Pred 33 rokmi sa začala Nežná revolúcia. Slovensko si ju pripomína ako štátny sviatok

Pád totalitného režimu v Československu spustil brutálny zásah polície voči povolenej študentskej demonštrácii v Prahe.

Demonštrácia a policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia. Znamenala zásadný demokratizačný obrat v Československu.

^{Pohľad na účastníkov generálneho štrajku v Bratislave 27. novembra 1989. (Foto: ČTK/Rychlo Ivan)}

Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej vo štvrtok (17. 11.) uplynie 33 rokov, ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Medzinárodný deň študentstva

Rovnako je 17. november už od roku 1941 aj Medzinárodným dňom študentstva. V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky.

Zároveň sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. Na zhromaždení zabili pekárskeho učňa Václava Sedláčka a ťažko zranili študenta medicíny Jana Opletala. Ten zraneniam podľahol 11. novembra. Ríšsky protektor nariadil 17. novembra zatvorenie českých vysokých škôl.

Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala povolená študentská manifestácia. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove.

Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18. hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá za slobodu.

Poriadkové sily uzavreli pražskú Národnú triedu a po ôsmej večernej hodine sa začal policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, tzv. Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Počas zásahu utrpelo zranenie 600 ľudí.

Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá.

Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu

Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.

Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách, sa konali demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989.

^{Na archívnej snímke stretnutie predstaviteľov vlády SSR so zástupcami občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu z 30. novembra 1989.Foto: TASR}

Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov.

Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň do parlamentu kooptovali nezávislých poslancov. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.

^{Na archívnej snímke Václav Havel počas svojho prejavu na pražskej Letenskej pláni z 26. novembra 1989.Foto: ČTK}

Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra 1989 ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.

Ako Slováci hodnotia 17. november 1989?

Slovensko si pripomína 33 rokov od Nežnej revolúcie. Ako Slováci s odstupom času vnímajú udalosti z novembra 1989 zisťovala agentúra MEDIAN SK v exkluzívnom prieskume pre RTVS.

Na otázku, čím je významný dátum 17. november 1989, vedela správne odpovedať viac ako polovica opýtaných. Osemnásť percent odpovedať nevedelo. Častejšie nevedeli odpovedať ženy, mladí vo veku 18 – 29 rokov, ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním alebo obyvatelia Prešovského a Košického kraja.

Tridsaťštyri percent obyvateľov Slovenskej republiky deklaruje, že sa máme lepšie ako pred rokom 1989. Naopak, 45 % si myslí, že sa lepšie nemáme a 21 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Tí, ktorí deklarujú, že sa majú lepšie sú väčšinou ľudia vo veku 40 -49 rokov, ľudia s vysokoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Bratislavského kraja.

Naopak tí, ktorí tvrdia, že sa majú horšie, sú väčšinou ľudia vo veku 50 – 59 rokov, starší ako 70 rokov, ľudia s nižším vzdelaním a obyvatelia Banskobystrického kraja.