Český kráľ Jiří z Poděbrad bol prvý panovník, ktorý navrhol mierové usporiadanie Európy. Jeho diplomatický projekt a posolstvo v podobe Mierovej dohody celého kresťanstva  (latinsky Tractatus pacis toti Christianitati fiendae) mala byť vôbec prvá  multilaterálna dohoda v Európe so zámerom dosiahnuť všeobecný mier i spoluprácu spoločenstva nezávislých a rovnocenných štátov. Táto odvážna a prevratná myšlienka v 15. storočí v mnohom predstihla svoju dobu a možno ju považovať za predchodcu súčasnej Európskej únie. Jej autor zomrel pred 550-timi rokmi (22. marca 1471 v Prahe) a toto výročie je dôvodom pripomenúť si významnú historickú osobnosť.          

Rodák z mestečka Poděbrady Jiří (23. 4. 1420) pochádzal zo šľachtického rodu pánov z Kunštátu. Jeho otec husitský veliteľ Viktorín z Poděbrad mal veľkú politickú moc, akú mával väčšinou iba panovník a niekoľko šľachticov z významného a starobylého rodu tamojšej šľachty. To vysvetľuje, prečo sa Jiří mohol stať kráľom, za ktorého ho zvolila česká šľachta v roku 1458. Bol jediný český kráľ, ktorý nepochádzal z panovníckej dynastie. V českých dejinách nikdy predtým ani potom nesedel na tróne kráľ, ktorý mal pôvod v domácej šľachte. Po jeho smrti tam vládli už iba králi z cudzích dynastií.  

Jiří z Poděbrad bol najmocnejším a najbohatším pánom východočeského kališnického zväzu. Obnovil ekonomiku krajiny narušenú dlhoročnými vojnami, zaslúžil sa o obnovu ťaženia striebra v Kutnej Hore, o razbu českého groša, podporoval obchodné cesty pre rozvoj zahraničného obchodu, udeľoval clá a trhové predpisy pre podporu remesiel a obchodu. Z tých čias pochádza i vonkajšie opevnenie hradu Litice nad Orlicí, ktorý bol Jiřího majetok. O kráľovskej prestavbe v roku 1468 hovorí nápis na vstupnej bráne, kde je erbová doska oslavujúca hradný pobyt Jiřího z Poděbrad i jeho socha.      

Kráľ mal zvláštny vzťah ku kláštoru v Žďári nad Sázavou (na obrázku hore). V duchu starej rodovej tradície sa cítil byť patrónom a ochrancom starého opátstva. Preto tam povolal cisterciánov, ktorí kláštor opustili počas husitských vojen. Dbal aj o obnovu spustošených a zničených kláštorných budov i majetku. Jeho snahou o kompromis s katolíckou cirkvou bola aj podpora reformného poriadku františkánov. Táto rehoľa asketizmom odpovedala ideálom utrakvistickej reformy, ale práve františkáni patrili k plamenným zástancom návratu k starej katolíckej viere. O to viac prekvapí, že kališnícky kráľ Jiří sa zaslúžil taktiež aj o založenie prvých českých  františkánskych kláštorov v Plzni a Prahe.        

Jiří z Poděbrad bol výborný diplomat a politik. Dlhodobo usiloval o vytvorenie mierových spojení európskych kráľovstiev do jedného celku, ale narazil na nezáujem monarchov a silný odpor pápeža. K dosiahnutiu tejto dohody vyslal z Prahy do Štrasburgu v rokoch 1462 – 1464 diplomatickú misiu pod vedením kráľovho poradcu, humanistu Antoina Marina z Grenoblu. Počas tých rokov boli rokovania s poľským a uhorským kráľom, posolstvo opakovane navštívilo Benátsku republiku, Francúzske kráľovstvo, Burgundské vojvodstvo, Poľské kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo, Braniborské markrabstvo a Saské kurfirstvo. S priaznivým ohlasom sa plán stretol len u nemeckých kniežat, poľského a francúzskeho kráľa. Benátčania odmietli robiť niečo bez pápeža, uhorský kráľ Matej Korvín bol platený pápežskými subsidiami, Burgundsko ako rival Francúzska k návrhu zaujalo chladný postoj. Ani tajné posolstvo z mája 1464 určené pre Francúzsko vedené Marinom a Albrechtom Kostkom z Postunic nebolo kvôli intrigám a tlaku kuriálnej diplomacie úspešné. Ľudovít XI. súhlasil len s dvojstrannou zmluvou o priateľstve.        

Plán Jiřiho z Poděbrad mal podobu multilaterálnej dohody, ktorá bola veľmi nezvyčajná v rámci medzinárodných diplomatických nástrojov stredoveku, kedy bývali bilaterálne zmluvy. Jeho bola prevratná a to bol zrejme dôvod, prečo myšlienka vytvorenia stredovekého spoločenstva národov nenašla pochopenie. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že plán ignoroval pápežskú moc, v polovici 15. storočia nebolo možné do takej významnej dohody nezahrnúť Svätý stolec. Kráľov projekt ponúkol riešenia troch dôležitých otázok Európy: nastolenie trvalého vzájomného mieru medzi kresťanmi, ochrana kresťanstva pred tureckou hrozbou, nové usporiadanie Európy.

Dohoda mala navzájom zaväzovať štáty na základe podobných práv zodpovednosti pri dosahovaní spoločných cieľov. Všetky aspekty poukazujú na to, že Mierová dohoda českého kráľa bola z dnešného hľadiska vôbec prvou. Myšlienku spojenej Európy sa podarilo presadiť a zrealizovať až o pol tisícročie neskôr, napriek tomu je Jiří z Poděbrad považovaný za duchovného otca európanstva a prvého Európana.      

Pavol Erdziak / r NUlife.sk