Danubiana informuje o aktuálnych dlho pripravovaných výstavách. Najnovšie galerijné priestory obohatia diela rakúsleho maliara a grafika Johannesa Deutscha: Vnútorné krajiny a priestory s tvárami či diela výstredného i jedinečného francúzskeho fotografa Gérarda RANCINANa: Portréty umelcov. Zároveň obe predošlé výnimočné výstavy sa predlžujú, a to výstava Albína Brunovského: Výber z grafického diela je predĺžená do 31.1.2021 a výstava Laco Teren: Veterný kôň je predĺžená do 15.11.2020.

Nakoľko prebieha momentálne zákaz vychádzania, múzeum sme od 24.10. do 1.11.2020 dočasne zatvorili. Od utorka 3.11.2020 v bežnom otváracom čase 10:00-18:00 budú výstavy sprístupnené verejnosti. V rámci opatrení budeme pri vstupe do múzea požadovať od návštevníkov potvrdenie o negatívnom RT-PCR teste alebo certifikovanom antigénovom teste na ochorenie COVID-19. Vernisáže k výstavám sa neuskutočnia.

V prípade, že sa nariadenia zmenia, je stále možné rátať aj so zmenou programu o ktorej vás budeme informovať. 

Johannes Deutsch a jeho aktuálna výstava v Galérii Danubiana

Johannes Deutsch (1960) študoval v rokoch 1975 – 1980 grafiku a mediálne umenie na Vyššej škole umenia a dizajnu v Linzi. Od roku 1990 do 1992 pokračoval na Postgraduálnom inštitúte nových médií na Städelschule – Štátnej vysokej škole výtvarných umení vo Frankfurte nad Mohanom. Deutsch ako maliar a mediálny umelec vždy spája médiá do jedného umeleckého diela ako celku. Tento prístup využíval už ako kurátor v Múzeu Sigmunda Freuda (1984 – 1989) vo Viedni.

Svoje vizuálne diela prezentoval na samostatných výstavách. Spomeňme napríklad Múzeum moderného umenia MUMOK vo Viedni (1992), Múzeum moderného umenia v Bonne (1998), Museo d´Arte Moderna Ugo Carà v Terste (2012). Neprehliadnuteľné sú autorove tematické výstavy v Múzeu Ludwig v Kolíne nad Rýnom (2000), v Múzeu moderny v Salzburgu (2006), v Leopoldovom múzeu vo Viedni (2010), v Múzeu súčasného umenia v Admonte (2012) a v Múzeu Albertina vo Viedni (2017).

Centrálne línie vývoja v tvorbe umelca vznikli v 80. rokoch 20.storočia. Pokračuje digitálnymi obrazmi a umeleckými fotografiami zo začiatku 90. rokov, až sa napokon dostáva k interaktívnym uceleným umeleckým dielam po roku 2000. Vnútornými obrazovými svetmi, technikami sériového rozprávania a sekvenciami počítačových obrazov sa začína zaoberať počas svojho pôsobenia na mieste kurátora v Múzeu Sigmunda Freuda. Po obrazoch nasleduje ďalšia časť výstavy – vývoj umeleckých nápadov na prepojenie jednotlivých prác do obrazových orchestrov.

Vystavené sú práce spojené s procesmi zmeny a pozorovania – priestory s tvárami (realizované aj ako interaktívna inštalácia pre festival Ars Electronica v roku 2002). Nakoniec sa prezentuje Deutschova momentálna náklonnosť k veľkým literárnym témam v podobe komplexných obrazových cyklov a súboroch interaktívnych diel mediálneho umenia.

Ústrednou témou Deutschovej polemiky je spojenie hudby a vizuálneho umenia. Venuje sa aj vizualizácii klasických diel, pričom je ovplyvnený základnou otázkou – ako sa dá vizuálny svet prepojiť s tým hudobným, a ako sa zároveň dajú interpretovať prostredníctvom interakcie.

