Dôležitou súčasťou ekonomiky je nakupovanie. Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislavskom kraji s najvyššou kúpnou silou obyvateľstva, ale i koncentráciou predajní či nákupných centier. Pandémia, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia ovplyvnili pochopiteľne aj nákupy Bratislavčanov.

Ich apetít po nákupoch bol však v marci 2023 prekvapujúco najvyšší za posledný rok. V analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská venovala aktuálnemu záujmu Bratislavčanov o nákupy, ich kúpnej sile, ale aj tomu, čo ich míňanie ovplyvňuje. Analýza vychádza z marcového prieskumu spoločností DATAMAR a MNFORCE a z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

V analýze sa dozviete:

• Míňajú Bratislavčania viac ako vlani?
• Očakávajú bratislavské domácnosti zlepšenie alebo zhoršenie ich ekonomickej situácie?
• Aká je kúpna sila obyvateľov Bratislavského kraja?
• Čo vplýva na naše míňanie a ako budeme nakupovať v budúcnosti?

Väčšina Bratislavčanov sa pri nákupoch neobmedzuje. Chuť míňať je najvyššia od marca 2022

Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia majú v posledných rokoch vplyv aj na nákupné správanie obyvateľov Bratislavského kraja. Aj napriek tomu, apetít Bratislavčanov po nákupoch je momentálne najvyšší za posledný rok (teda od marca 2022). Väčšina bratislavských domácností (až 86 %) v marci 2023 plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 14 % opýtaných. Vyplynulo to z výsledkov marcového prieskumu „Spotrebiteľská nálada: medziročné porovnanie“ spoločností DATAMAR a MNFORCE, ktorý sa realizoval počas 2. týždňa v marci 2023.

Bratislavčania sa v najmenšej miere plánujú obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 13 % z nich). Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby má v pláne 24 % spomedzi obyvateľov Bratislavského kraja. Väčšia časť domácností z Bratislavy tak míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani. Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň znížil aj podiel takých domácností z Bratislavy a okolia, ktoré posúvajú na neskôr nákupy predmetov dlhodobej spotreby - ako napríklad oblečenie, nábytok, elektronika, automobil či nehnuteľnosť. V prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa aktuálne obmedzuje 36 % z opýtaných Bratislavčanov.

Pozitívny trend je evidentný aj pri očakávaniach bratislavských domácností ohľadom ich ekonomickej situácie na najbližších 6 mesiacov. Kým v závere roka 2022 bol podiel domácností očakávajúcich zhoršenie na úrovni 56 %, v marci 2023 klesol pod polovicu na 47 %. Najväčší optimizmus (od vypuknutia pandémie) ohľadom budúceho vývoja deklarovali opýtaní v máji 2021, kedy sa zhoršenia ekonomickej situácie obávala iba pätina z nich.

Kúpna sila Bratislavčanov je najvyššia v rámci SR

Bratislavský kraj je dlhodobo ekonomicky najsilnejším. Najvyššiu kúpnu silu jeho obyvateľov potvrdzujú viaceré ukazovatele ako napríklad HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách. HDP na obyvateľa (v bežných cenách)dosahoval v roku 2021 úroveň 38,8 tis. eur. Len pre porovnanie,HDP na obyvateľa za celú SR predstavoval 18,1 tis. eur a v jednotlivých (ostatných) regiónoch sa úroveň ukazovateľa pohybovala v rozpätí od 11,1 tis. eur v Prešovskom kraji po 19,4 tis. eur v Trnavskom kraji.

Bratislavský kraj sa zároveň vyznačuje aj najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v marci 2023 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti 2,90 %, v celej ekonomike bola vykázaná na úrovni 5,61 %. Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol vlani 1 599 eur, v celej SR 1 304 eur. Obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách. V prípade Bratislavského kraja sú vklady v bankách (v prepočte na obyvateľa) dlhodobo aspoň trojnásobne vyššie v porovnaní s priemerným údajom za SR. 

Nákupné centrá dominujú Bratislave už 23 rokov. Aké trendy zaznamenávajú?

V nákupných centrách nájdeme zastúpené takmer všetky druhy obchodov, ale aj pestrú škálu služieb či gastro prevádzok. Preto tvoria reprezentatívnu vzorku, prostredníctvom ktorej možno mapovať zmeny v spotrebiteľskom správaní. Práve Bratislava sa vyznačuje najväčšou koncentráciou shoppingov, nakoľko jej prislúcha až 40 % z celkovej výmery veľkých nákupných centier v SR. Spomedzi všetkých negatívych faktorov posledných rokov boli shoppingy zasiahnuté najmä pandémiou, resp. lockdownami, počas ktorých boli kamenné predajne či prevádzky služieb zatvorené. Zákazníci tak vo väčšej miere využívali pri nákupoch online. Avšak po uvoľnení opatrení na jar 2022 bol v podstate ihneď evidovaný návrat k normálnemu správaniu spotrebiteľov – teda návrat do fyzických prevádzok.

„Veci dennej spotreby, módu a zábavu ľudia stále chodia radšej kupovať do obchodných centier. Dokonca aj pri elektronike majú nákupné centrá odsledované, že ak si zákazník objedná tovar napríklad online, príde si poň radšej osobne do predajne. Nákupné centrá tak pociťujú opätovný nárast počtu návštevníkov, ktorí v nákupných centrách možnosť nakupovania, vybavenia viacerých služieb pod jednou strechou a trávenia času so zážitkom doslova vyhľadávajú. Pochopiteľne, aj nákupné centrá musia držať krok s dobou, aby návštevníkov prilákali, ale aj udržali,“ skonštatoval Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company.

rNUlife.sk / Eva Sadovská, analytička WOOD & Company