Hoci živné korene Hviezdoslavovej tvorby sú hlboko a pevne zapustené v oravskej zemi, koruna jeho diela sa dvíha do výšok "hviezdnych" pomyslov, túžob a ideí, kde sa stretáva s umeleckým vyžarovaním géniov svetovej poézie. Tieto slová napísal literárny vedec Stanislav Šmatlák.

Slovenský básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ a právnik Pavol Országh Hviezdoslav bol nepochybne jednou z najväčších a najznámejších osobností slovenskej literatúry. V pondelok 8. novembra 2021 uplynie 100 rokov od jeho smrti.

Pavol Országh sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne do chudobnenej rodiny zemianskeho pôvodu. Jeho rodičov živilo neveľké hospodárstvo. V rokoch 1854-1859 navštevoval ľudovú školu v rodisku a v susednej Jasenovej, od roku 1860 chodil do školy v Leštinách. Tu mal naňho veľký vplyv učiteľ Adolf Medzihradský (1835-1919). Jeho zásluhou sa na škole v Leštinách vyučoval slovenský jazyk, v slovenčine tu boli napísané aj pravidlá správania sa, ktoré sú vystavené v múzeu v Kežmarku.

Pavol Országh bol dobrým žiakom a Medzihradský upozornil rodičov na jeho schopnosti. Syna teda poslali na ďalšie štúdiá. Odcestoval do Miskolca (Miškovec) za strýkom Pavlom, ktorý bol krajčírskym majstrom a nemal vlastné deti. V rokoch 1862-1865 študoval na miškoveckom gymnáziu, čítal knihy zo strýkovej knižnice. Obľúbil si maďarskú poéziu a maďarských básnikov, menovite Sándora Petőfiho, začal tiež písať prvé verše v maďarčine.

Domov sa vrátil až po strýkovej smrti v roku 1865. V štúdiu pokračoval na vyššom gymnáziu v Kežmarku. Aj tu dosahoval výborné študijné výsledky, ktoré mu pomohli získať štipendium, keďže sa nemohol spoliehať na finančnú podporu rodičov. Aby si privyrobil, doučoval tiež spolužiakov.

Čítal nemeckých básnikov Goetheho, Schillera, ale aj hry Williama Shakespeara. V roku 1867 sa začal zbližovať aj so slovenskými autormi, ovplyvnil ho predovšetkým Andrej Sládkovič. Začal veršovať po slovensky a počas šiesteho ročníka gymnázia v roku 1868 mu vyšiel slovenský debut s názvom Básnické prviesienky Jozefa Zbranského – venoval ho svojmu vzoru, Sládkovičovi. Pod pseudonymom Zbranský uverejnil aj divadelnú hru Pomsta (1869).

V roku 1870 zmaturoval a pokračoval v štúdiu na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove. Stával sa slovenským básnikom, na druhej strane znalosť nemeckých či maďarských autorov, a tiež viacerých cudzích jazykov, mu umožnili venovať sa aj prekladateľskej práci. V roku 1871 spolu s Kolomanom Banšellom zostavil almanach Napred.

V roku 1872 ukončil štúdium a po praxi u viacerých advokátov v Dolnom Kubíne, Martine či Senici zložil v roku 1875 advokátsku skúšku v Budapešti, vďaka čomu si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove. V roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho evanjelického farára Samuela Nováka.

V tomto období začal Pavol Országh používať meno Hviezdoslav, ktorým potom podpisoval celú svoju tvorbu. Prvý raz sa objavilo v roku 1877 v básnickom nekrológu, ktorý venoval Villiamovi Paulínymu-Tóthovi (1826-1877) a ktorý uverejnili Národné noviny. "Nebolo to rozhodnutie náhodné, pretože už od detstva ho priam fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí," uviedol literárny vedec Stanislav Šmatlák.

Po krátkom pôsobení v štátnej službe sa v roku 1879 vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu v Námestove. Tu býval ďalšie dve desaťročia a vytvoril svoje zásadné diela – lyrické básne a cykly a tiež epické skladby Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský.

V roku 1887 mu zomrela matka, o rok neskôr otec a v roku 1889 aj brat Mikuláš. Jeho dve deti si Hviezdoslav s manželkou adoptovali, keďže ich manželstvo bolo bezdetné.

V roku 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína a od začiatku 20. storočia sa venoval iba literárnej tvorbe. Na rozpútanie svetovej vojny reagoval lyrickým cyklom Krvavé sonety.

V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe, pričom v prejave spomenul aj možnosť spolužitia Slovákov a Čechov. Privítal vznik Československej republiky. Stal sa poslancom Revolučného národného zhromaždenia, v roku 1919 tiež čestným predsedom Matice Slovenskej.

V dôsledku komplikácií po zápale pľúc sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať. Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

rNUlife.sk / tasr