Úspešnú rozvojovú dobu Pardubicka spred pol tisícročia možno spoznať na novom prehliadkovom okruhu Pernštejnská rezidencia - najstaršia renesancia v Čechách. Turisti ho môžu absolvovať na dávnom sídle pánov z Pernštejna, zámku v centre krajského mesta.

Pardubice boli v prvej polovici 16. storočia významným mocenským a ekonomickým centrom, odkiaľ najbohatší rod Českého kráľovstva - Pernštejnovci ovplyvňovali domáce i európske dejiny. Za ich vlády (1491 - 1560) došlo k najväčšiemu rozvoju mesta i priľahlej oblasti. Pardubicky areál hradu prestavali na renesančný obytný palác. Bola to prevratná doba Viléma z Pernštejna, udatného stredovekého rytiera a renesančného vizionára novej éry, i jeho nasledovníkov, synov Vojtěcha a Jana. Vilém razil vlastné strieborné toliarové mince, zaslúžil sa o varenie kvalitného piva či rybníkový systém jazier.

Okruh vedie historicky najhodnotnejšími priestormi i doteraz neprístupnými miestami zámku, napríklad v podzemí nedávno objavenou klenotnicou. Zanechané sú monumentálne renesančné nástenné maľby v reprezentačných rytierskych sálach, drevené kazetové stropy a iné autentické vybavenie v pôvodnej architektúre zámku. Ten púta pozornosť už vonkajším zjavom, mohutným obranným opevnením, prechádzajúcimi sa pávmi i oddychovými zónami.

Okrem nového okruhu Východočeské múzeum má v zámku expozíciu dejín mesta, pokladov českej numizmatiky a skla i výstavu Tradícia tisícročnej českej meny. V zámku sídli aj Východočeská galéria s prezentáciou výtvarného umenia.     

Historické jadro Pardubíc predstavuje Pernštýnské námestie (obr.) s Morovým stĺpom, dvojvežovou Radnicou a ďalšími vzácnymi gotickými, renesančnými a klasicistnými objektmi. Od roku 1964 je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Do nej okrem iných častí a zámku patrí ďalšia dominanta mesta, Zelená brána s 59 metrovou vežou. Počas výstupu na vyhliadkovú plochu je inštalácia Kronika mesta na piatich medziposchodiach a v samostatnej miestnosti výstava súčasného výtvarného umenia.

Lákavým historickým objektom je i Machoňova pasáž, rekonštruovaný mestský obytný dom s obchodnou pasážou, ktorú na priečelí širokej pešej zóny zdobia sochy štyroch remeselníkov v životnej veľkosti. Nové priestory tam majú obchodíky a na poschodí pribudol Inštitút Pamäti národa. Ten pomocou moderných technológií i výpovedí preživších, denníkmi a osobnými predmetmi sprístupňuje príbehy ľudí z druhej svetovej vojny. V prízemí pasáže je presťahované Turistické informačné centrum, ktoré každú sobotu organizuje prechádzku po stopách Viléma z Pernštejna a iné mestské prehliadky.     

Pernštejnovci sa zaslúžili aj o veľkú prestavbu hradu Kunětická hora s dômyselným fortifikačným systémom. Od druhej polovice 16. storočia hrad stratil pôvodný význam, počas tridsaťročnej vojny ho veľmi poškodili švédske vojská. Napriek tomu bol stále dominantou rovinatého Pardubického kraja a po rozsiahlej rekonštrukcii sa v tejto sezóne bývalý kráľovský hrad stáva kultúrnym lákadlom.

Na prehliadky je otvorený hlavný hradný palác s vežou, kaplnka sv. Kataríny, obnovený Jurkovičov palác s okruhom venovaným tomuto významnému slovenskému architektovi, ktorý pred sto rokmi inicioval záchranu hradu. Možno spoznať historické interiéry, pivnice s archeologickými nálezmi, reprezentačnú rytiersku sieň, zbrojnicu, inovovanú expozíciu lovu.

V hradnom areáli býva jarmok remesiel, stretnutie sokoliarov, historický šerm, ale aj svadby, bankety a dobové hostiny. Historickou obradnou udalosťou po 526 rokoch bude 16. júla návšteva kráľa Vladislava Jagelovského, ktorá pripomenie pasovanie Pernštejnových synov v severnom krídle hradného paláca. Revitalizáciou prírodného amfiteátra pod hradom vznikla letná scéna na kultúrne podujatia. V rámci festivalu Hrady CZ sa tam 21. a 22. júla okrem iných hudobníkov predstavia Tomáš Klus, Kryštof, Wanastowi Vjecy, Kabát i Slováci Majk Spirit a No Name.     

Do inej histórie krajského mesta sa už zapísal Pavel Janoš, ktorý bol v roku 2009 korunovaný za Kráľa medovníka. Pardubice už dávno majú prívlastok ako mesto tohto najstaršieho sladkého pečiva. Rodinná firma pána Janoša má vlastnú predajňu, bohatú históriu pečenia a množstvo zážitkov so svetoznámymi osobnosťami. Jeho výrobky už ochutnali prezidenti, pápež, princezné, americký kozmonaut Andrew Feustel a ďalšie osoby tvoriace bohatú osobnú kroniku.

„Od detstva som vyrastal v sladkom a voňavom prostredí. Prababička piekla medovníkové srdiečka, babička Marie Janošová mala na to živnosť. Rodičia pokračovali v tomto remesle, otec rád tvoril obrázky a túto záľubu preniesol aj na medovníky. Jeho vyše meter veľké srdce ozdobené krajkou a s motívom obrazu Josefa Mánesa bolo na výstave EXPO 58 v Bruseli. Po mnohých rokoch som tam mal vystavenú rovnako veľkú medovníkovú plaketu Pardubického kraja,“ hovorí pokračovateľ rodinnej tradície, ktorý už z medovníka vyrobil rôzne domčeky, kostoly, zvieratká, ľudské portréty, odevné doplnky, raketoplán či dvojmetrové lietadlo.  

rNUlife.sk / Text a foto: PAVOL ERDZIAK