Pestrú minulosť mesta Hradec Králové od praveku po obdobie prvej republiky predstavuje nová interaktívna expozícia Múzea východných Čiech v tomto krajskom meste. Pod názvom Cesty mesta je sprístupnená verejnosti od 17. októbra 2022 a členená do troch rozsiahlych celkov. Návštevníkom umožní nasať atmosféru života v jednotlivých obdobiach a zavedie ich do mesta českých kráľovien, do mestskej pevnosti a do salónu republiky. Samostatná časť je venovaná komplexnej žandárskej činnosti najmä tamojších útvarov.

„Královohradecké múzeum existuje od roku 1880, v tejto reprezentatívnej monumentálnej secesnej budove sídli od roku 1912. Bola postavená podľa návrhu architekta Jana Kotěru špeciálne pre výstavné potreby a prevádzku múzea. Je to naša hlavná budova, máme ešte tri ďalšie budovy múzea, ktoré má 180 zamestnancov a vyše tri milióny archeologických predmetov. Na druhom poschodí pod kopulou hlavnej budovy bola v období prvej republiky kostra mamuta pochádzajúceho z tohto mesta. Máme ho v depozite, mamuta vystavíme v novej expozícii o päť rokov. Dovtedy bude k dispozícii táto multimediálna o najstaršom vývoji mesta,“ informuje historik Jan Hrubecký z Múzea východných Čiech Hradec Králové.

Úvod expozície Cesty mesta venovaný dejinám osídlenia vrchu Hradec Králové a okolia od paleolitu po dobu železnú zavedie návštevníka až do hlavného mesta českých kráľovien. Približuje jeho význam ako jedného z najstarších legálnych českých miest, predstavuje urbanistickú výstavbu v 13. až 16. storočí. Jedna sála je ako veľké námestie s dobovými remeslami a denným životom. Nechýbajú archeologické nálezy a iné dobové dokumenty, ani zmienka o husitskom hnutí v čele s Janom Žižkom. Habsburskú monarchiu charakterizuje portrét kráľovnej Márie Terézie z 18. storočia a cisára Jozefa II. Počas ich vládnutia sa Hradec Králové stal pevnostným mestom.

Cez imitáciu švédskeho opevnenia pripomínajúceho tridsaťročnú vojnu sa vchádza do hlavnej časti expozície replikou brány ukotvenej v múre pevnosti. Ústredným exponátom je stredoveký model mesta s budovami v podobe 3D modelov pred rakúsko-pruskou vojnou 5. 7. 1866, ktorá bola najväčšia bitka o toto mesto a je prezentovaná z pohľadu jeho obyvateľov. Výstavu oživujú figuríny v dobovom oblečení a multimediálnych projekciách. Bolo to rušné obdobie, čo potvrdzuje aj formálne zrušenie pevnosti Hradec Králové a opätovné aktivovanie do pevnostného charakteru. Nakoniec mesto zostalo pevnosťou až do začiatku 20. storočia.

Prečo má Hradec Králové prívlastok salón republiky dokumentuje tretia časť expozície. Je to moderná epocha v dejinách od zbúrania pevnosti koncom 19. storočia cez mohutnú výstavbu až po rozkvet v medzivojnovom období. Vznik Československa bol impulzom pre všestranný rozvoj demokratickej republiky v prospech každodenného života obyvateľov aj tvorbou mestských urbanistických regulačných plánov. Vzorovým sa stal - a dodnes je oceňovaný - práve z tohto mesta. V rokoch 1925 - 1928 ho vypracoval architekt Josef Gočár na podnet starostu Františka Ulricha, ktorý sa zasadil o výstavbu viacerých verejnoprospešných budov. Ulrich pozval do mesta Jana Kotěru, Františka Sandera, Oldřicha Lisku a iných významných architektov.

Podľa ich návrhov pribudli Mestské kúpele, Anglo-československá banka, Novákove garáže, areál Gočárových škôl, Ulrichove námestie, komplex sakrálnych budov Zbor kňaza Ambroža a iné architektonické objekty, ktorým sa hovorí Salón republiky.

Potvrdzuje to projekcia mapujúca administratívny a stavebný vývoj mesta do roku 1945. V druhej časti haly sa návštevník ocitne na námestí s pocitom vtedajších obyvateľov i atmosférou života prvej republiky. Vidí nielen výklady, ale môže vojsť do obchodu a spoznať dobový bežný spotrebný sortiment. Sklenené výklady lekárne, galantérie, banky, kaviarne, módneho salónu, predajne športových potrieb či hračiek sú výstavné vitríny pre zbierkové predmety daného obdobia. Ústredným exponátom je auto Start vyrobené v Hradci Králové v roku 1929. Unikátna je replika kina Bia Central, kde návštevníci môžu sedieť a vychutnať si vybrané úryvky z dobových filmov.

Históriu českého žandárstva ako garanta bezpečnosti občanov v boji s kriminalitou možno spoznať v múzejnom Lapidáriu na výstave Četnícke humoresky v Salóne republiky.

„Je to unikátna výstava, originály nevyčísliteľnej hodnoty zo súkromných zbierok. Množstvo exponátov, výstroj a výzbroj pohotovostných oddielov, leteckých a poľných hliadok, cestnej či hraničnej kontroly, kriminalistických a špeciálnych útvarov. Rozhlasové záznamy autentických zadržaných páchateľov trestnej činnosti, dioráma práce četníka pri uličnej kontrole prostitútky, ktoré museli mať zdravotné knižky. Iná dioráma zobrazuje výjazd motorizovanej jednotky s pátracím psom a vybavením na nočné sledovanie,“ konštatuje Jan Hrubecký, ktorý tiež prispel svojimi exponátmi.

Návštevník nájde pečiatky četníctva k 8. 6. 1849, kedy sa datuje jeho začiatok. Dozvie sa o vzniku kultového televízneho seriálu Četnícke humoresky podľa reálnych prípadov v období rokov 1931 - 1938, i kto v skutočnosti bol Josef Arazim, Václav Jareš, Jaroslav Šiktanc, Vladislav Jarý a ďalší četníci. Výstava potrvá do 26. 3. 2023.   

rNUlife.sk / PAVOL ERDZIAK