Pri skúmaní problematiky globálneho otepľovania si nemožno neuvedomiť, že neustále rastúce emisie a klimatická kríza sa prinajmenšom zhodujú s globálnou nerovnosťou rastúcou nepriamou podobnou rýchlosťou. Zároveň je zrejmé, že je to spôsobené a zhoršované vojnovými konfliktmi a hlavne v dôsledku nadmerného využívania prírodných zdrojov.

Vedci z rôznych odborov už nejaký čas hlásajú veľké nutkanie zaoberať sa týmito problémami, pričom sa očakáva, že sa v blízkej budúcnosti navzájom posilnia. Cieľom tejto práce je najprv preskúmať, ako presne je vytvorené spojenie medzi blahobytom a emisiami na individuálnej úrovni, aby sa zistilo, či by bolo možné vyriešiť oba problémy naraz jedným univerzálnym riešením.

Podľa klimatickej etiky si každý pokus o boj proti klimatickej kríze vyžaduje vykonanie hlbokej systémovej zmeny. Koncept limitarizmu je názor, že je morálne prípustné byť veľmi bohatý. Limitarianizmus, ktorý je primárne pokusom o prerozdelenie k spravodlivosti, sa nezdá byť vhodný na riešenie klimatických zmien. Existuje však dobrý dôvod predpokladať, že obmedzenie individuálneho bohatstva môže nepriamo viesť k požadovanej zmene smerom k celkovo priaznivejšiemu životnému štýlu ku klíme. Ak by to tak bolo, predstavovalo by to silný environmentálny argument v prospech limitovanej distribúcie.

Ako presne môže obmedzenie individuálneho bohatstva (cieľ limitarizmu) viesť k spravodlivejšej a udržateľnejšej spoločnosti, je predmetom rôznych vedeckých štúdií. Jendou z nich je aj štúdia o limitarizme od Vereny Pröll z University of Hamburg.

"Limitarizmus je názor na to, ako by sa mali rozdeľovať zdroje. Rovnako ako rovnostárstvo je to tiež pohľad na to, ako funguje distribúcia zdrojov v spoločnosti a ako ľudia stoja vo vzájomnom vzťahu – ale to je samo osebe dosť nešpecifikované, takže filozofi ako ja to konkretizujú mnohými rôznymi spôsobmi. Rozdiel je v tom, že limitarianizmus je len čiastočným názorom v tom, že zdôrazňuje, že namiesto toho, aby každý mal rovnaké množstvo, nikto by nemal mať viac zdrojov, než je určitá horná hranica alebo limit – čo môžu byť peniaze, prírodné zdroje alebo emisie skleníkových plynov.. Takže v podstate hovoríme, že rovnako ako my veríme, že nikto by nemal žiť v chudobe alebo mať prístup k nedostatočným zdrojom, platí aj opak: nikto by nemal mať viac, ako je definované množstvo konkrétnych zdrojov," takto definovala limitarizmus Ingrid Robeyns, profesorka filozofie a vedúca katedry etiky inštitúcií na riaditeľka Inštitúte etiky na Univerzite v Utrechte.

Bolo by správne povedať, že libertarianizmus je opakom limitarizmu?

Ingrid Robeyns: "Určite by to boli divní spolubývajúci. Áno, myslím si, že limitarizmus je ideologickým nepriateľom súčasného libertarianizmu, pretože ten ukladá len veľmi obmedzené obmedzenia a veľmi minimalistický pohľad na úlohu vlád. Na druhej strane limitárstvo kladie absolútne obmedzenia na vrchol distribúcie a často zahŕňa oveľa náročnejšie povinnosti pre vládu."

"Ak majú demokracie problémy, môže to byť preto, že sme ich brali ako samozrejmosť." prof. Ingrid Robeyns

Jim Rickards predpovedá strašnú ekonomickú krízu, kde sa všetko zrúti

James G. Rickards je americký právnik, ekonóm, investičný bankár, rečník, mediálny komentátor a autor v oblasti financií a drahých kovov. Je autorom publikácie s názvom Menové vojny: Spôsoby ďalšej globálnej krízy (Currency Wars: The Making of the Next Global Crisis z roku 2011) a šiestich ďalších kníh. Žije v Connecticute, USA.

Jim Rickards predpovedá kolaps súčasného finančného systému ako najpravdepodobnejší scenár vo svojom modeli. Vysvetľuje, čo sa deje v ekonomike a ako vidí vývoj menového systému.

rNUlife.sk