Dom odborov, známy ako Istropolis, na Trnavskom mýte v Bratislave zbúrajú. Developer Immocap, za ktorým stojí "železničiar" Lazar, ktorý tam vybuduje projekt Nový Istropolis, už má k dispozícii od bratislavskej mestskej časti Nové Mesto právoplatné rozhodnutie o odstránení existujúceho objektu. Médiá o tom informoval samotný developer.

V polovici januára na mieste pribudne stavebné oplotenie a začne sa s prvými prácami na fasáde, a to demontovaním mramorového obkladu. Investor deklaruje zodpovedný prístup k obkladu i k umeleckým dielam a artefaktom.

"Obklad sa šetrne uskladní, aby bol pripravený na opätovné použitie priamo v Novom Istropolise, ale v prípade záujmu aj pre mestské či štátne organizácie. Rovnako zodpovedne sa postavíme aj k umeleckým dielam a artefaktom, ktoré sa v spolupráci s expertnou firmou pred časom uložili v špeciálnom sklade a plánujeme ich umiestniť v novom projekte," vyhlásil developer.

Zároveň potvrdil, že na mieste súčasného Domu odborov plánuje vytvoriť nový, živý priestor pre bývanie, prácu, trávenie voľného času a zachová tam aj kultúrno-spoločenskú funkciu. "Na príprave projektu pracujeme viac ako štyri roky, zorganizovali sme veľkú medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej víťazom sa stali renomované holandské ateliéry. Na Trnavské mýto prinášame projekt, ktorý zásadne zlepší život Bratislavčanov v mnohých ohľadoch," povedal generálny riaditeľ Immocap Martin Šramko.

Investor je zároveň pripravený v rámci svojho projektu postaviť Národné kultúrno-kongresové centrum (NKKC). Kultúrno-spoločenskú funkciu na mieste chce však zachovať aj v prípade, že štát o spoluprácu na NKKC neprejaví záujem. "Ponúkli sme štátu a občianskemu združeniu NKKC spolufinancovanie vlastnými zdrojmi vo výške 15,6 milióna eur vrátane poskytnutia pozemku, ako aj vkladom zahraničného a vlastného know-how," spresnil developer s tým, že má záujem o diskusiu so štátom i spomínaným združením.

Minister financií si na sociálnej sieti servítku pred klávesnicu nedával

Kompetentným odkázal, že nič nebude. Medzi občianskym združením a predbežne víťazným projektom vidí priame prepojenia. "Nemôže jeden súťažiaci posudzovať projekty konkurentov, a na konci povedať, že vlastne on v mene štátu defakto rozhodol, že on je najlepší. Šak to je absurdné," tvrdí Matovič. 

Minister dodal, že to celé považuje za paródiu a preto celý projekt preberie pod seba štát. Teda ministerstvo financií. Môže sa stať, že sa celý, takmer dvojročný proces bude musieť zopakovať.

Myslíte si, že seno žeriem? Utrite si zobáky, odkazuje Matovič!  "Hanba strašná"

Matovič to označil za "kongreový o*ser".  "V médiách rozšírila správa, ako bola za najlepšiu lokalitu pre nové kongresové centrum v Bratislave vybraná lokalita Istropolisu. Pozerám ako puk … a čo nevidím … výber vraj robilo občianske združenie zložené z ľudí, ktorí si ešte u Pellegríniho (bývalého premiéra, dnes nezaradeného poslanca - poz.red.) o vylobovali 60 miliónov na ich projektík kongresového centra v Istropolise."

Slovníkom sebe vlastným, bývalý premiér občianskemu združeniu odkázal, že s výsledkom nesúhlasí. „Chlapci si zrejme myslia, že seno žeriem. To akože fakt výber z 13 lokalít majú robiť ľudia priamo previazaní na jeden z projektov? To akože fakt sa máme tváriť, že je normálne, že vybrali sami seba?“ ostro vystúpil Matovič, pričom nekonkretizoval, o aké prepojenia ide. „Utrite si zobáky. Váš výber si strčte kam chcete … "

"Hrabe? A prečo mlčí vždy premúdrelá kaviareň? Lebo chlapci sú priamo z ich radov. Hanba strašná. Tak takto. Utrite si zobáky, zbytočne ste nadprácu robili. Váš výber si strčte kam chcete … a ak raz nejaké centrum bude, tak jeho výber bude robiť cez transparentnú verejnú súťaž štát a žiaden záujemca sa okolo komisie ani len nešuchne. HOWGH," uzavrel minister financií.

