Svetoví architekti diskutovali o udržateľnosti naživo v Bratislave na GREEN BUILDING SUMMIT 2022

Udržateľnosť v tom najširšom význame je spôsob existencie, ktorý čerpaním zdrojov na uspokojovanie vlastných potrieb nezaťažuje budúce generácie. V súčasnosti biokapacitu planéty, čiže prirodzenú schopnosť regenerácie zdrojov a absorpcie znečistenia v globále využívame na 170 %. Vo vyspelých krajinách je to ešte výrazne viac. Pre Slovensko tzv. Overshoot day, teda deň v roku, kedy sme z hľadiska zdrojov spotrebovali to, čo nám patrí, pripadol v tomto roku na 3. mája.

Symbolicky, práve 3. mája hostila Bratislava vrcholné podujatie v stredoeurópskom regióne s tematikou udržateľnej výstavby a obnovy budov. Toto stretnutie popredných svetových a slovenských architektov so zástupcami výrobcov, developerov, verejnej správy a samospráv sa udialo prvýkrát pod názvom GREEN BUILDING SUMMIT 2022 a jeho hlavnou témou bola: Obnova_odolnosť_udržateľnosť. Záštitu nad podujatím prevzali prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Matúša Valla.

Prečo práve obnova a odolnosť?

Dve tretiny dnešných budov budú existovať aj v roku 2050 a bez potrebnej obnovy budú mať stále veľké nároky na energie a zdroje, a teda produkovať veľké množstvo emisií skleníkových plynov. Reálnosť splnenia cieľov uhlíkovej neutrality do roku 2030 resp. 2050 nebudú určovať novostavby, ktoré už teraz podliehajú stále tvrdším kritériám. Budú to práve udržateľné obnovy, ktoré rozhodnú, či tento cieľ splníme alebo nie.

V priestoroch plávajúceho Pontoonu na Dunaji sa k tejto téme vyjadrili renomovaní rečníci zo svetových architektonických ateliérov ako Bjarke Ingels Group, Zaha Hadid Architects, Bogle Architects alebo MVSA Architects. Podujatie, ktoré zorganizovala Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) v spolupráci so Slovenskou komorou architektov (SKA), bolo určené najmä významným aktérom v oblasti architektúry a výstavby. Jeho úlohou bolo priniesť inšpiráciu prostredníctvom výnimočných príkladov dobrej praxe smerujúcich k udržateľnosti.

Konferenciu Green Building Summit 2022 zahájili zástupcovia organizátorov Pavol Kukura, predseda predstavenstva SKGBC a Iľja Skoček, predseda SKA. „Základným predpokladom pre úspešnú implementáciu Plánu obnovy a odolnosti SR bude schopnosť transformovať, regenerovať a využiť existujúci stavebný fond“, uviedol Pavol Kukura.

„Slovenská komora architektov si pripomína tento rok 30 rokov od svojho založenia. Vstup do štvrtej dekády je okrem bilancovania aj dobrou príležitosťou na pohľad do budúcnosti. Kvalita života budúcich generácií a udržateľný rozvoj sú spojené nádoby, a preto sme radi, že sme do diskusie na uvedenú tému mohli prispieť,“ dodal Ilja Skoček.

Po úvodnom privítaní vystúpila prezidentka Architektonickej rady Európy (ACE) Ruth Schagemann, ktorá svoj prejav uviedla slovami Buckministra Fullera: „Nebudeme schopní úspešne ovládať našu vesmírnu loď Zem veľmi dlho, ak ju nebudeme vnímať ako celok a náš osud ako spoločný. Musí to byť každý alebo nikto." (Operating Manual for Spaceship Earth, 1969)

Obnova a odolnosť v architektúre

Rovnováha prírodných, sociálnych a ekonomických aspektov v projektoch Bjarke Ingels Group (BIG) bola témou úvodného príspevku prvého bloku „Obnova a odolnosť v architektúre“. Andy Young, senior partner BIG, svoj vstup začal slovami „je to komplikované“ no s každým odprezentovaným projektom bolo zrejmejšie, že komplikované problémy môžu mať triezve riešenia. Súčasťou prezentácie bol aj bratislavský projekt ateliéru BIG, ktorý predstavil Ioannis Gio, senior designer a vedúci projektu pre ESET Campus. Širšie súvislosti doplnil architekt Peter Moravčík zo spoločnosti InFlow, development manager pre ESET Campus Patrónka.

