Úspešná česká jazzová speváčka Jana Koubková a medzinárodne uznávaná formácia Clarinet Factory sa obhliadajú za svojimi hudobnými koreňmi. Tie sa vinú už viac než dve dekády dozadu, kedy bolo zoskupenie známe ešte pod názvom České klarinetové kvarteto. Práve vtedy, konkrétne v roku 1997, vyšiel album Tenerife Blues…

Vznikom tohto albumu dala speváčka zásadný impulz ďalšiemu hudobnému smerovaniu štvorčlenného ansámbla, čoho výsledkom je napríklad i vrelo prijatý album Pipers z vlaňajšieho roka. Tenerife Blues teraz vychádza v digitálnej reedícii, ktorú sprevádza dokumentárny film Jiřího Skálu a Marka Dušáka Senegal, c'est ça! z vystúpenia v Afrike. Dokument mal premiéru vo štvrtok 29. apríla 2021 a fanúšikovia si ho môžu pozrieť na oficiálnom YouTube kanáli Clarinet Factory, na tomto linku:

„To, že sme sa stretli, bola nádherná náhoda, z ktorej vznikla nielen originálna hudba, ale aj priateľstvo, ktoré trvá dodnes. Navzájom sme si odovzdali to, čo nás v tej dobe bavilo, a to sme zúročili na prvom spoločnom albume Tenerife Blues. Podarilo sa nám tiež koncertovanie a jamovanie s miestnymi hudobníkmi v Senegale. Títo majstri klarinetu nielen skvelo hrajú, ale aj spievajú. Zažila som si s nimi veľa zábavy a pravdepodobne aj oni so mnou – a na to sa nezabúda,“ vyznáva sa o spoločnom súznení Jana Koubková.

„S Janou Koubkovou sme sa prvýkrát stretli v Paríži roku 1994.  My sme tam s Vojtom Nýdlom študovali na konzervatóriu a Jana prišla s predstavením Těžká Barbora so študentmi Pražského konzervatória. Predstavenie bolo v okolí Crimée, v nejakom divadielku, v najvyššom poschodí akéhosi paneláku. My sme rozjarene vypadli z výťahu rovno do nejakej reči veľvyslanca, vedľa ktorého stála práve Jana. Myslela si, že sme nejakí veselí Parížania a hneď na nás začala mávať… Síce sme ju prekvapili celkom plynulou češtinou, ale vzápätí sme si ťukli vínkom a na druhý deň sme s ňou už improvizovali s klarinetmi na pódiu…,“ opisuje prvé stretnutie a začiatok spolupráce zásadnej pre budúci vývoj kvarteta, kapelník Clarinet Factory Jindřich Pavliš. 

Po niekoľkých ďalších stretnutiach a spoločnom jamovaní – vtedy ešte aj s basgitaristom Pavlom Rybom, po ktorého odchode sa basových partov ujal naplno basklarinetista Petr „Pepíno“ Valášek – už bol len krôčik ku vzniku albumu Tenerife Blues. Ten Jana Koubková  naspievala s vtedy ešte Českým klarinetovým kvartetom v roku 1997 v Kostole sv. Rocha v Prahe, ktorého akustika dodala nahrávke veľmi autentický, v danom žánri celkom netypický zvuk. Nahrávka ponúka široký záber repertoáru od úprav skladieb Georgea Gershwina a Davea Brubecka, cez hry s motívmi Antonína Dvořáka až po vlastné skladby. Album stojí na nezameniteľnom prejave poprednej českej jazzovej interpretky a skladateľky a aranžmánoch klarinetového kvarteta. Práve tu súbor pod vplyvom Jany Koubkovej prvý raz začal smerovať od akademického hudobného zmýšľania k experimentálnej tvorbe, ktorá je preň dnes typická a ktorá mu priniesla medzinárodné renomé.

„Nahrávanie Tenerife Blues – to boli dva mikrofóny a kostolná akustika, proste ako vážna hudba, ale pri tom inak. Následne sme spoločne s Janou vystúpili na Medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe pred Tonym Bennetom a potom už sa začalo koncertovať pravidelnejšie.  Jana nás počas toho postupne dostala na svoju stranu. Okrem aranžmánov sme začali spontánne improvizovať takpovediac priamo na pľaci. Najskôr sme si ťukali na čelo – takto predsa nemôže žiadna hudba vznikať, teda tá kvalitná... Ale dodalo nám to potrebnú odvahu, takže Jana má leví podiel na našom odklone od obvyklých akademických postupov, nôt a dlhého nacvičovania zbytočných detailov…,“ vyznáva sa Pavliš. 

Aktuálna digitálna reedícia Tenerife Blues zároveň obsahuje niekoľko doposiaľ nevydaných bonusov v podobe skladieb Zasela sem bazaličku, One Two One Two a Pygmejové malí, chystají se k spaní. Tie vznikli v roku 2003, kedy Koubková a Clarinet Factory nadviazali na predchádzajúcu spoluprácu,  ktorej vyvrcholením bola cesta do Senegalu. „Pôvodne sme vlastne mali ísť na festival na Kapverdské ostrovy, ten ale na poslednú chvíľu zrušili a my sme si nakoniec pekne natvrdo užili realitu skutočnej západnej Afriky, jedného z – aspoň vtedy – najchudobnejších kútov sveta. Bol to neuveriteľný zážitok. Komplexný, od kultúrneho šoku po číru radosť z hudby a ľudských stretnutí…,“dodáva k tejto etape kapelník Clarinet Factory.

rNUlife.sk / Adriána Čahojová, SUPRAPHON