Nakrúcanie filmu Slúžka na zámku Slatiňany v správe Národného pamiatkového ústavu Českej republiky sa po mesiaci skončilo. „Starý zámok ožil. Nachvíľu. Predmetom sme vrátili ich pôvodný význam, otvorili okná, rozostlali postele a naplnili skrine... Staré parkety vzdychajú pod každým krokom, zvukári sú z toho na nervy. Éterické siluety žien stiahnutých do korzetov... Pokúšame sa porozumieť svetu, ktorý už sto rokov nejestvuje,“ popisuje režisérka Mariana Čengel Solčanská nakrúcanie svojho najnovšieho filmu.

Filmári nakrútili viac ako tri štvrtiny filmu, zvyšok si nechali na jar budúceho roku. Na nakrúcaní museli okrem protiepidemiologických opatrení dodržiavať aj pravidlá stanovené zámkom Slatiňany. Ten patrí medzi české národné kultúrne pamiatky a len v júli sa skončila jeho náročná a rozsiahla obnova. Počas nej bola zreštaurovaná fasáda, okná, dvere, niektoré miestnosti, a tiež zrevitalizovaná zámocká záhrada. Je preto jasné, že kastelán zámku Jaroslav Bušta dbal na to, aby výsledky tejto obnovy neutrpeli „nájazdom“ filmárov.

„Niekedy som mal naozaj srdce na pokraji zástavy, predsa len je zámok skoro ako dieťa, o ktoré sa desať rokov staráte a nechcete, aby sa mu niečo stalo. Našťastie, až na drobnosti všetko dobre dopadlo a ja som preto veľmi rád,“ hovorí Bušta a pod „drobnosťou“ myslí fakt, že hercovi Lukášovi Pelčovi, ktorý hrá vo filme záhradníka Štefana, sa podarilo rozbiť okno z roku 1865. Ako spomína Pelč: „To okno prežilo dve svetové vojny, a prišiel Lukáš z Lučenca a pomohol mu. Ale našťastie sa to všetko dalo do poriadku.“ Filmári tiež kvôli používaniu dymostroja pravidelne spúšťali požiarny poplach, ktorý kastelánovi, podľa jeho slov, zakaždým spôsobil malý infarkt.

Napriek tomu je Bušta rád, že filmárom dovolili v priestoroch nakrúcať. „Na nakrúcanie budem spomínať v dobrom, bola to zaujímavá skúsenosť a zážitok. Vidieť, ako ožívajú zámocké interiéry, ako film vzniká, ako sa v noci nakrúca deň, ako filmovo sneží, prší, atď. Sledovať všetky profesie, ktoré sa na tvorbe podieľajú... Nie je to nič ľahké, človek si to uvedomí, až keď vidí, ako sa také dielo tvorí. Som veľmi rád, že som pri tom mohol byť spoločne s partiou fajn ľudí,“ uzatvára kastelán.

Na scenári, inšpirovanom románom Slúžka Hany Lasicovej, pracovala Solčanská takmer sedem rokov. Rozpráva príbeh žien, o ktorých rozhodujú muži, o romantickom vzťahu, ktorý aj dnes, bohužiaľ, stále vzbudzuje vášne. Film bol nedávno podporený zo zdrojov významného európskeho filmového fondu EURIMAGES, čo predstavuje garanciu kvality a spoločenského presahu celého projektu.

Producentmi filmu sú slovenská spoločnosť Bright Sight Pictures a česká spoločnosť CINEART TV Prague, koproducentom filmu je Česká televízia. Realizáciu filmu finančne podporil Audiovizuálny fond, Státní fond kinematografie, EURIMAGES, Česká televízia, Pardubický kraj. Partnerom ekologickejšej výroby filmu je SodaStream. Film do slovenských kín uvedie na jeseň 2021 distribučná spoločnosť Continental film.

Snímka rozpráva príbeh dvoch dievčat zmietaných citovou neistotou. V období prvej svetovej vojny prichádza 15-ročná Anka (Dana Droppová) pracovať ako slúžka do pražskej vily vysokopostaveného rakúsko-uhorského úradníka (Karel Dobrý) a jeho manželky (Zuzana Mauréry). Ankinou novou rodinou sa stáva zvyšné služobníctvo – kuchárka Kristína (Anna Geislerová), slúžka Líza (Vica Kerekes) či záhradník Štefan (Lukáš Pelč). Okrem nich však získava aj úhlavného nepriateľa - rovnako starú dcéru z panskej rodiny, Resi (Radka Caldová). Nevraživosť sa však postupne premení na sympatie a medzi mladými ženami sa rozvinie romantický vzťah. To všetko v čase, keď ženy nemali ani volebné právo, nieto ešte právo na lásku podľa vlastného výberu. Podarí sa ich vzťahu prežiť alebo doplatí na vtedajšie normy a pravidlá?

Facebook: https://www.facebook.com/sluzkafilm
Instagram: https://www.instagram.com/filmsluzka/

rNUlife.sk / Peter Gašparík, Continental film / foto: Igor Stančík