Ako udržateľný prístup pomáha definovať architektonický priestor, priblížila Lenka Petráková, lead architect zo Zaha Hadid Architects. Hlavným kritériom udržateľnosti v projektoch ateliéru Zaha Hadid Architects je stálosť. „Budova, ktorá sa musí zbúrať pre jej nevyužívanie, nie je udržateľná. Cieľom ZHA je preto vytváranie vizuálne príťažlivých, kontextuálnych a flexibilných projektov - od plánovania lokality a pochopenia environmentálnych podmienok cez konštrukčnú optimalizáciu až po prevádzku budovy,“ uviedla.

V dôsledku zmeny klímy i zmeny životného štýlu obyvateľov si aj mestské priestory vyžadujú nový prístup. V záujme vyššej odolnosti miest je potrebné prehodnotiť parametre navrhovania urbánneho prostredia smerom k väčšej flexibilite, zdieľaným funkciám či ekologickej infraštruktúre. To boli hlavné témy prezentácie krajinných architektov Kay Strasser a Fernando Nebot Gómez z nemecko-rakúskeho ateliéru bauchplan ).(, ktorí prostredníctvom svojich projektov predstavili potenciál verejných priestorov odolných voči klíme, participatívne procesy navrhovania či koncept „špongiového mesta“.

Technologické a konštrukčné inovácie

Druhý blok summitu sa zaoberal najmä technologickými a konštrukčnými inováciami v oblasti udržateľnej výstavby.

Prípadovú štúdiu komplexnej rekonštrukcie centrály Saint-Gobain v Pennsylvánii prezentoval Lucas J. Hamilton, manažér aplikovanej vedy o budovách Saint Gobain Corporation v USA. Spolu s architektom Tomášom Gunišom (Saint Gobain Slovakia) predstavili príbeh budovy postavenej v roku 1969 a jej prestavby z roku 2015 na moderné a udržateľné pracovisko pre 800 ľudí s dôrazom na kvalitu vnútorného prostredia.

„Moderná nemocnica pomáha liečiť.“ To je názov prípadovej štúdie prvej českej pasívnej nemocnici, Pavilónu Y II. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Olomouci, ktorú uviedol architekt Adam Rujbr z Adam Rujbr Architects a o technické detaily doplnil obchodný riaditeľ Peikko Slovakia Matej Hrubý. Na vytvorenie užívateľsky prívetivého a zdravého prostredia tu mal okrem iných faktorov výrazný vplyv aj progresívny prefabrikovaný konštrukčný systém od fínskeho výrobcu Peikko.

Architektúra môže priviesť späť k životu aj nevyužívané stavby a dať im novú pridanú hodnotu nie len po estetickej stránke, ale tiež funkčnosťou a zodpovedným udržateľným prístupom. Pradiareň 1900 je nepochybne príkladom úspešnej revitalizácie industriálneho dedičstva. Interiéry spoločnosti Takeda, ktoré sú vzhľadom na jej obor pôsobenia technologicky veľmi náročné, sú dôkazom, že správne zrekonštruovaná historická budova môže poskytnúť vhodné zázemie pre akýkoľvek spôsob využitia. Tejto realizácii sa venoval architekt Adam Cifra z DELTA Group.

Príklady dobrej praxe udržateľného dizajnu

„Na dosiahnutie skutočne udržateľného dizajnu nie je žiadny zázračný prostriedok. Existuje len kombinácia viacerých faktorov a my ako architekti, uplatňujeme v našom prístupe k navrhovaniu budov filozofiu štíhlosti, čistoty a zelene,“ konštatoval Ian Bogle, zakladateľ a kreatívny riaditeľ Bogle Architects, podľa ktorého sú pasívne riešenia udržateľného dizajnu kľúčom k našej budúcnosti. Túto úspešnú stratégiu prezentoval na viacerých realizáciách svojho ateliéru z rôznych končín sveta od obytnej veže s veternými turbínami v Londýne, cez najväčšiu škôlku na svete v Singapure až po „najzelenšiu školu UAE“ v Dubaji.

Záverečným príspevkom konferencie bolo vystúpenie dvojice hostí z holandského ateliéru MVSA Architects. Architekt Huub de With a marketingový manažér Gilan Beune predstavili svoj spôsob, ako navrhovať budovy odolné voči budúcnosti. Na niekoľkých projektoch obnovy vo viacerých holandských mestách ukázali základné princípy, ktoré využívajú pri tvorbe hodnoty - kvalitná fasádna obálka, denné svetlo ale aj prázdny priestor ako integrálna súčasť budovy. Ich rozostavaný projekt Wonderwoods v Utrechte vzniká v spolupráci so Stefanom Boerim a bude tvoriť zelenú oázu v meste.