Iggy Pop rozšíril svoju sólovú diskografiu o nový album

Rockový veterán Iggy Pop vydal nový album. Devätnásta sólová platňa krstného otca punku, ako je spevák často označovaný, sa nazýva EVERY LOSER. Spolupracovalo na nej mnoho zaujímavých hudobníkov – Flea a Chad Smith z Red Hot Chili Peppers, Duff McKagan z Guns N’Roses, Stone Gossard z Pearl Jam alebo pánovia Dave Navarro, Eric Avery a Chris Chaney z Jane’s Addiction.

Album produkoval Andrew Watt, ktorého služby v minulosti využili tak rozdielni umelci ako Ozzy Osborne, Dua Lipa alebo Ed Sheeran. Iggy Pop začínal v rockovej formácii The Stooges, ktorá sa preslávila surovým rockovým štýlom. Jej živelný prístup neskôr ovplyvnil veľa rockových kapiel, medzi svoje vzory ju uvádzala napríklad slávna Nirvana.

Len málo dospelých mužov, vrátane umelcov – bez ohľadu na sedemdesiatnikov – by v roku 2023 dokázalo vyjsť s textom typu „Mám vtáka a dve loptičky, to je viac ako vy všetci“ na zúrivej hardcore otváračke Frenzy, ale Iggy Pop to dokáže a rýchlo signalizuje, že do svojich ďalších rokov pred dôchodkom nevstúpi vôbec potichu: „Moja myseľ je v plameňoch, keď by som mal odísť do dôchodku.“

Spevák je vo svojej podobe času vzdorujúcom zmýšľaní v Modern Day Rip Off, v ktorej láskyplne spája zvuk Raw Power z éry Stooges až po žabozvuký klavír, no drogy nahrádza kúskom jednoduchého suchého sebavýsmechu. Ako Pop – ktorý sa pred rokmi vzdal návykových látok – dnes sucho priznáva: „Už dávno mi došla rana / nemôžem fajčiť J, všetky moje kačice odletia“.

Hviezdne obsadenie, vrátane bubeníka Red Hot Chili Peppers Chada Smitha a basgitaristu Guns N’ Roses Duffa McKagana, dodáva albumu Every Loser kontrolovaný pocit bezstarostnosti. Na búrlivom Neo Punku znie ako kmotor pre kapely, ktoré ovplyvnil, keď pardoval, čím sa punkové hnutie stalo („Moje vlasy sú modré a môj recept tiež“), pričom sa baví tak, že môžete počuť jeho smiech pri nahrávaní.

Ale napriek mnohým rečiam o „hudbe, ktorá z vás vybije všetko“, je v Every Loser viac než len hard rock. Strung Out Johnny je vznešená rocková balada v duchu U2’s One. Pop do piesne vnáša nádherne unavený vokál, ktorý opisuje štádiá závislosti s úprimnosťou a skúsenosťami niekoho, kto ich prežil („Prvýkrát – robíš to s priateľom, druhýkrát – robíš to v posteli…“).

New Atlantis, úprimný pop-rockový ľúbostný list Igiho svojmu "adoptívnemu mestu" Miami, kde zároveň odkazuje na hrozbu stúpajúcich hladín morí („tu, muž môže byť sám sebou, ale ona sa ponára do mora“).

Na klimatické zmeny tiež upozorňuje song All the Way Down, príliš sucho znejúci, ušmudlaný rocker, ktorý by možno neznel nevhodne akurát tak na New Values z roku 1979.

Post-punková skladba Comments a temne melodický anti hudobný výbuch erupcie The Regency („Som nažive, bez kompromisov“) nepochybne upútajú pozornosť, pretože môžu byť poslednými nahrávkami bubeníka skupiny Foo Fighters Taylora Hawkinsa. Sú to tiež vynikajúce skladby samy osebe.

Hlavnou chybou Every Loser je, že Igi stále chce dokázať viac. Zhruba v jednej minúte znejú krátke príbehy My Animus a The News for Andy (klavírna vychytávka typu Madness, v ktorej Iggy Pop umŕtvuje falošnú reklamu na psychiatriu), no sú nedostatočne rozvinuté.

Napriek tomu je akustická/klavírna Morning Show určite jednou z najkrajších úprimných skladieb, aké kedy Pop urobil.

"Bolesť v mojej tvári neprišla z vesmíru," zakňučí a pridá do refrénu nádych surovosti. "Napravím si tvár a idem, idem robiť rannú show." Pieseň sa zaoberá vekom, zraniteľnosťou a každodenným trápením, že ste Iggy Pop. Vo svojich 76. rokoch to zvláda veľmi dobre.

Album na digitálnych službách: https://wmcz.lnk.to/IggyPop