„Dištancujeme sa od akýchkoľvek špekulácií o väzbách s OZ NKKC,“ ohradil sa Investor.To, či nové kongresové centrum nakoniec postaví firma Immocap na mieste nového Istropolisu, však zatiaľ nie je vôbec isté. Posledné slovo bude mať vláda. Z Matovičovho postoja sa dá vyčítať, že ju nič ľahké nečaká. Konečná výška štátnej pomoci závisí od posúdenia Európskou komisiou.

„Od roku 2017, kedy sme kúpili budovu Domu odborov, opakujeme náš zámer priniesť Bratislave modernú kultúrno-spoločenskú sálu. Aj z toho dôvodu sme zrealizovali jednu z najväčších medzinárodných architektonických súťaží na Slovensku. Náš projekt zároveň považujeme na základe verejne dostupných informácií za najlepší a najreálnejší na vznik NKKC. Ohradzujeme sa voči tvrdeniam konkurencie, ktorá nebola v posudzovaní ÚHP úspešná a ktorá sa namiesto odborného a detailného predstavenia svojich riešení uchyľuje k nepodloženým útokom. Sme pripravení kedykoľvek verejne a transparentne prezentovať pripravenosť a kvalitu nášho projektu, tak, ako sme to urobili v prípade prieskumu trhu. Výstavba kultúrno-kongresového centra je veľmi náročný projekt, na ktorom dlhodobo a detailne pracujeme s domácimi i zahraničnými odborníkmi. Ponúkli sme spolufinancovanie NKKC vlastnými zdrojmi vo výške 15,6 milióna EUR, vrátane poskytnutia pozemku. Pre úspešnú realizáciu projektu NKKC bude kľúčová spolupráca občianskeho združenia, štátu, mesta a developera, ktorí majú jedinečnú príležitosť priniesť projekt, z ktorého budú profitovať generácie. Takáto šanca sa nemusí veľmi dlho zopakovať. Sme pripravení diskutovať s vládou, Ministerstvom financií a NKKC  o najlepšom možnom riešení a aj v prípade, ak padne rozhodnutie o inom variante poskytnutia dotácie, budeme si za svojím projektom stáť a ponúkať ho naďalej s cieľom povýšiť kultúru v Novom Istropolise,“uviedol vo svojom stanovisku CEO spoločnosti Immocap Martin Šramko.

V prípade, ak štát o formu spolupráce neprejaví záujem, chce hľadať iné možnosti financovania či úpravy kultúrnej časti projektu tak, aby bola zachovaná kultúra a zároveň to bolo financovateľné zo súkromného kapitálu. "Zachovanie kultúry v Novom Istropolise v každom prípade splníme, čo sme potvrdili aj zmluvným záväzkom voči mestskej časti Nové Mesto," podotkol Šramko.

V projekte Nový Istropolis počíta developer okrem kultúrno-spoločenského centra aj s dvoma obytnými budovami, troma administratívnymi budovami či kongresovým hotelom. Z toho jedna stavba má mať výšku 116 metrov. Okrem Domu odborov chce investor prestavať aj jeho okolie.

Budova súčasného Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia. Slúžila ako zjazdový palác pre špičky komunistického režimu. Po roku 1989 bola majetkom odborov. Novomestská samospráva sa ju pred rokmi pokúšala odkúpiť, k dohode neprišlo. Odbory predali Istropolis súkromnému investorovi v roku 2017. Za záchranu Domu odborov bojuje organizácia DOCOMOMO Slovensko. Budovu totiž považuje za ikonickú stavbu s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou.

Kto je JUDr. Michal Lazar? MICHAL LAZAR: podnikateľ, honorárny konzul Bahám, spolumajizeľ TATRAVAGÓNKY, FICOV priateľ a podľa WIKILEAKS TUNELÁR Z PODSVETIA

Michal Lazar je váženým podnikateľom, ktorý zamestnal stovky Slovákov. Podľa utajovaných dokumentov je však v spojení s podsvetím a okradol štát.

Právnik Michal Lazar začal podnikať skôr ako veľa z dnes známych veľkopodnikateľov. Ešte počas bývalého režimu pracoval pre podnik Omnia zameraný na export do Afriky a Ázie. Nasledovala jeho pracovná skúsenosť v rakúskej Giro Zentrale Bank. Pri zahraničných aktivitách však neostal, i keď s cudzincami spolupracoval ďalej. V roku 1990 založil spolu s rakúskymi partnermi svoju prvú a určite najúspešnejšiu IT firmu Columbex International. Postupom času sa jeho desaťpercentný podiel navyšoval, až firmu ovládal.

Pomáhali mu v tom hlavne štátne zákazky, ktoré dostával prakticky ako samozrejmosť. Na druhej strane je pravdou aj to, že v 90-ych rokoch na Slovensku príliš veľká konkurencia na poli IT systémov neexistovala. A taká, ktorá by mala aj dobré vzťahy s politikmi vonkoncom nie. V roku 1997 sa spoločnosť Columbex spojila s firmou Ditec Petra Lukeša.

