Mesto Letohrad v Pardubickom kraji existuje od roku 1950, kedy sa mesto Kyšperk zlúčilo s okolitými obcami Kunčice, Orlice a Rotnek (v súčasnosti Červená).

Táto pomerne krátka súčasnosť Letohradu má však bohatú históriu. Podľa Zbraslavskej kroniky je prvá zmienka o osídlení v roku 1308, kedy na vyvýšenom Hradisku bol hrad Geiersberg a pod ním mestečko s počešteným názvom Kyšperk. V ňom šľachtic Hynek Jetřich Vitanovský namiesto pôvodnej pevnosti dal postaviť v rokoch 1680 – 1685 barokový dvojposchodový zámok so štukovou výzdobou a vedľajšou zámockou kaplnkou.

V meste zaviedol šesť cechov a založil nemocnicu pre starých a chudobných ľudí. Potom sa tam striedali niekoľkí majitelia panstva. Z nich gróf Marcolini Ferreti, vlastník porcelánky v Míšni, založil v Kyšperku prírodný krajinársky park a v duchu romantizmu ho obohatil o umelú jaskyňu s vyhliadkou a altánkom. Do mesta priviezol originálne sane, na ktorých cisár Napoleon utekal z Ruska v roku 1812. Tie sú v Mestskom múzeu, kde možno spoznať ďalšie historické súvislosti. Od roku 2002 je prístupný zámok s pôvodným mobiliárom, funkčným polyfonom a galériou obrazov maliarskej rodiny Umlaufovej i Alfonsa Muchu, ktorý mal v Letohrade ateliér. Vo voľne prístupnom zámockom parku je voliéra s papagájmi a výbeh s klokanmi. V centre mesta je Expozícia nadprirodzených bytostí. Lákavé je i Múzeum a izba Járy Cimrmana venovaná geniálnemu vynálezcovi a podľa národnej ankety najväčšiemu Čechovi.

Raritou Letohradu je tiež Múzeum remesiel s desiatkami expozícii pôvodných českých remesiel z rokov 1840 – 1930. Je súčasťou Spoločenského centra v rozsiahlom areáli Nový dvor. Ten vznikol zo starého hospodárskeho dvora, ktorého rozšírenie a prestavba v barokovom štýle bola ukončená v roku 1750. Potom v ňom sídlil vrchnostenský úrad. V barokovom dome so slohovým priečelím býval až do svojej smrti v roku 1847 František Vladislav Hek.

Osudy tohto národného buditeľa zvečnil spisovateľ Alois Jirásek v románe F. L. Věk. Celý veľkostatok v roku 1946 skonfiškoval štát. Sýpka bola využívaná ako sklad obilia a v roku 1965 veľmi poškodená stavbou ôsmich obilných síl. Majitelia areálu Pavel a Drahomíra Taclovci sýpku v rokoch 1996 – 2001 zrekonštruoval. Vytvorili Spoločenské centrum, v ňom umiestnili Reštauráciu Nový dvor s dvoma ďalšími reštauráciami a vybudovali Múzeum remesiel s výstavnou plochou nad 2000 metrov štvorcových.    

„Je to najväčšie múzeum remesiel v strednej Európe a najnavštevovanejšie v Čechách. Pred kovidovou pandémiou tu ročne prišlo do 30 tisíc záujemcov, čo považujeme za úspech. Remeslá prezentujeme na troch poschodiach a len mechanická trasa obsahuje 39 remesiel. Máme 120 rokov starú školu, storočnú ambulanciu gynekológa a dve zubné ordinácie. Z nich zubné vŕtačky sú najviac požičiavané exponáty pre film a rôzne aktivity. Múzeum stále vylepšujeme a dopĺňame ďalšími historickými predmetmi,“ hovorí Pavel Tacl. 

Návštevník sa oboznámi s výrobou gombíkov, mydla, s praním a mangľovaním bielizne, s vybavením fotografa, hodinára, rezbára, obuvníka, krajčíra, kožušníka, klobučníka, holiča, kaderníka, vlasenkára, knihára, s pôvodným sortimentom obchodníka alebo potrebami paramentára na výrobu monštrancií, oltárnych rúch a iného chrámového inventára. „Najobľúbenejším exponátom na tomto poschodí je unikátny vyrezávaný skanzen remesiel s 25 vyrezanými pohyblivými figúrkami pracujúcich remeselníkov, ktorý Kamil Andres s Třebechovic dokončil v roku 2006 špeciálne pre naše múzeum. Máme vyše 140 betlehemov, najväčšiu zbierku v republike. Málokto vie, že prvé zápalky v Čechách sa vyrábali v Letohrade, pôvodnom Kyšperku. V Sušiciach ich začali robiť o tri roky neskôr,“ pripomína Tacl.

Na druhom poschodí je miestnosť, v akej žila rodina pred vyše 100 rokmi, tiež sú zastúpené remeslá súvisiace s potravinami. Dominantný priestor zaberá funkčná technológia mlyna s časťou vodného kolesa. Nasleduje vybavenie pekárne, cukrára, mäsiara, údenára, medovnikára, včelára, potreby na výrobu syra, masla, zmrzliny či sódovej vody. Špeciálny drevený tobogan na spúšťanie vriec s múkou láka odvážlivcov na strmú jazdu.

Okrem vybavenia dedinskej krčmy a hasičskej techniky tretie poschodie predstavuje pôvodnú výpravňu železničnej stanice, výrobu povrazov, lisovanie semien, sústruh na perleťové gombíky, tkáčstvo, sedlárstvo, puškárstvo a ďalšie živnosti. Samostatnú časť predstavuje kolárska, kováčska, zámočnícka, klampiarska, tesárska a iné dielne, kde sa dá ohýbať drevo pomocou šablón, obrábať kovy, vyrábať drevené potrubie, šindle, cementové dlaždice, formy na odliatky, píliť dosky na dlhom trojitom gátry a všeličo iné.

rNUlife.sk / PAVOL ERDZIAK / foto: letohrad.eu