnožené medvede likvidujúce mraveniská, predátori, turistika či zberači plodov. Prípad úhynu hlucháňa po údajnom náraze do lana lanovky z 8.októbra 2020 je podľa medializovaných informácií druhým zdokumentovaným prípadom vo Vysokých Tatrách za 11 rokov.

O celej udalosti sa prevádzkovateľ lanovej dráhy dozvedel až z televízneho spravodajstva a následnom dohľadávaní konkrétnych informácií. „Je nám to ľúto, že ochrana prírody nás o incidente neinformovala ihneď, mohli sa hodnoverne zisťovať ďalšie detaily, preverovať videozáznamy. Namiesto toho udalosť „vyšetrila“ najprv televízia,“ vracia sa k udalosti riaditeľ horského strediska Vysoké Tatry Dušan Slavkovský. „Vždy, keď si to situácia v areáli horského strediska vyžadovala alebo vyžaduje, keď boli potrebné konzultácie týkajúce sa fauny alebo flóry, vždy sme sa snažili a snažíme komunikovať a nájsť najlepšie možné riešenie v súčinnosti s ochranármi, lesníkmi, samosprávou. Rovnako postupujeme a chceme postupovať aj v tomto prípade,“ dopĺňa Slavkovský.

Lanové dráhy sú súčasťou horských stredísk ako základná infraštruktúra, ktorá poskytuje služby turistom, no slúži aj na ekologické zásobovanie prevádzok či vedeckých inštitúcií resp. v niektorých prípadoch aj na prepravu záchranárskych zložiek. Stret hlucháňa s lanom lanovky neberie prevádzkovateľ horského strediska na ľahkú váhu, no zároveň odmieta očierňovanie horských stredísk kvôli dvom zdokumentovaným prípadom zrážok hlucháňa s lanom v Tatrách za 11 rokov. A to v situácii, kedy zrejme nikto nespočíta, koľko jedincov končí pod kolesami áut alebo beztrestne v rukách tých, ktorí ich následne po vypreparovaní ponúkajú na predaj na
internete.

„Sme pripravení na reálne a konštruktívne kroky. Sme pripravení podporiť finančne vznik a prevádzku záchrannej chovnej stanice pre hlucháňa. Vnímame to ako konkrétny spôsob, ako môžeme prispieť k záchrane a zvýšeniu populácie hlucháňa pod Tatrami. Ak to ide u susedov v Poľskej republike, ktorým sa podarilo odchovať a do prírody vypustiť stovky hlucháňov, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás. Veríme, že takáto stanica by dokázala odchovať a vypustiť do voľnej prírody niekoľkonásobne viac hlucháňov, ako sú tie dva zdokumentované prípady ich nešťastných kolízií v horskom stredisku Vysoké Tatry,“ uviedol Slavkovský.

rNUlife.sk / Marián Galajda, TMR, Správa TANAP