Unikátna Villa Tugendhat je jediná pamiatka modernej architektúry v Českej republike zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Záujem o jej spoznanie je veľký a limitovaná kapacita prehliadok pre verejnosť býva vypredaná na niekoľko mesiacov dopredu.

Potvrdzuje to aj skutočnosť, že od jej sprístupnenia v roku 2012 ju spoznalo okolo 400 000 záujemcov. Preto organizátori jej návštevnosti pridali na tohtoročné leto dva nové prehliadkové okruhy. Od mája sú to piatkové večerné prehliadky interiéru a od júna víkendový okruh Vila zvonku po terasách aj s nazretím do vnútorných častí domu, ktoré nie sú prístupné v bežnej prehliadke. „Máme povinnosť chrániť pamiatku pre ďalšie generácie. S kolektívom zamestnancov sme sa zamýšľali ako skĺbiť limity jej stálej prevádzky so záujmom návštevníkov. K doterajším prehliadkam sme pridali dva okruhy až do septembra,“ zdôvodnil riaditeľ Múzea mesta Brna Zbyněk Šolc.   

Trojpodlažnú vilu pre manželov Gretu a Fritza Tugendhatovcov navrhol nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe. V polovici roka 1929 ju začala budovať brnianska stavebná firma bratov Artura a Morica Eislerovcov. Rodina Tugendhatovcov sa do nej nasťahovala pred Vianocami 1930. Bývalý obytný objekt v záhrade je unikátne umelecké dielo s jedinečným technickým a architektonickým riešením. Pri jeho stavbe bolo použité novátorské riešenie konštrukcie, priestorové usporiadanie, interiérové vybavenie, technické zázemie a začlenenie stavby do prírodného svahového terénu. V dejinách architektúry tam bola prvý raz v privátnom dome použitá oceľová nosná konštrukcia v podobe subtílnych stĺpov na pôdoryse kríža. Technické zázemie predstavovala kombinácia teplovzdušného vykurovania a chladenia, elektrické ovládanie veľkoplošných okien či fotobunka pri vstupe.

Okrem hlavných stavebnín (oceľ, betón, sklo) boli v interiéroch použité vzácne i exotické materiály: onyx z pohoria Atlas v africkom Maroku, travertín z Talianska, dreviny palisander, zebrano a makasarský eben z ostrova Celebes v juhovýchodnej Ázii, na podlahe niektorých priestorov smotanovo biele nemecké linoleum DLW. Sklo vyrobila skláreň v severočeských Chudericiach, keramické dlažby a obklady Rako boli tiež československej výroby, vstavaný nábytok a časť voľného mobiliáru dodala brnianska firma Standard. K interiéru patrí zimná záhrada.     

V rokoch 2010 až 2012 prešla vila rozsiahlou pamiatkovou obnovou a veľmi citlivým reštaurovaním všetkých povrchov a prvkov stavby. Bola obnovená do podoby, akú mala v čase dokončenia v roku 1930, interiéry sú vybavené presnými replikami pôvodného nábytku. Vzhľadom na devastačné vojnové obdobie to bola veľmi náročná rekonštrukcia. Nemecká židovská rodina Tugendhatovcov v roku 1938 pred hrozbou druhej svetovej vojny emigrovala do Švajčiarska. V októbri 1939 bol dom skonfiškovaný gestapom a od januára 1942 sa stal majetkom Nemeckej ríše, boli v nej urobené rôzne búracie a stavebné úpravy.

Počas oslobodenia Brna sovietskou armádou v apríli 1945 sa jazdecký oddiel maršala Malinovského podpísal pod devastáciu domu, keď z nej urobil konskú stajňu. Do roku 1950, kedy sa vila stala majetkom štátu, tam pôsobila súkromná tanečná škola. Potom v nej do roku 1979 bolo rehabilitačné centrum pre deti s defektom chrbtice ako súčasť neďalekej detskej nemocnice. Do majetku mesta Brno prešla vila v roku 1980 a začala sa jej päťročná rekonštrukčná obnova. Tým vzácny súkromný objekt zachránili, čo bol v socialistickom Československu doslova zázrak. Po Novembri 1989 vilu krátko sprístupnili verejnosti. V auguste 1992 v nej predsedovia slovenskej a českej vlády rokovali o rozdelení štátu. Od roku 1994 je vila v správe Múzea mesta Brna, ktoré ju prevádzkuje pre verejnosť. 

PAVOL ERDZIAK / rNUlife.sk / foto: turistickydennik.cz, ASB