Pred 78 rokmi bol z Bratislavy vypravený posledný transport politických väzňov zo Slovenska. Vo vlaku do Mauthausenu boli aj Jozef Országh a Štefan Štunda - členovia ilegálneho mestského zastupiteľstva. Ich príbeh a mená ďalších desiatok obetí pripomenie diskusný večer v Kostole Klarisky.

Posledný transport politických väzňov a väzenkýň bol z Bratislavy vypravený 31. marca 1945. Vo vyše stočlennej skupine boli občianski odbojári, vojaci, bankári aj komunisti, policajní úradníci, partizáni, tlačiarenskí robotníci aj majiteľka hostinca.

„Viac ako 120 mužov a žien bolo v nákladných vagónoch vypravených z bratislavskej hlavnej stanice v čase, keď už najvyšší predstavitelia ľudáckej vlády evakuovali svoje úrady pred blížiacou sa sovietskou armádou a vydávali sa na útek smerom do Tretej ríše,“ približuje Marína Zavacká z Historického ústavu SAV.

Spolu s Matejom Medveckým z Vojenského historického ústavu budú hovoriť o tragickej udalosti v predvečer smutného výročia - vo štvrtok 30. marca 2023 o 18:00 v Kostole Klarisky. Spomienkové podujatie organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). Moderuje spisovateľ Michal Hvorecký, ako hudobný hosť vystúpi klavirista Jakub Čižmarovič. Vstup na podujatie je voľný.

Cesta trvala týždeň

Cesta do tábora trvala deportovaným podľa Zavackej viac ako týždeň, pričom v závere museli ísť väzni pravdepodobne desiatky kilometrov pešo, keďže trate už boli poškodené spojeneckým bombardovaním.

„Títo ľudia teda pokračovali v ceste na smrť v dňoch, kedy už Bratislava bola oslobodená. Po príchode do Mauthausenu boli všetci, ktorí zvládli do tábora dôjsť a nezomreli na ceste, zlikvidovaní v plynovej komore. Podľa údajov Pamätníka tábora Mauthausen sa tak stalo 10. apríla 1945,“ povedala Zavacká.

Medzi väzňami bolo podľa historičky niekoľko vojakov, ktorí sa zúčastnili na Slovenskom národnom povstaní (SNP) a jeho prípravách, napríklad major Sekuris, veliteľ breznianskej posádky či kapitán Ollárek, ktorý mal podľa pôvodných plánov veliť ženijným a pracovným jednotkám v Bratislave.

„Bola v ňom aj skupina francúzskych a sovietskych zajatcov, vrátane aspoň piatich dievčat. V transporte zahynulo tiež viacero bratislavských typografov, väčšinou s komunistickým a sociálnodemokratickým pozadím, ktorí sa dlhodobo podieľali na vydávaní ilegálnej tlače,“ vysvetlila Zavacká.

Dodnes nepoznáme všetky mená

V čase, kedy bola Bratislava už oslobodená, v koncentračnom tábore Mauthausen nacisti celý transport poslali na smrť. „Tí, ktorí zvládli do tábora dôjsť a nezomreli na ceste, boli zlikvidovaní v plynovej komore. Podľa údajov sa tak stalo 10. apríla 1945,“ hovorí Zavacká.

Úplný menoslov zavraždených stále nie je kompletný a dodnes nemajú ani pamätník. „Súpis obetí bol po vojne rekonštruovaný podľa svedectiev spoluväzňov, dozorcov a pozostalých príbuzných, no stále nie je úplný. Preživší príbuzní tento transport, II. bratislavský, nazvali ‚zabudnutý‘, a takým aj ostáva,“ dodáva Matej Medvecký.

Prevážali aj osobosti späté s ľudáckym režimom

Zvláštnosťou podľa historičky bolo aj to, že do posledného transportu bolo zaradených aj niekoľko osobností pôvodne spätých s ľudáckym režimom, ktorí postupom času nadviazali styky s protistranou. „Napríklad Jozef Beňuška, bývalý dlhoročný šéf protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti alebo František Galán, ktorý bol po salzburských rokovaniach zbavený funkcie hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a presunutý do vedenia Obilnej spoločnosti,“ uviedla Zavacká.

Ako dodala, v uvedenom transporte boli výrazne zastúpení predstavitelia občianskeho, demokratického odboja, najmä z prostredia ilegálnej skupiny Justícia, ktorá sa už od vyhlásenia Slovenského štátu venovala pomoci utečencom a spravodajskej činnosti a po rozbití známejšej skupiny Flóra prevzala aj časť jej aktivít súvisiacich s SNP.

„Nazvaná bola podľa rovnomenného kníhkupectva, sídliaceho na dnešnom Námestí SNP. V transporte zahynul jeho vedúci Oldřich Seiler a minimálne traja ďalší zamestnanci,“ povedala Zavacká.

Medzi ďalšie obete z transportu, ktoré zomreli na konci vojny v Mauthausene, patrili napríklad Alžbeta Sadloňová, majiteľka hostinca na Myjave, ktorá poskytla nocľah desiatkam ľudí, unikajúcich pred gestapom, akademický maliar Ladislav Varga, či študent Radko Klimeša, ktorý podľa Zavackej vyniesol z Bratislavy stavebné plány jej opevnení.

Pamätník obetiam neexistuje

Zavraždení boli aj národohospodár Jozef Országh a reformovaný kňaz a bývalý agrárny poslanec Štefan Štunda. V posledných dvoch prípadoch išlo o demokratických nominantov do ilegálneho mestského zastupiteľstva, ktoré malo prevziať správu Bratislavy po oslobodení.

Práve rôznorodosť zloženia transportu podľa Zavackej zrejme spôsobila, že sa nehodil do komunistických ani ľudáckych výkladov dejín a oficiálne miesta mu po celý čas nevenovali takmer žiadnu pozornosť.

„Dodnes nemáme ani celkový zoznam transportovaných. Súpis obetí bol po vojne rekonštruovaný podľa svedectiev spoluväzňov, dozorcov a pozostalých príbuzných, no stále nie je úplný. Preživší príbuzní tento transport, II. bratislavský, nazvali ‚zabudnutým‘ a takým aj ostáva,“ dodala historička s tým, že pamätník venovaný tejto tragickej udalosti dodnes neexistuje.

Viac na: www.bkis.sk

rNUlife.sk / Barbora Lehocká, PR Oddelenie komunikácie a marketingu BKIS