Po intenzívnom preskúmaní hudobného a dramaturgického pozadia diela prenáša jeho obsah do svojho vizuálneho jazyka a vytvára z neho obrazové svety s transformovateľnými charaktermi. Pri príprave projektu Vnútorných krajín umelec objavil, že Lord Byron sa vo svojej dramatickej básni Manfred pokúsil o vynájdenie nového žánru. Označil ho – mental theatre, teda divadlo v hlave. Deutsch jasne uvádza, že skutočnou zápletkou drámy je Manfredov citový život. Prostredníctvom prižmúreného oka vytvára obrazy hornatej krajiny, ktorá podlieha neustálej zmene v dôsledku blednutí a posunov. A nakoniec sa pretransformuje na krajiny duše.

Gérard Rancinan / Rancinan: Portréty umelcov

Gérard Rancinan nie je návštevníkom Danubiany neznámym pojmom. Výstava "Portréty umelcov" nekonvečného francúzskeho umelca Gérarda Rancinana bude prístupná do konca januára 2021.

Keď Dante uvidel Giottovo dielo, začal sa zaujímať o umelca, hľadať v ňom ducha, roztrasenú ruku, slávu…Koncepcia a prevedenie by nestačili, ak by ich nezanechal budúcim pokoleniam. Povinnosťou umelca nie je byť pokorný, veď prečo aj? Ide s kožou na trh, bez milosti. Jeho dielo nesie obrovskú zodpovednosť. Vedome sa chopil svojich nástrojov ako zbraní, aby sa stal bdelým svedkom svojej doby. Nie všetko je umenie, ako tvrdí istá veľmi moderná idea, ale každé umenie je politika. V Histórii hrá významnú úlohu.

Umelec je iluzionista. Stačí, že pomenuje nejakú vec, a ona ožije: slovo predchádza veci. Stačí, keď umelecky stvárni víziu, a už tvorí dejiny. Vie ich zamraziť. Zastavuje čas. Jeho moc ho presahuje, ostatne rovnako ako jeho diela, ktoré mu už viac nepatria. Je to hráč s realitou. Skutočná krv Franka B alebo McCarthyho kečupová náhrada, maliarsky realizmus vojny od Yan Pei Minga alebo myšlienka namaľovanej scény vytvorená z popola od Zhanga Huana. Asistuje pri vykonávaní pravdy. Len málo záleží na pravdivosti
použitých prostriedkov, stačí, že odôvodňujú víziu reality a stvárnenie spoločnosti, dnes už smrtiace. Je to iluzionista, ktorý nemizne za svojím dielom. Je jeho súčasťou, pretože v ňom je jeho myšlienka. Jeho portrét
sa stáva symbolom. Človek mizne za postojom. Aj on sám sa zarámuje a odhalí, ako jedno zo svojich diel, stáva sa znázornením. Tým, že dosahuje status ikony, dáva život Danteho úvahám a vstupuje do Histórie.

Autorka textu: Caroline Gaudriault

Gérard Rancinan je súčasný francúzsky umelec a fotograf uznávaný po celom svete. Jeho fotografie sú súčasťou významných zbierok moderného umenia a vystavujú sa v najprestížnejších múzeách sveta. Rancinan ako bdelý svedok svojej doby a svojich súčasníkov pozoruje svet, uvažuje nad ním a zapája sa do nekompromisnej kritiky nálad „moderných ľudí“.

Prostredníctvom fotografie, ktorá proteovsky prepája formu s významom, sa Rancinan pokúša zachytiť dilemy spoločnosti v jej odchýlkach a protikladoch. „Voľnomyšlienkar“ je rozhodne jediný titul, ku ktorému sa hlási a ktorému zasvätil svoj život a tvorbu. Preslávila ho relevantnosť jeho práce, ale tiež monumentálne rozmery jeho fotografických diel.

Rancinan získal Rad umenia a literatúry a medzi inými aj šesť ocenení World Press.

Rancinanove diela sa vystavovali napríklad v Národnej portrétovej galérii v Londýne, Oceánografickom múzeu v Monaku, v Múzeu moderného umenia Himalayas v Šanghaji, v múzeu Louvre-Lens vo Francúzsku, v Pinaultovej nadácii vo francúzskom meste Dinard, v múzeu Oscara Niemayera v brazílskej Curitibe, v Musée des Arts et Métiers v Paríži, v múzeu Danubiana v Bratislave a v Palais de Tokyo v Paríži.

rNUlife.sk / Lenka Krčmárová, Danubiana Meulensteen Art Museum