Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) bude opäť odovzdávať svoje honorárne a štatistické ceny. Galavečer 27. ročníka tohto podujatia sa uskutoční 11. októbra v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Okrem štatistických ocenení budú odovzdané aj honorárne ocenenia autorom za ich celoživotný prínos v hudobnej kultúre.

Každoročne organizované odovzdávanie Cien SOZA malo vlani príjemnú prestávku, keďže prednosť dostal špeciálny galavečer venovaný storočnici tejto organizácie. Pre zachovanie historickej kontinuity sa Dozorná rada SOZA rozhodla, že laureáti honorárnych cien za posledné dva roky budú vyhlásení na najbližšom slávnostnom podujatí.

Celkovo tak bude tento rok udelených 6 honorárnych (3 za rok 2021 a 3 za rok 2022) a 7 štatistických Cien SOZA (všetky za rok 2022).

„Pokračujeme v tradícii, že autorov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj slovenskej hudobnej tvorby, oceníme slávnostným spôsobom, čím vyjadríme vďaku za ich prínos pre slovenskú hudobnú kultúru.“ vysvetľuje predseda predstavenstva SOZA Ľubomír Burgr.

Rozhodovanie o držiteľoch honorárnych cien je v rukách Dozornej rady SOZA. „Na Slovensku máme mnoho významných autorov, ktorí si nepochybne zaslúžia byť ocenení. Pri rozhodovaní tak vždy vzniká veľmi príjemná a užitočná debata, koho z množstva navrhovaných kandidátov vybrať. Vždy sa snažíme, aby ocenenia vo svojom sumáre čo najviac reprezentovali rôzne generácie, hudobné žánre,ale aj profesné skupiny našej členskej základne.“, dodáva predseda Dozornej rady SOZA Matúš Jakabčic.

HONORÁRNE CENY SOZA ZA ROK 2021

Veľká cena SOZA za celoživotné dielo sa udeľuje žijúcemu autorovi, ktorý sa svojou tvorbou významnou mierou pričinil o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry.

Za rok 2021 ju získa Ladislav Burlas, hudobný skladateľ, muzikológ a významný predstaviteľ slovenskej filozofie hudby, ktorý bol žiakom Alexandra Moyzesa a Igora Hrušovského. Jeho prvým učiteľom hudby bol skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský.

Takmer 40 rokov pôsobil na Ústave hudobnej vedy SAV, vyučoval dejiny hudby a hudobnú teóriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na VŠMU a na ďalších vysokých školách. Je autorom vyše 150 muzikologických prác, vedeckých monografií, štúdií, vysokoškolských textov, článkov, úvah, profilov. Komponoval pre zbor a orchester, symfonickú hudbu, hudobné skladby určené sólovým husliam, hudbu pre husle a orchester, skladby pre detské zbory.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria napríklad Symfonický triptych, Spievajúce srdce, Metamorfózy krás, či Planctus. Je nositeľom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky a mnohých ďalších ocenení.

Zápis do Zlatej knihy SOZA sa udeľuje už nežijúcim autorom, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj slovenskej hudby. Od roku 2003 sa udeľujú každoročne dve takéto ceny, pričom sa dodržiava pravidlo, že cenu získavajú reprezentanti rôznych žánrových oblastí a profesných skupín zastúpených v SOZA. Za rok 2021 získavajú Zápis do Zlatej knihy SOZA Andrej Lieskovský a Viola Muránska.

Andrej Lieskovský (22.11.1913 – 17.3.1995) bol od roku 1950 až do svojho odchodu do dôchodku (1975) redaktorom zábavnej tanečnej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. Zaslúžil sa o vznik Tanečného orchestra bratislavského rozhlasu (1954) ako aj Tanečného orchestra Československého rozhlasu (1961) a bol zároveň aj jeho prvým dramaturgom.

Skomponoval viac ako 200 tanečných skladieb, ktoré naspievali E. Kostolányiová, K. Duchoň, G. Hermélyová, J. Kuchár, M. Olláryová, O. Szabová, Z. Lonská a ďalší. Medzi jeho najúspešnejšie piesne patrili Skryl sa mesiac za obláčik, Vám o láske spievam, Môj manžel, Až bude pokosená tráva a mnohé ďalšie. Presadil sa aj v oblasti dychovej hudby, známe sú predovšetkým Záhorácka polka či Chodníček vyšliapaný.

