Malá mama je krehkým, miestami až tajomným a magickým príbehom osemročného dievčatka, ktoré sa vyrovnáva so smrťou svojej babičky, a o zväzku matky a dcéry.

Film Malá mama je novinkou od režisérky Portrétu ženy v plameňoch. Jeho dej sa však neodohráva v 18. storočí, ale v súčasnosti a jeho hrdinkami sú tentoraz dve osemročné dievčatká. „Či už máte šesť alebo 60 rokov, táto filmová báseň prenikne do vášho srdca, rozšíri vašu myseľ a poteší vašu dušu, aj keď si budete utierať slzy,“ napísal o filme kritik britského denníka The Guardian. V slovenských kinách sa film predstaví 5. apríla 2022 vďaka distribútorovi Asociácia slovenských filmových klubov.

Nelly má osem rokov a práve prišla o babičku. Odchádza s rodičmi do domu, v ktorom jej mamka vyrastala. A zatiaľ čo rodičia triedia pozostalosť, malá Nelly s radosťou preskúmava dom a jeho tajomné okolie, i les, kde sa jej mamka ako malá hrávala a kde si postavila domček. Jedného rána smútok zo smrti babičky donúti matku odísť bez rozlúčky. Vtedy sa Nelly v lese zoznámi s malým dievčatkom. To si tam stavia dom, má toľko rokov ako Nelly a volá sa Marion.

Biografia režiséra

Céline Sciamma (1980, Pontoise, Francúzsko) je francúzska scenáristka a režisérka. Po tom, ako získala magisterský titul z francúzskej literatúry na Univerzite Paris Nanterre, začala študovať na slávnej francúzskej filmovej škole La Fémis. Jej prvý pôvodný scenár Akvabely (2007) bol jej absolventskou prácou na La Fémis. Sciamma nikdy neplánovala réžírovať a uvažovala len o scenáristike alebo práci filmovej kritičky, pretože mala pocit, že réžia je príliš mužská pozícia.

Xavier Beauvois, ktorý bol predsedom hodnotiacej komisie, ju presvedčil, aby svoj scenár realizovala. Film vybrali do sekcie Un Certain Regard na filmovom festivale v Cannes 2007, získal tri nominácie na Césara a jednu z nich získala Sciamma za najlepší debut. V roku 2009 režírovala svoj prvý krátky film Pauline ako súčasť vládnej kampane proti homofóbii s názvom Päť filmov proti homofóbii. Jej druhý film Chlapčica (2011) mal premiéru na Berlinale a premietal sa na francúzskych školách v rámci vzdelávacieho programu.

Ďalší film, tretiu časť „náhodnej trilógie o mládeži“, Dievčenská banda (2014) vybrali do sekcie Directors’ Fortnight na filmovom festivale v Cannes 2014. Štvrtý celovečerný film Sciammy Portrét ženy v plameňoch mal premiéru v súťaži na filmovom festivale v Cannes 2019. Získal tam cenu Queer Palm a cenu za najlepší scenár. A Sciamma dostala Európsku filmovú cenu za scenár.

V roku 2021 dokončila prácu na dvoch filmoch. Spolu s Jacquesom Audiardom a Léou Mysius napísala scenár k filmu Paríž, 13. obvod (r. Jacques Audiard) a podľa vlastného scenára realizovala film Malá mama, ktorý mal premiéru na Berlinale a na MFF v San Sebastian získal Cenu divákov. Od roku 2015 pôsobí Sciamma ako spolupredsedníčka SRF (Združenie filmových režisérov). Okrem režírovania vlastných filmov Sciamma naďalej pracuje ako scenáristka pre iných režisérov. Vyhľadal si ju André Téchiné, ktorého prácu Sciamma v mladosti obdivovala, aby sa spolupodieľala na scenári jeho filmu Mať sedemnásť (Quand on a 17 ans, 2016). Za Ja ako Tekvička (Ma vie de courgette, r. Claude Barras, 2016) získala Césara za najlepší adaptovaný scenár.

rNUlife.sk / Martin Lettava, ASFK