Názov firmy Baťa je dlhodobá svetoznáma značka. Veď zakladateľ tohto obuvníckeho impéria Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla pred 145 rokmi. Ako výnimočný český podnikateľ a vizionár zmenil trendy vo svetovom obuvníctve, princípy úspešného manažmentu i tvár nielen moravského mesta Zlín. Kolónie tehlových červených domov zamestnancov jeho firmy môžeme vidieť i na Slovensku v Partizánskom a vo Svite, kde má bronzovú sochu v nadživotnej veľkosti. Názov tohto podtatranského mesta je odvodený od Slovenskej viskózovej továrne, ktorú tam Baťa založil. A mesto Partizánske sa pôvodne volalo Baťovany.
O úspešnosti systému podnikového riadenia obuvníckej firmy Baťa svedčí skutočnosť, že aj po 90-tich rokoch od Tomášovej smrti patrí medzi popredných svetových výrobcov. Baťovci mali v obuvníctve dlhú tradíciu z čias Rakúsko-Uhorska. Tomáš Baťa (1876 – 1932) bol desiatou generáciou, ktorá sa zaoberala týmto remeslom dedeným z otca na syna. On sa rozhodol, že nezostane v malej dielni a vybuduje úspešnú firmu. So súrodencami Annou a Antonínom založil podnik na výrobu topánok (1894). Anna sa vydala, Antonín odišiel do armády a tak zodpovednosť ostala na Tomášovi. Ten v roku 1897 prišiel s nápadom vyrábať lacnejšie platene topánky s koženou podrážkou. Obchodné reťazce tieto baťovky ignorovali, preto sa rozhodol založiť vlastný systém predaja.
Z pobytu v Amerike, kde ako obyčajný robotník zbieral skúsenosti vo fabrike na výrobu topánok, si priviezol nový elán na podnikanie. Po návrate postavil halu (1905), kde umiestnil stroje pre efektívnejšiu výrobu. V dvojzmennej prevádzke zamestnával približne 250 ľudí, ktorí denne vyrábali okolo 2200 párov obuvi. Odvtedy platí jeho známe heslo: Náš zákazník, náš pán. V roku 1909 topánky Baťa prišli na trh na Balkáne, v Nemecku i ďalších krajinách. Počas prvej svetovej vojny mal veľa zákaziek pre armádu, po nej nastali horšie časy, zadlžená firma mala problémy s odbytom, keď chudobní ľudia nemali peniaze. Vtedy sa Baťa rozhodol pre ďalší riskantný krok, keď veľké skladové zásoby predal s polovičnou cenou a pomocou dobrej reklamnej kampane. Ďalším výborným marketingovým ťahom boli ceny končiace deviatkou, čím opticky znižovali hodnotu topánok.
Firma Baťa v roku 1932 už podnikala v 54 krajinách, mala 2500 predajní a jej 31 000 zamestnancov vyrábalo ročne vyše 36 miliónov párov topánok. Z Baťu sa stal najväčší vývozca obuvi na svete a nazývali ho kráľom topánok. Vytvoril jedinečný systém riadenia v priemysle hromadnej výroby a z malej dielničky vytvoril svetového lídra. Baťa bol v biznise takzvanou starou školou, ktorá je stále úspešná. Vyznával pevné pravidla, etické podnikanie, zamestnancov nazýval spolupracovníci, o podnikaní tvrdil, že to musí byť služba. Zaujímal sa o svojich ľudí, vytváral im výhodné podmienky sociálnym programom. Ako prvý zaviedol 40-hodinový pracovný týždeň, zamestnanci si mohli šetriť na dôchodok vo firemnej sporiteľni, zaviedol školiaci program výchovy mladých chlapcov a dievčat s platenou prácou vo fabrike, čím si hradili štúdium a pripravovali na samostatnosť.
Okrem škôl s internátmi postavil obuvník mestskú nemocnicu, filmové ateliéry na výrobu propagačných i celovečerných filmov, podieľal sa na výstavbe letiska. Inicioval vybudovanie najväčšieho umelého riečneho toku na dopravu materiálu a vyše 50 kilometrový Baťov kanál je teraz vodnou turistickou raritou i s dobudovanou cyklotrasou. Z ateliérov je jedinečné filmové a vzdelávacie centrum pre celé rodiny Filmový uzel Zlín, kde sa dlhoročne organizuje i medzinárodný filmový festival pre deti a mládež. V jeho meste je Univerzita Tomáša Baťu.
„Tomáš Baťa bol štyrikrát starostom Zlína bez pričinenia strán a hnutí. Je to zázrak, keď pretvoril malú dedinku vo svetové centrum výroby obuvi, podnikania, architektúry, umenia a vzdelávania bez akejkoľvek pomoci alebo účasti politických strán a osobností štátu,“ konštatuje Milan Zelený, český profesor manažérskych systémov na newyorskej Fordham University, ktorý osobne poznal Baťovcov.
Symbolom baťovskej ríše je i mrakodrap v Zlíne, ktorému sa podľa popisného čísla hovorí dvadsaťjednotka. Budovu nechal postaviť Tomášov nevlastný brat Jan Antonín Baťa podľa amerického vzoru a mrakodrap bol druhou najvyššou budovou v Európe. Je v nej aj raritný funkčný výťah s rozmermi 6 x 6 metrov, ktorý slúžil ako šéfova kancelária počas pohybu po poschodiach. Okrem pracovného stola má umývadlo a klimatizáciu. Aj keď v mrakodrape sídli Krajský úrad, turisti sa môžu výťahom dostať na jeho vrchol a z vtáčej perspektívy voľne i pevným ďalekohľadom obdivovať pôvodnú architektúru s množstvom typických baťovských budov, mesto Zlín i jeho okolie.
Pri leteckej havárii v roku 1932 zahynul Tomáš Baťa. Za 56 rokov svojho života však stihol vybudovať obuvnícke impérium, vďaka ktorému červené logo Baťa svieti nad tisíckami obchodov v desiatkach miest na štyroch kontinentoch. Na jeho počesť bol o rok neskôr postavený v duchu zlínskeho funkcionalizmu pamätník, ktorého autorom je významný tamojší architekt František L. Gahura. Objekt po nedávnej náročnej obnove obsahuje maketu časti lietadla Junkers F13, v ktorom úspešný podnikateľ zahynul. Rozsiahlou rekonštrukciou prešla i vila z roku 1912, kde bývali manželia Baťovci s jediným synom Tomášom. Ten vilu po reštitučnom vrátení (1996) obnovil do pôvodného stavu, založil vlastnú nadáciu a historický objekt venoval k užívaniu. Je sídlom nadácie, organizujú sa v nej semináre, svadby a iné spoločenské podujatia. Baťovské impérium obuvníckeho gigantu po otcovej smrti udržiaval a zveľaďoval syn Tomáš Baťa (1914 – 2008). Pokračovateľom je jeho syn Thomas Georg Bata narodený vo Švajčiarsku v roku 1948.
rNUlife.sk / Pavol Erdziak