Tohtoročné tristé výročie úmrtia významného českého architekta Jana Blažeja Santiniho-Aichela si možno pripomenúť aj v Rychnove nad Kněžnou neďaleko mesta Hradec Králové. Jeho kompozícia tamojšieho zámku s fasádou kostola Najsvätejšej Trojice patrí k najväčším a najkrajším barokovým komplexom v Čechách.

Kostol vysvätený v roku 1602 je po trojročnej rozsiahlej rekonštrukcii od júna 2023 otvorený. Možno ho navštíviť vrátane spojovacej chodby, ktorá bola dlhé obdobie neprístupná. V hradnom kostole je kaplnka Pražského Jezuliatka so soškou malého Ježiša Krista a vedľa kostola renesančná zvonica s najväčším súkromným zvonom v Českej republike - 7,2 tonový zvon Kryštof má priemer dva metre a výšku 1,47 metra.

Okrem pôvodného nábytku, rozsiahlych vzácnych zbierok obrazov, kníh a skla má zámok viacero pozoruhodností. Napríklad je tam v Čechách najdlhšia, až 80 metrová enfiláda – prehľadová chodba pred dverami salónov, prvý renesančný mužský portrét, jeden z troch exemplárov Klaudyánovej najstaršej tlačenej mapy Čiech z roku 1518, najkrajšia renesančná epitafna doska, maľba s najväčším počtom mariánskych pútnických miest v barokovej dobe, ceremoniálny meč Excalibur moravského zemského hajtmana ako najvýznamnejšia moravská insígnia alebo portrét muža s najväčším množstvom prsteňov na rukách.

Sprievodca pripomenie prečo sa zámok nazýva Rychnovské Hradčany a upozorní na seizmograf z 18. storočia v podobe mužskej sošky, ktorá silu otrasov stolíka eviduje pohybom rúk, hlavy i jazyka.

Zámok od roku 1640 vlastní Kolowratský rod, ktorý oň prišiel dvakrát: v roku 1942 mu ho zobrali Nemci a o šesť rokov neskôr štát. Ten potomkom pôvodných majiteľov zámok vrátil v roku 1992, býva v ňom Jan Egon Kolowrat Krakowský Liebsteinský s manželkou a dvoma deťmi. Na druhom poschodí Kolowratského zámku je rozsiahle Múzeum a galéria Orlických hôr (MGOH) s viacerými výstavami.

Cez prázdniny sa tam prezentujú vyše storočné významné spolky: Združenie českých umelcov Hollar a Umelecká beseda, autorské výstavy majú Jiří Kaloč a Petr Lysáček. Až do 29. 10. je hlavná sezónna expozícia o legendárnej trojkolke s platenou strechou Velorex, na akej jazdil herec Josef Abrhám vo filme Vrchní prchni. Tematicky ju dopĺňa interaktívna výstava Martina Sodomku Ilustrácie, ako si postaviť auto a motorku. Do októbra trvá aj výstava Maliarska paleta s tvorbou 33 výtvarníkov z Podorlicka.     

Súčasťou MGOH je Múzeum krajky vo Vamberku. Prezentuje vyše 400 ročnú históriu a vývoj paličkovanej a inej výroby čipiek, ktorej českým centrom sa stalo Podorlicko, kde začiatkom 20. storočia týmto remeslom sa živilo okolo 6000 ľudí. V roku 1889 vo Vamberku otvorili Krajkársku školu a v roku 1929 Múzeum krajky. Jeho budovu podľa návrhu architekta Oldřicha Lisku v štýle art deco postavili v roku 1916. Je pamiatkovo chránená a po rekonštrukcii od roku 2014 i bezbariérová.

Expozícia na troch poschodiach pripomína aj úspechy na svetových výstavách EXPO 58 Brusel a EXPO 67 Montreal, tiež tradíciu vyše 130 ročnej Krajkárskej školy. Od roku 2002 mesto Vamberk organizuje súťažnú prehliadku Bienále českej krajky v rámci Medzinárodného stretnutia krajkárok.

Tohtoročné Krajkárske slávnosti budú 23. a 24. 6. s módnou prehliadkou pražského Vzdelávacieho spolku umeleckých remesiel, ukážkami rôznej tvorby čipiek a ďalším programom vo viacerých priestoroch mesta. V múzeu otvoria výstavu členiek pražského Ateliéru D+D Náš život s krajkou, ktorá potrvá do 1. októbra.      

Kultúrne dianie v Rychnove nad Kněžnou spestrí divadelný a hudobný festival Poláčkovo leto. Jeho 28. ročník začne 25. júna otváracím ceremoniálom a Molierovou hrou Miser v podaní pražského Divadla Kalich v hlavnej úlohe s Pavlom Zedníčkom a v réžii Slováka Jakuba Nvotu. Festival je od roku 1994 na počesť slávneho rychnovského rodáka židovského pôvodu, spisovateľa, novinára, humoristu a scenáristu Karla Poláčka. Koná sa v zámku, kostole, synagóge a iných objektoch mesta i jeho okolia. Hlavnou scénou sa stala hradná jazdecká škola, Santiniho budova, ktorá vďaka festivalu je zachránená a premenená na reprezentatívny kultúrny stánok s výnimočnou monumentálnou hodnotou.

Poláčkov život a dielo prispeli aj k záchrane schátranej synagógy z roku 1787, ktorá mala byť zbúraná. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo o vytvorení Pamätníka Karla Poláčka a tým aj o obnove vzácneho objektu ako múzea judaizmu. Na jeho poschodí možno spoznať knihu Bylo nás pět a ďalšie Poláčkove romány i jeho aktivity od narodenia 22. 3. 1892 do nepresného konca života počas koncentračného pochodu smrti v januári 1945. Poláčkovi bol 28. 10. 1995 udelený prezidentský Rad T. G. Masaryka in memoriam. Synagógu s Pamätníkom Karla Poláčka spravuje MGOH.  

rNUlife.sk / Text a foto: PAVOL ERDZIAK