Slovenská hudobníčka a herečka Marcela „Maca“ Cmorejová, známa zo skupiny Sto múch či pôsobenia v Radošinskom naivnom divadle, nahrala počas pandémie nový, v poradí druhý štúdiový album. Spoločne s vlastnou hudobnou formáciou nazvanou Kapela roka pripravili pre poslucháčov pôsobivú hudobnú spoveď, určenú predovšetkým ženám, ktorú nazvali Chobotnica. Vydanie albumu zastrešilo opäť vydavateľstvo Hevhetia.

Maca pridáva k debutovému albumu Platňa roka (2015) druhé pokračovanie po šiestich rokoch. Oba albumy sú slobodnou a osobnou výpoveďou ženy, akýsi súkromný denník jej života so všetkými jeho radosťami i trápeniami. V prípade Chobotnice však už nejde iba o akúsi roztopašnú zápisnicu z dámskej jazdy, z veselej babskej žúrky, kam je mužom vstup zakázaný. Slobodná žena a umelkyňa sa posunula do novej role, stala sa manželkou a matkou, no napriek tomu stále ostala slobodne zmýšľajúcou osobou. 

Album obsahuje 13 piesní, pričom každá jedna z nich má svoj príbeh a šat. Autorkou hudby je Maca, o texty piesní sa postarali Macine dvorné textárky a priateľky Izabela Bérešová a Zuna Mayerská. „Vždy, keď som mala potrebu vyspievať sa, siahla som do ich textov a vždy som našla nejaký na dané moje citové rozpoloženie. Pre mňa je to až neuveriteľné! Vôbec som nemala potrebu niečo meniť. V pár prípadoch som len doplnila vetičku – dve. Väčšinou sú to texty staré niekoľko rokov, ale aj v dnešnej dobe sedia parádne,“ hovorí Maca.

Piesne sú akousi hudobnou autoterapiou, s humorom a ironickou nadsádzkou poukazujú na každodenný vnútorný konflikt väčšiny ženských bytostí. Žánrovo aj obsahovo sú pestrými vnútornými výpoveďami ženy, ktorá nadobudla nové životné skúsenosti a na isté situácie sa už pozerá inou optikou, pohľadom ženy v domácnosti, matky túžiacej často po slobode, no na druhej strane si plne uvedomujúcej čaro rodinnej pohody. Leitmotívom všetkých piesní je láska. Láska k inej osobe, láska k sebe samému, láska nenaplnená, vôbec láska ako taká. 

Zatiaľ čo debutová Platňa roka bola viac elektronická, nový album Chobotnica je celý zahratý živou kapelou, ktorá podklady nahrávala naraz, spoločne v jednej miestnosti. „Chobotnica je pre mňa debutový album Kapely roka. Pri tvorbe väčšiny piesní som bola inšpirovaná práve Kapelou roka, pretože každý z nich je obrovská osobnosť s veľkým srdcom a talentom. Naša kapela mala vždy nádherný groove, čo ma inšpirovalo k tvorbe viac groovovejších pesniciek, na rozdiel od Platne roka,“ dopĺňa Maca.

Vystúpenia Kapely roka sú často nielen hudobným, ale aj vizuálnym zážitkom. Umelecký prejav sa miestami podobá na veselé divadelné predstavenie. „Maca vo mne pred pár rokmi objavila novú, inú, pre mňa dovtedy neznámu Lujzu. Som jej zato vďačná, pretože túto Lujzu mám fakt rada. Nebojí sa pocitov, nebojí sa lásky, je farebná, má krátku sukňu, spieva obklopená milovanými ľuďmi a neskutočne si to užíva“ tvrdí Lujza Garajová Schrameková. Dôkazom toho, že chémia v Kapele roka dokonale funguje, sú silné priateľské putá, ktoré sa vytvorili medzi jednotlivými členmi. Navzájom sa podporujú a pomáhajú si prekonávať mnohé „boľačky a motanice“. 

CD Chobotnica vzniklo s láskavou podporou Fondu na podporu umenia, Hudobného fondu a SOZA. Je dostupné vo vydavateľstve Hevhetia a na online streamovacích službách (Spotify, Apple Music, Amazon Music...)

MACA A KAPELA ROKA: CHOBOTNICA

Marcela Cmorejová - hudba,spev, saxofón

Daniela Tomešová - spev

Lujza Garajová Schrameková - spev

Martin Šenc - klávesy

Martin Žiak - basa

Lukáš Duchovič - gitara

Stanislav Kociov - bicie

Texty piesní: Izabela Bérešová, Zuna Mayerská Nahraté v AMA 21 Recording studio - Roman Turtev / LOFT Studio - Jaro Žigo Jr. Mix/Master: Jaro Žigo Jr. Ilustrácie obalu: Samuel Hošek Grafika: 2CREATE Vydavateľ: Hevhetia

BiO Marcela „Maca“ Cmorejová (1982)

Pochádza z Hriňovej. V detstve sa venovala folklóru v Detskom folklórnom súbore Hviezdička. Na ZUŠ študovala hru na akordeón, ktorému sa venovala aj na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Takisto aj hru na saxofóne, hoci štúdium dokončila na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Počas vysokoškolských štúdií začala účinkovať v dychovej sekcii skupiny Too Much. Tam absolvovala „školu hudobného života“ s Andrejom Šebanom, vplyvom ktorého sa dovtedy po anglicky spievajúca kapela premenovala na Sto Múch. Začali spievať po slovensky a doteraz vydali už päť štúdiových albumov. Spolu s Petrou Humeňanskou a Katarínou Kozelkovou pôsobí aj v triu Bon Bon, v ktorom hrajú známe svetové hity prerobené do šansónovej podoby. 

Popri hudbe pôsobí Maca aj na divadelných doskách. Najskôr začala s divadlom koketovať v banskobystrickom Bábkovom divadle na Rázcestí. Vďaka kapele Sto Múch si ju v roku 2007 na Kremnických gagoch všimol Stanislav Štepka z Radošinského naivného divadla a ponúkol jej ročné účinkovanie, ktoré trvá až dodnes. Účinkuje aj na doskách Slovenského národného divadla a momentálne uvádza aj svoju autorskú hru Lepetit Malý princ v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. V rámci Letných shakespearovských slávností zase účinkuje v hre Dvaja páni z Verony.

rNUlife.sk / TS