Galéria Nedbalka otvára výstavu jedného z prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave

Bratislavská Galéria Nedbalka otvára v stredu novú výstavu Marián Čunderlík - V zápase o nové videnie. Priblíži diela jedného z prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorú maliar, grafik a ilustrátor ukončil v 50. rokoch minulého storočia. Prístupná bude do 24. apríla. Médiá o tom informovala riaditeľka galérie Lucia Gunišová.

Od roku 1946 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. J. Mudroch), v rokoch 1948 — 1953 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení monumentálnej maľby (prof. Ľ. Fulla, prof. J. Želibský). V rokoch 1953 — 1955 sa venoval politickej karikatúre a úžitkovej grafike.

V roku 1957 sa spolu s E. Špitzom zaslúžil o založenie Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave. Jeho samostatná výstava, ktorá sa tu konala v roku 1958, bola niekoľko hodín po vernisáži z politických dôvodov zatvorená. V šesťdesiatych rokoch pravidelne vystavoval, ale po vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov v roku 1972 odišiel z Bratislavy a žil v Demänovskej doline v osade Tri studničky. Okrem maľby sa venoval ilustrátorskej tvorbe (do roku 1980 ilustroval vyše 100 titulov poézie a prózy), knižnej grafike a monumentálnej tvorbe.

^{Na snímke dielo Archaická figúra od Mariána Čunderlíka, foto z archívu tasr.}

Samostatná výstava Mariána Čunderlíka (1926 – 1983) predstavuje výber autorových diel z rokov 1949 až 1969 zo zbierky Galérie Nedbalka. Do dejín slovenského umenia sa Čunderlík zapísal koncom 40. a v 50. rokoch svojou figuratívnou tvorbou, začiatkom 60. rokov ako účastník neverejných podujatí Bratislavské konfrontácie, v rámci ktorých mladí umelci vystúpili proti ideologickému obmedzeniu tvorby a snažili sa presadiť v československej tvorbe avantgardné vplyvy, a koncom šiestej dekády ako člen Klubu konkretistov.

"Od 60. rokov vystavoval spoločne s výtvarníkmi s podobným pohľadom na smerovanie vtedajšieho umenia, ktorý však bol v protiklade s predstavou socialistického štátneho aparátu o umení, jeho podobách a funkciách," pripomína kurátorka výstavy Miroslava Urbanová.

Prostredníctvom ranej figuratívnej tvorby sa Čunderlík stal pomyselným spojivom medzi modernou tradíciou slovenskej maľby a ne-tradíciou abstraktných tendencií. "Nehľadal esenciu slovenskosti, neupínal sa k folkloristickým motívom. Figúru rozpustil do farebných plôšok a sústredil sa na jej asociatívne formy, aby sa neskôr zameral na univerzálne (geometrické) formy a novú obrazovú koncepciu," priblížila kurátorka výtvarníka, ktorý najskôr experimentoval predovšetkým s farbou, no nielen s jej koloristickými kvalitami, ale aj s jej hmotou, štruktúrou, ich emotívnymi a významovými kvalitami.

"Vitálnu farebnú paletu postupne vymenil za neutrálnejšie odtiene naviazané na prírodné procesy a rôzne zásahy do papiera, ktoré zviditeľňovali plynutie času. Pracoval v expresívnych i meditatívnych polohách a vytváral diela, ktoré prostredníctvom takzvanej štrukturálnej abstrakcie zhmotňovali archetypálne tvary a existenciálne pocity," dodáva Urbanová k umelcovi, ktorý svoju pozornosť sústredil na experimenty prostredníctvom štrukturálnej grafiky, predovšetkým v technike monotypie, rôznych deštruktívnych zásahov do obrazovej plochy či koláže a asambláže. "Použitím farieb, ich hmôt, štruktúr či vložených objektov poskytol svojim dielam nové kvality, a tým aj nové reálie, dimenzie," poznamenala kurátorka.