Bratislavské Kino Lumiére bolo v pondelok dejiskom prezentácie DVD a projekcie filmu Milan Sládek (2020), ktorý o legendárnom mímovi a choreografovi nakrútil režisér Martin Šulík. "Prešiel všelijakými peripetiami, rozhodli sme sa, že film odprezentujeme na jeseň minulého roku, čo sme aj spravili, ale hneď ako sme ho pustili do premiéry, prišli koronavírové opatrenia, potom sa premietal online," uviedol Šulík. Ocenil, že do Bratislavy priletel z Nemecka aj hlavný protagonista filmu.

"Bola to nádherná spolupráca, mal som pocit, že som sa dal do dobrých rúk," komentoval Sládek genézu dokumentárnej snímky a priznal, že do nej zasahoval tvorcom iba tým, že im poskytol súkromné materiály. "Pohľad Martina Šulíka na moju prácu z pozície slovenského diváka, ktorý ma síce pozná, ako hovoria Nemci – farebného psa, všade, ale čo všetko som v živote urobil, akým smerom som sa v pantomíme vydal, aké drzosti som si dovolil, aké iné formy nachádzal, to nemnoho ľudí vie," vyhlásil mím. "Za tento film som nesmierne vďačný," podčiarkol a poďakoval všetkým kolegom, ktorí v snímke vystupujú.

"Ale veľmi som smutný z toho, že dnes tu nestretnem Milana Lasicu," priznal Sládek a prezradil, že so zosnulým majstrom humoru a satiry sa stretol na Vysokej škole múzických umení, kde študoval herectvo a Lasica dramaturgiu. "Neviem prečo sme sa zoznámili, ale asi sme mali niečo spoločné. Keď som tú správu počul, spomenul som si, ako sme chodili do kina Pohraničník, kde dávali seriál komických scén z celej Európy a vždy, keď bol vynikajúci gag, tak sme si vzájomne gratulovali," zaspomínal si mím, ktorý neskôr Lasicu oslovil, aby s ním spolupracoval na jeho prvotine Láska na kufríku. "Bol nielen vynikajúci herec, ale aj veľmi múdry a pohyblivý človek, veľmi sa mi páčil jeho spôsob gestiky," povedal Sládek.

Film zachytáva Sládkovu tvorivú i životnú cestu bohatú na neočakávané zvraty. Na začiatku 60. rokov minulého storočia stál pri zrode modernej slovenskej pantomímy. Nadväzoval na tvorbu francúzskych mímov Jeana-Gasparda Deburaua, Jeana-Louisa Barraulta či Marcela Marceaua, ale veľmi rýchlo si vypracoval vlastný divadelný jazyk. Jeho predstavenia Hrča, Únos do ticha či Starinár objavili pre domáce publikum novú divadelnú formu a ovplyvnili nielen našich, ale aj európskych divadelníkov. Po okupácii Československa v auguste 1968 Milan Sládek emigroval do Nemecka. So svojimi predstaveniami precestoval celý svet, založil divadlo pantomímy Kefka i medzinárodný divadelný festival Kaukliar. Dnes žije a pracuje v Kolíne nad Rýnom a napriek tomu, že má viac ako osemdesiat rokov, stále hrá, režíruje, prednáša a cestuje po svete.

rNUlife.sk / tasr