Inflačný bonus by mohol pomôcť obyvateľom kompenzovať časť výrazne zvýšených životných nákladov, zatiaľ čo firmy by dodatočne nezaťažil. Informovala o tom partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová.

Uviedla, že výrazné zvyšovanie cien produktov evidujú v SR všetci občania. Firmy hlásia tlak na zvyšovanie miezd zamestnancov.

Zvyšovanie platov sa im však navyšuje o zdravotné a sociálne odvody. Okrem toho majú od začiatku roka často veľký nárast výdavkov, predovšetkým na energie, čo časť z nich približuje k platobnej neschopnosti, vysvetlila odborníčka.

"Navrhujem do zákona o dani z príjmov doplniť ustanovenie, ktoré by umožnilo na základe rozhodnutia zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom inflačný bonus napríklad vo výške 2000 eur ročne, jednorazovo alebo postupne, pričom tento bonus by štát oslobodil od dane z príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov," uviedla Hallová.

Zamestnávateľ by ho vyplatil zo svojich zdrojov a podľa možností. Podnikateľ však musí podľa zákona počítať pri vyplatení bonusu s výdavkom za poistenie vo výške 35,2 % z bonusu, ak sa nezohľadnia maximálne vymeriavacie základy, teda suma, ktorej presiahnutím sa už dodatočné odvody neplatia.

Keďže by išlo o nenárokovateľné financie, štát by neprichádzal o príjmy. Zamestnanec by dostal v takomto prípade vyšší čistý bonus. Ak by zamestnávateľ chcel vyplatiť pracovníkovi inflačný bonus napríklad 1000 eur a v zákone by sa nič nezmenilo, pracovník by dostal 773 eur a výdavky firmy za vyplatený bonus by boli 1352 eur, vyčíslila partnerka poradenskej spoločnosti.

Ustanovenie odborníčka navrhuje uplatniť na obdobie, kým sa ročná miera inflácie cien platených spotrebiteľom nedostane opäť pod akceptovateľné 3 %.

Návrh by zároveň podľa Hallovej čiastočne riešil aj tiché zdaňovanie, ktoré stále viac vplýva na ľudí s nízkymi príjmami. Tiché zdanenie znamená pomalší rast odpočítateľných položiek než miezd. Odpočítateľné položky pritom sú príjmy a výdavky, ktoré nepodliehajú zdaneniu.

Je možné si to predstaviť na príklade minimálnej mzdy. V roku 2013 pracovník s minimálnou mzdou nezaplatil žiadnu daň. Minulý rok však zamestnancovi s minimálnou mzdou 623 eur po zaplatení odvodov vo výške 83 eur a preddavku na daň 30 eur zostalo 509 eur, vyčíslila odborníčka. Preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak výška dane za to obdobie nie je ešte známa.

Riešením by bolo nastavenie vyššej nezdaniteľnej časti základu dane napríklad vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Základ dane je pritom hodnota, z ktorej sa vypočítava výška daňovej povinnosti.

rNUlife.sk / tasr, shuterstock