Prekvapivý zvrat v Lazarovom smerovaní prišiel v tom istom období. Michal Lazar sa stal generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky. Najskôr sa hovorilo o tom, že sa do pozície dosadil, aby dohliadol na obchody, ktoré mali štátne železnice s Columbexom.

Pravdou však zostáva, že noví majitelia z firmy v zlej kondícii a v reštrukturalizácii, spravili úspešnú spoločnosť, ktorej sa darilo získavať aj významné zahraničné kontrakty. Počas prvej Ficovej vlády Tatravagónka spolu s ruskou firmou Transkontajner založili spoločný podnik na vývoj podvozkov pre širokorozchodnú železnicu. Okrem ďalších kontraktov v Rusku sa Tatravagónke darilo aj doma – v obchode so štátnymi železničnými spoločnosťami, ktorým sám Lazar šéfoval.

Michal Lazar najčastejšie s Alexejom Beljajevom, alebo Petrom Lukešom zakladal aj ďalšie železničné firmy, napríklad Železničné opravovne a strojárne Zvolen, ktoré rovnako zarábali a zarábajú hlavne na zákazkách pre štátne železnice. 

Známy podporovateľ Roberta Fica a SMER – SD je náruživým prijímateľom peňazí daňových poplatníkov aj napriek podozreniam, ktoré sa okolo jeho firiem objavovali. Columbex mal na krku hneď niekoľko káuz. Tá hlavná začala podpisom zmluvy v roku 2008, ktorá vyplývala zo zmanipulovaného tendra. Za prvej Ficovej vlády vtedy štát obstarával IT služby zverejnením na nástenke. Vedel o tom iba Columbex. Výhrady k vtedy podpísanej zmluve mali Úrad pre verejné obstarávanie, Národný kontrolný úrad, Európska komisia a európsky vyšetrovací úrad OLAF.

Toto netransparentné verejné obstarávanie na harmonizáciu informačných systémov medzi ministerstvom a PPA pripravilo o stoličku vtedajšiu ministerku, Mečiarovu nominantku vo Ficovej vláde, Zdenku Kramplovú. Išlo o informačný systém zhruba za 30 miliónov eur od spoločnosti Columbex. Napriek tomu, že prípad sa vyšetroval, dostala v roku 2013 firma Columbex od ministra pôdohospodárstva zo SMER – SD Ľubomíra Jahnátka ďalšiu zákazku – správu IT systémov. Za zmienku stojí aj to, že v dozornej rade sedel aj Alexej Beljajev. Columbex zmenil názov koncom roka 2014 na AXASOFT, a. s., predsedom dozornej rady bol JUDr. Lazar až do 29.03.2019! V obchodnom registri má JUDr. Michal Lazar až 70 záznamov v spojitosti s jeho podnikateľskými firemnými aktivitami.

V Immocap od konca roku 2019 Michal Lazar spolu s Petrom Lukešom už oficiálne v orgánoch firmy (podľa ORSR) nefigurujú.

O tom, že s podnikaním Michala Lazara nie je všetko v poriadku hovorí aj spis zverejnený na Wikileaks. Noblesný podnikateľ s majetkom okolo 175 miliónov eur (Forbes) však nemal so zákonmi problém nikdy. Asi preto, že je na Slovensku a kopal za tú správnu stranu. Michal Lazar žije v Bratislave vo vile hneď vedľa pamätníka ruských vojakov na Slavíne.

Odbory vlastnia obrovské majetky, no odmietajú o nich hovoriť či prezradiť aj také údaje, ako sú počty členov

Vlastnia a spravujú miliónové majetky, vyjadrujú sa k rozpočtu a k zákonom, majú priamy prístup k politikom. Najnovšie organizujú referendum za strop dôchodkov. Odbory si vravia, že sú organizáciami „ľudí práce“. Ich fungovanie, hierarchia, nehnuteľnosti, platy najvyšších predákov či len obyčajné čísla ako počty členov sú pre ľudí už roky záhadou.

Majetok všetkých pracujúcich

A tak je asi najvyšší čas zaujímať sa o ich majetok, nehnuteľnosti či silu v podobe počtu členov. Pred rokom 1989 do fondov, ktoré zásobili pokladnice odborárov, prispieval každý pracujúci. Mesiac čo mesiac, rok čo rok sa odvádzala časť výplaty monopolnej odborovej organizácii, zvanej Revolučné odborové hnutie, známej pod skratkou ROH.

