Až 46 percent ľudí na Slovensku tvrdí, že sa pri nákupoch musia viac obmedzovať. Vyplýva to z prieskumu pracovného portálu Kariéra.sk, ktorý o tom informoval v tlačovej správe. Financie ľudia šetria aj na reštauračných a hotelových službách, iba 43 percent respondentov si dovolí ubytovanie v hoteli.

Viac ako 60 percent opýtaných prezradilo, že sa v reštauráciách nestravuje vôbec. Za sumu, ktorú by minuli na jeden obed či večeru, si môžu nakúpiť potraviny, z ktorých pripravia jedlo aj na viac dní. Približne 20 percent opýtaných sa v reštauráciách stravuje aspoň raz do týždňa.

Miernu zmenu nákupného správania pocítila približne tretina opýtaných. Pre jednu pätinu (20 %) sa nič nezmenilo a pri nakupovaní sa správajú rovnako, bez ohľadu na rast cien.

Potravinová kríza a Potraviny na splátky?

Hrozieb je však v potravinárskom segmente viac. Európe nehrozí tento rok v zime iba nedostatok energií, ale aj jedla. Potravín bude v obchodoch menej ako obvykle a ich ceny raketovo vzrastú. Začiatkom októbra na to upozornili veľké potravinárske asociácie FoodDrinkEurope a PFP spoločne s Európskou poľnohospodárskou organizáciou Copa-Cogeca. Dané odvetvie je totiž na energetický trh úzko naviazané, pripomína denník The Financial Times.  

Množstvo domácností v Spojenom kráľovstve bojuje s rastúcou infláciou, tie najchudobnejšie sa pritom pre rast cien dostávajú do patovej situácie, kedy si nemôžu dovoliť nákup ani základných potravín. Informoval o tom portál BBC.

Supermarket Iceland prišiel preto so zaujímavým konceptom pomoci nízkopríjmovým rodinám. Zákazníkom bude ponúkať bezúročné pôžičky na nákup potravín. Takýto benefit už pritom reťazec otestoval vo viacerých mestách Británie či Walesu, kde ho už stihlo využiť viac ako 500 klientov. Ako však doplnil generálny riaditeľ Iceland Richard Walker, pôžičky poskytnú iba tým, ktorí si ich môžu dovoliť aj splácať.

Inflácia v Británii pritom v júli dosiahla 40-ročné maximum a prekročila hranicu 10 percent, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje finančnú stabilitu domácností.

Ľudia začali šetriť na jedle

Ako uviedol Walker, výška splátok je stanovená na 10 libier týždenne. Zákazníci si pritom môžu sami určiť deň splatnosti. Do tejto pomoci sa zapojil aj poskytovateľ pôžičiek ‚Fair for You‘.

Aj napriek pozitívnym údajom z britského štatistického úradu o raste platov za posledných pár mesiacov, úroveň zdražovania je ďaleko vyššia a na akékoľvek formy pomoci bude odkázaných čoraz viac ľudí.

Prieskum zároveň ukázal, že až 90 percent ľudí bolo nútených meniť svoje nákupné zvyklosti a uskromniť sa v nákupoch potravín, aby im zostalo na nájom.

Po energetickej kríze je tu potravinová

"Slovenské úrady stále nedokážu zistiť, kto sa nachádza v energetickej chudobe, a už sa tisíce ďalších Slovákov ocitajú aj v potravinovej kríze. Uplynulé mesiace pritom potravinári varujú, že ak Európska únia a vlády nezasiahnu vhodnými opatreniami, ceny potravín v krátkej dobe ešte viac porastú. Spotrebitelia už začali prispôsobovať nákupné košíky cenám potravín," hovorí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

„Tento trend už naši potravinári zbadali. Napríklad spotrebitelia začínajú viac nakupovať rastlinné tuky, keďže pravé maslo má vysokú ceny a niektorí zákazníci si ho nemôžu dovoliť kúpiť. Pekári hovoria, že spotrebitelia začínajú obmedzovať nákupy sladkého pečiva a vianočiek, nasledujú žemle a rožky. Najmenší pokles je v predaji chleba,“ dodáva J. Holéciová.

Slováci navyše začínajú nakupovať potraviny v menšom množstve. Obmedzujú veľké nákupy a premýšľajú, na čom by ušetrili. Z pohľadu plytvania potravín je tento trend dobrým znakom, nerieši to však potravinovú chudobu nízkopríjmových rodín. Na Slovensku bolo vlani 12,3 percenta obyvateľov (zhruba 660-tisíc) ohrozených príjmovou chudobou, uviedol Štatistický úrad SR. Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla pre domácnosť jednotlivca hodnotu 424 eur mesačne.

Slováci šetria aj na kvalite potravín

Chudoba sa v súčasnosti prejavuje tým, že ľudia viac jedia nezdravé veci. Ukazujú to aj výsledky septembrového prieskumu spoločnosti Edenred, v ktorom 55 percent opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave a potravinách aj na úkor kvality.

Veľkou pomocou pre ľudí s nízkym príjmom v tomto čase sú aj potravinové banky. Potravinová banka Slovenska ročne prerozdelí približne 4 800 ton potravín, avšak stále to nestačí. Ich hlavným cieľom je, aby sa potravinami neplytvalo, čiže ich získavajú od obchodníkov, výrobcov či pestovateľov ako prebytok a prerozdelia ich ďalej napríklad charitám či mimovládnym organizáciám.

"Obchodníci na Slovensku majú zmluvy s Potravinovou bankou, prípadne s inými charitami, na základe ktorých im darujú tovar", objasňuje Martin Krajčovič predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.  Nejde iba o potraviny, ale aj o hygienické potreby či drogériu. „Niektoré produkty, ako napríklad oblečenie, je veľmi ťažké na Slovensku darovať, a preto idú do tretích krajín ako súčasť humanitárnej pomoci. Uvítali by sme v tomto zmenu zákona,“ dodáva predseda aliancie.  

Treba si však uvedomiť, že obchody darujú prebytky. Ak sa výrazne zvýši počet ľudí odkázaných na charitu, tak to neznamená, že sa rovnako výrazne zvýši počet prebytkov. A to môže byť v budúcnosti vážny problém, ak bude potravín či iných tovarov nedostatok.

„Cena sa stala rozhodujúcim a takmer jediným faktorom pri výbere potravín. Je to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Zaznamenávame vyšší predaj potravín cez predajné akcie a tiež väčší príklon k privátnym značkám pre lepší pomer ceny a kvality,“ dodáva  M. Krajčovič.

rNUlife.sk / TS, titl.foto: Pixnio