Originálne pečenie lahodnej medovníkovej pochúťky Štramberské uši možno vidieť iba v mestečku Štramberk v Moravskosliezskom kraji. Je to prvý český potravinový výrobok, ktorému v Bruseli v roku 2000 priznali ochranu zemepisného určenia. Na svoju chránenú receptúru sú početní miestni pekári pyšní a robia jej tradičnú slávnosť, kde sa tvoria aj rekordy. Takýto pokus bude na ich námestí v sobotu 29. apríla 2023, kde na pestrej Slávnosti Štramberských uší je v programe pečenie veleucha a velepizzy.   

„Máme nerezovú panvu s priemerom 249 centimetrov, ktorá váži pol tony a je zapísaná v knihe rekordov. Vlani sme na nej upiekli ucho s priemerom dva metre,“ hovorí pokračovateľ rodinnej tradície Ladislav Hezký, ktorý ako osemročný pomáhal mamke piecť uši. Vôňa medovníkového korenia a škorice ho drží stále, až si v roku 1989 založil cukráreň U Hezounů.

Dodržiava pôvodnú receptúru náročnejšej ručnej výroby z váľaného cesta zloženého zo šiestich indengriencií. Najbežnejšia veľkosť výrobku stočeného do kornútika je z desať centimetrového kolieska vykrojeného z cesta. Iní pekári vyrábajú Štramberské uši ľahším procesom z liateho cesta a plnia ich šľahačkou, orieškami, ovocím, čili a inými príchuťami.

Návštevník mesta pri prechádzke so sprievodcom sa dozvie, že táto lahôdka je pomenovaná podľa príbehu z roku 1241, keď Česko osídľovali Tatári. Tiež prečo sa Štramberk nazýva Moravským Betlehemom alebo kde je Zlatá ulička. V mestečku sú romantické zrubové drevenice z 18. a 19. storočia, na námestí barokové meštianske domy, mestský pivovar, minizoo Aqua Terra, národná kultúrna pamiatka (NKP) barokový Farský kostol sv. Jána Nepomuckého a socha tohto svätca z roku 1738.

NKP sú i dve múzea: Múzeum Šipka s expozíciou archeológie a geológie múzea Novojičínska je od leta 2020 v rekonštruovanej bývalej starej tržnici, Múzeum Zdeňka Buriana prezentuje maľby pravekých zvierat a krajín tohto svetoznámeho autora, v prízemí je Mestské informačné centrum. Poznávať mesto a okolie možno aj rôznymi podujatiami. Napríklad na tradičnom rodinnom turistickom pochode Štramberský Jasoň (6. 5.), kde je na výber 11 trás od 6 do 53 km alebo na 42. ročníku bežeckej Štramberskej desiatky (27. 5.)

Horskému mestečku v centre Štramberskej vrchoviny dominujú pozostatky hradu Strallenberg so 40 metrovou kamennou kruhovou gotickou vežou zvanou Trúba. V hradnom areáli nedávno slávnostne otvorili turistickú sezónu rytierskym turnajom šermiarov, dobovými tancami a ďalším historickým programom. Písomná história Štramberku začína 4. decembra 1359, kedy vyše storočnú podhradnú osadu povýšil na mesto Jan Jindřich Luxemburský, brat rímskeho cisára a českého kráľa Karla IV. Hrad z 13. storočia chránil neďalekú obchodnú cestu i odolával mnohým vojnám. Často sa menili jeho kráľovskí, šľachtickí i cirkevní majitelia. Od roku 1624 Štramberk patril jezuitskému rádu. Po jeho zrušení hrad s novojičínskym panstvom v roku 1781 pripadol Tereziánskej rytierskej akadémii vo Viedni až do roku 1918. O rok neskôr sa hrad stal majetkom Klubu českých turistov, od roku 1994 ho vlastní mesto Štramberk.

Zo stredovekého hradného areálu sa zachovalo niekoľko mohutných opevňovacích múrov, vnútorný hrad a Trúba s typickou strechou. Začiatkom 20. storočia zrekonštruovaná hradná veža s priemerom desať metrov slúži už 120 rokov ako turistická rozhľadňa. Je prístupná trojpodlažným dreveným schodiskom, kde výstava Cesta do pamäti Štramberka na 15 osvetlených paneloch s fotografiami a príbehmi dokumentuje históriu hradu. Po prekonaní vyše sto schodov z vyčnievajúcej drevenej vyhliadkovej plochy je nádherný výhľad nielen na kľukaté úzke uličky horského mesta Štramberk, ale aj masív Beskýd, na Jeseníky a ďalšie členité horské okolie z prehistorickej doby.

Potvrdzujú to nálezy v jaskyni Šipka na vrchu Kotouč, kde profesor gymnázia z Nového Jičína Karel Jaroslav Maška archeologickým výskumom v roku 1880 objavil čeľusť neandertálskeho dieťaťa z obdobia vyše tridsaťtisíc rokov pred našim letopočtom, čím sa táto paleolitická oblasť dostala do svetového povedomia. V roku 1925 pribudli v areáli hradu dve stavby, z ktorých sa stali NKP: Jaroňkova útulňa a Chata MUDr. Adolfa Hrstku.

rNUlife.sk / Text a foto PAVOL ERDZIAK