Po roku 1990 získali odbory značnú časť jej majetku. V tomto zmysle dedičstvo „odborárov“ je istým typom verejného majetku. Ďalším dôvodom, prečo by zástancovia práv pracujúcich nemali mať problém prezradiť, čo nemusí zostať utajené, je, že ich šéfovia účasťou na rokovaniach s vládou ovplyvňujú zákony, ktoré sa netýkajú len členov zväzov, ale všetkých občanov.

Percento z čistej mzdy

Príjmy odborov ani dnes nie sú nízke. Tie z členských príspevkov sa dajú vyrátať, hoci bez informácie, koľko členov má konkrétny zväz, sú to len odhady. Odbory pracovníkov v priemysle, OZ KOVO, pod vedením Emila Machynu majú niečo medzi deklarovanými 70 tisícmi a skeptickými 20 tisícmi „kovákov“. Takže ak rátame priemerné členské 6 eur a 25-tisíc riadnych členov bez zliav, mesačne im do kasy pribúda 150-tisíc eur. Člensky silné sú aj Moderné odbory v automobilke VW. Ich šéf Zoroslav Smolinský ráta, že združuje vyše 10-tisíc zamestnancov. S priemerným platom 1 800 eur rátajme, že je mesačný príjem odborov 130-tisíc eur.

„Keby sme prezradili, koľko máme na účtoch, zamestnávateľ by vedel vyrátať, ako dlho nám štrajk vydrží. Urobil by si zásoby materiálu, produktov a pokojne by ho vyčkal. Nemôžeme vyložiť karty na stôl,“ vysvetlil nám jeden z „kováckych“ funkcionárov, prečo si zväzy chránia túto informáciu. „Ako člen tvoríte zdroje, a teda na ich použitie sa pýtať môžete,“ bránia sa odborári, prečo právo na informácie nečlenom neuznávajú. Niektoré odbory mávajú vo svojich centrálach predákov ako zamestnancov. V týchto dvoch výrobných zväzoch sa po­dľa našich informácií pohybujú platy profesionálnych odborárov, ktorí nerobia nič iné okrem starostlivosti o zamestnancov a boja za ich práva, okolo 2-tisíc eur.

Záhadný fond a divoké predaje pod palcom Machynu

Väčšinu nehnuteľností odborárov spravuje Jednotný majetkový fond (JMF). Pod palcom má všetky tie, ktoré patrili ROH. Šéfom fondu je neznámy Ing. Peter Pokorný z Petržalky. Ďalším konateľom je dlhoročný šéf OZ KOVO PhDr. Emil Machyna, ktorý má podľa našich informácií rozhodujúce slovo.

JMF predalo Dom kultúry v Banskej Bystrici, o kúpu ktorého sa v minulosti viackrát zaujímalo aj samotné mesto, a to už v roku 2007, keď ho predával pôvodný vlastník – odborový zväz KOVO. Od toho ho však získal do svojho portfólia tunajší developer VAV invest (dnes v konkurze), keď sa budova a časť pozemku dostala do majetku jednej z jeho dcérskych firiem. Podľa medializovaných informácií objekt spoločnosť získala za necelých 100-miliónov bývalých slovenských korún. Funkcionalistické dielo architekta Jozefa Chrobáka na Námestí slobody v Banskej Bystrici sa rozpadá, slúži bezdomovcom a zašlú slávu už nepripomína takmer nič. Mesto Banská Bystrica sa ho snaží získať späť vo verejnej dražbe.

JMF má v portfóliu sieť hotelov Sorea, ktorá má sama osebe základné imanie 13,5 milióna eur. Pod túto eseročku patrí 11 zariadení, tržby za minulý rok boli podľa finstatu okolo 12 miliónov. Ako hotely hospodária a či sa nejaké v posledných rokoch predávali, hovorkyňa KOVO ani kompetentní z JMF síce nepovedali, z účtovných uzávierok sa však dá niečo vyčítať.

V roku 2016 Sorea prestala prevádzkovať piešťanský hotel Sĺňava a tatranský Hrebienok. Zisk za vlaňajší rok bol 28 912 eur. JMF podniká aj s inými realitami. V Bratislave vlastní okrem hotela v Starom Meste štyri veľké budovy v centre. Na strednom Slovensku sú to po­dľa katastrálneho portálu tiež štyri lukratívne budovy, päť sme narátali na východe. Fond mnohé priestory prenajíma. V porovnaní s výpisom vlastnených nehnuteľností na jeho webe a aktuálnymi výpismi z katastra, niektoré odpredal - väčšinou štátu, mestám alebo vyšším územným celkom. Najmedializovanejší obchod sa konal v roku 2017. Cena za predaj Istropolisu súkromníkom developérom bola tajná. Či bol predaj Domu odborov v Bratislave výhodný, to sa už asi nikdy nedozvieme.

rNUlife.sk / pluska, biztweet.eu, tasr