Významné československé dejinné udalosti Pražská jar a okupácia v roku 1968, komunistická normalizácia, nežná revolúcia, ale i mečiarizmus, pandémia spôsobená covidom-19, konšpirácie, Matovičova vláda a všeličo iné sú obsahom knihy Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme. V nej na otázky Jána Štrassera v období od augusta 2020 do septembra 2021 odpovedal sociológ, spisovateľ a diplomat Martin Bútora. Publikácia vyšla vo vydavateľstve Slovart a nedávno mala v Bratislave prezentáciu.          

„Pred osemnástimi rokmi som napísal knihu rozhovorov s Milanom Lasicom. Myslel som, že bude prvá i posledná. A táto je už dvadsiata druhá a ani som nedúfal, že bude o bývalom spolužiakovi. Mal som obavy, čo sa ho budem pýtať, veď on už napísal toľko kníh a v nich to povedal oveľa krajšie. Naše rozhovory sme začali v izbe obloženej Kultúrnym životom a inými dokumentami, na ktoré sme spomínali. Sme mladíci šesťdesiatych rokov, bolo to úžasné priaznivé obdobie politického uvoľnenia a slobody, priateľstva, liberálna kultúra, boli sme v tom až po uši,“ v úvode povedal Štrasser.      

Oboch spájali kultúrne aktivity a najmä písané slovo v šťastných šesťdesiatych rokoch. Martin Bútora začínal v študentských časopisoch Echo a Reflex, neskôr pôsobil v Kultúrnom živote, Ján Štrasser bol v redakciách Mladá tvorba, Slovenské pohľady a Domino fórum. Hovorili o ich vzniku, neľahkej existencii i násilnom zániku. Po sovietskej okupácii a následnej normalizácii ostal Bútora v politickej nemilosti: „Komunizmus ľudí dusil, vraždil. Najsmutnejšie bolo, že sa menili ľudia, bola to skúška charakterov, nastalo vyhadzovanie z práce. Mal som problém nájsť si zamestnanie, odmietol som podpísať Antichartu. Nakoniec sa mi podarilo pracovať v protialkoholickej poradni. Volalo sa to záchytka, ale neľutujem tú skúsenosť. Ako sociológ som 12 rokov robil rôzne výskumy, spoznal som ťažké ľudské sociálne prípady v rodinách.“   

Obaja diskutujúci počas 26 rozhovorov pri káve sa venovali aj detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému a osobnému životu. Analyzovali domácu a zahraničnú politiku i najpálčivejšie svetové témy: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva a mnohé iné, ktoré sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov. Okrem historických udalosti zverejnili i málo známe: „V divadelnom klube a inde po Bratislave som sprevádzal beatnického básnika Alana Ginsberga. Chodil bosý alebo v roztrhaných topánkach. Keď hovoril o Jevtušenkovi sršala z neho sila. Tešil sa, že na druhý deň sa stretne s Ladislavom Novomeským. Neviem o čom spolu hovorili, aj keď Novomeský bol môj prvý svokor,“ prezradil Bútora.         

Zásadná politická zmena v spoločnosti z totality na demokraciu v roku 1989 aj jemu otvorila nové možnosti. Patril k spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu, bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla (1990 – 1992), potom učil na Karlovej univerzite v Prahe a na Katedre politológie Trnavskej univerzity. V roku 1997 inicioval vznik Inštitútu pre verejné otázky a stal sa jeho prezidentom. Bol veľvyslancom SR v USA (1999 – 2003), pôsobil v Kancelárii prezidenta Andreja Kisku (2014 – 2019). Bútora hovorí, že je vojnové dieťa (1944), ale je rád že žije v mieri. Pandemické opatrenia aj jemu spôsobili problémy v rodinnom živote a obmedzenom stretávaní sa vo svete so štyrmi deťmi, 12 vnúčatami a troma pravnúčatami.     

Na 320 stranách sa čitateľ dozvie mnoho ďalších zaujímavosti. Napríklad že v roku 1969 vzniklo v Bratislave Výskumné a vývojové stredisko OSN, kde bol najvýkonnejší počítač v Československu zaberajúci jednu obrovskú miestnosť. Spracovávali tam rôzne dáta i údaje z jeho výskumov na záchytke. Bútora je narodený v znamení váh, takže pred každou odpoveďou váha a uvažuje. V knihe sú však okamžité odpovede, napríklad aj na otázky koho považuje za najväčšie svetové a slovenské osobnosti všetkých čias, aký by mal byť kritický intelektuál alebo čo vplýva na dôstojné starnutie.     

rNUlife.sk / Pavol Erdziak