Najmä v Čechách si mnohí priaznivci literatúry pripomínajú zrejme svoju najslávnejšiu spisovateľku Boženu Němcovú. Dôvodom je 160. výročie jej úmrtia (1820 – 1862).

Že to bola veľká literárna i vlastenecká osobnosť, potvrdzuje po nej pomenované múzeum v Českej Skalici v okrese Náchod. V roku 2021 v ňom pribudla nová expozícia pod názvom Bitva u České Skalice 28. 6. 1866, ktorá je významná historická udalosť a dokumentuje dôvody, priebeh i rozsiahle dôsledky jednodňovej prusko-rakúskej vojny.

Múzeum Boženy Němcovej je najstaršie české literárne múzeum. Otvorili ho 24. 5. 1931 v starej radnici na námestí pri príležitosti stého výročia úmrtia spisovateľky. V roku 1962 múzeum presťahovali do zrekonštruovaného pamiatkovo chráneného objektu bývalého Steidleroveho hostinca a nová doplnená výstava tam bola až do roku 2019. Dvojsté výročie narodenia Němcovej bolo dôvodom na modernejšiu expozíciu, ktorú sprístupnili verejnosti 13. 6. 2020. Obsahuje množstvo literárnych, osobných i rodinných originálnych dokumentov z pestrého života zaujímavej, charizmatickej, emancipovanej a podnikavej ženy.

Aj keď žila iba 42 rokov zanechala po sebe významné literárne dielo. Jej najslávnejšia kniha Babička bola preložená do 35 svetových jazykov. Návštevník vidí jej vydanie v Španielsku, Japonsku, Číne a iných krajinách, samozrejme aj ďalšie knihy autorky. Tiež ich ilustrácie od Zdenka Buriana, Václava Špálu, Adolfa Kašpara a iných výtvarníkov. Upúta Němcovej rozsiahly rodokmeň od roku 1792 a množstvo malých poznámkových papierikov. Tam si značila postrehy a zážitky z častých ciest po českom vidieku i zahraničí, ktoré využívala v poviedkach, rozprávkach, cestopisoch i národopisoch. Nechýbajú jej súkromné predmety, korešpondencia s osobnosťami, rôzne portréty, plagáty z ňou inšpirovaných divadelných a filmových diel, ďalšie obrazové a písomné dokumenty, ba ani časti nábytku z druhej polovice 19. storočia.

Stále sú nejasnosti okolo presného dátumu narodenia vo Viedni, kde bola 5. 2. 1820 pokrstená menom Barbora Novotná ako nemanželské dieťa slúžky Terezie Novotnej a pohoniča panských kočiarov Johanna Pankela. Krátko po krste sa rodičia presťahovali na panstvo rodu Zaháňskych v Ratibořiciach, kde nastúpili do služby aj sa zosobášili. O dcéru sa starala babička, ktorá jej okrem rozprávok hovorila o kolobehu v prírode i vybudovala vzťah k viere a českej vlasti.

Do školy chodila v Českej Skalici (1826 – 1833), budova Barunkinej školy je verejnosti prístupná. Ako 17-ročná splnila žiadosť rodičov a vydala sa (12. 9. 1837) za o 15 rokov staršieho príslušníka finančnej stráže Josefa Němca v kostole vedľa hostinca. V ňom bola svadobná hostina a na druhý deň sa pani Němcová stala kráľovnou Jiřinkového plesu na prvých obrodeneckých slávnostiach jiřiniek. Slávnosti týchto kvetov navštívila aj v roku 1844, čo potvrdzuje pamätná tabuľa na budove múzea. Na slávnosti chodievali rôzni českí vlastenci a po zážitkoch z nich Bedřich Smetana zložil Jiřinkovu polku.

Múzeum udržuje tradíciu pestovania exotických kvetov rôznych tvarov a farieb, ktoré možno vidieť najmä na septembrových Jiřinkových slávnostiach. Konajú sa v múzejnom Jiřinkovom sále, kde bývajú i koncerty, výstavy, svadby a iné spoločenské podujatia. Pôsobenie Boženy Němcovej v Českej Skalici pripomína aj jej socha v nadživotne veľkosti v parčíku medzi kostolom a múzeom. Vytvorila ju akademická sochárka Marie Uchytilová Kučová. V národnej a kultúrnej pamiatke Babičkino údolie je osem kilometrová náučná cesta s 25 zastaveniami o histórii a prírode Českoskalicka. Po stopách Boženy Němcovej vedie 41 km cyklotrasa z obce Studnice.

V niekoľkých priestoroch múzea je stála expozícia o bitke pri Českej Skalici 28. 6. 1866, ktorú otvorili vlani pri jej 155. výročí. Unikátne fotografie a iné dobové obrazové a textové dokumenty, výzbroj a výstroj vojakov, rôzne artefakty z vojnových hrobov a iné predmety pripomínajú krátku, ale významnú vojnu počas teritoriálne aj časove rozsiahlejších nepokojov medzi rakúskou a pruskou armádou. Po niekoľko hodinovej zúrivej bitke boli rakúske vojska prinútené ustúpiť a Prusi obsadili Českú Skalicu. V bitke stratili Rakúšania 205 dôstojníkov, 5372 vojakov a 197 koni. Pruské straty boli 62 dôstojníkov, 1300 vojakov a 26 koni.   

rNUlife.sk / PAVOL ERDZIAK / titl.foto: cs.wander-book.com