Viola Muránska (15.10.1937 – 23.6.2019) pôsobila od roku 1965 až do svojho odchodu do dôchodku (1994) ako režisérka bratislavského štúdia Československého rozhlasu. Vo svojich rozhlasových hrách kládla významný dôraz aj na ich hudobnú zložku.

Ako textárka spolupracovala najmä so skladateľom Igorom Bázlikom na populárnych pesničkách Heleny Blehárovej, Tatiany Hubinskej a ďalších (Túžba, Verím, Tvoja dlaň je láska), neskôr spolupracovala na slovenských textoch zahraničných skladieb pre skupiny Ľuba Beláka a Braňa Hronca. Jej dvornou speváčkou bola Eva Kostolányiová (Neplač viac, Rieka detstva, Kade chodieva láska, Povesť o skale).

HONORÁRNE CENY SOZA ZA ROK 2022

Veľká cena SOZA 2022

Štefan Molota je známy predovšetkým v kruhoch ľudovej hudby ako primáš, husľový virtuóz, skladateľ a upravovateľ ľudových piesní. Niekoľko rokov bol koncertným majstrom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, viedol aj ľudovú hudbu SĽUK–u a v súčasnosti spolupracuje s Vysokoškolským umeleckým súborom Technik. Nahral niekoľko desiatok hudobných albumov s viacerými hudobnými telesami a folklórnymi súbormi a písal pre spevákov ako Milan Križo (Javorová húžva), či Eleonóra Vančíkova Kapasná (Važecké piesne). Štyri roky po sebe získal Cenu SOZA pre najhranejšiu skladbu folklórnej hudby (Vrchárska krútená).

Zápis do Zlatej knihy SOZA 2022

Jozef Malovec (24.3.1933 – 7.10.1998) študoval najprv súkromne u Jána Zimmera a v rokoch 1952-1954 na VŠMU v Bratislave pod vedením Alexandra Moyzesa. Od roku 1954 do roku 1957 pokračoval v štúdiu na pražskej AMU. Do Československého rozhlasu v Bratislave nastúpil v roku 1957, kde pôsobil do roku 1981 ako redaktor a dramaturg. V roku 1965 patril k zakladajúcim osobnostiam Elektroakustického štúdia, neskôr známeho ako Experimentálne štúdio, ktoré poskytlo významný priestor pre skladateľov hľadajúcich najrôznejšie spôsoby hudobnej tvorby.

Je autorom prvej autonómnej elektroakustickej skladby na Slovensku – Orthogenesis, ktorá v roku 1969 získala 3. miesto vo finále svetovej súťaže v Darmouth College Hanover (USA). Komponoval aj hudbu k poézii na texty básní svojej manželky, Heleny Malovcovej. Vytvoril hudbu k mnohým dokumentárnym i hraným filmom, napríklad Obrazy starého sveta (Dušan Hanák), ale aj k animovanému seriálu Puf a Muf (Viktor Kubal).

Braňo Hronec (22.12.1940 – 25.10.2022) už počas štúdií na konzervatóriu a kompozície na VŠMU účinkoval v kaviarni Reduta. V roku 1963 založil Sextet a neskôr Orchester Braňa Hronca, v ktorom účinkovalo viacero slovenských populárnych speváčok a spevákov, ako napr. Jana Beláková, Eva Kostolányiová, Eva Máziková, Marcela Laiferová, Vlado Chválny a mnohí ďalší.

V roku 1981 Braňo Hronec orchester rozpustil a začal komponovať hudbu k rozhlasovým a televíznym hrám. V rokoch 1984 – 1990 bol dirigentom Tanečného orchestra Československej televízie a hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase. Počas svojej dlhoročnej hudobnej kariéry zložil takmer 300 skladieb, z ktorých najznámejšie sú Lampy už dávno zhasli, Karneval, Téma pre Hammond a ďalšie.

Okrem honorárnych sa budú na galavečere odovzdávať aj štatistické ocenenia za rok 2022, ktorých výsledky vyplývajú z matematického spracovania hlásení používateľov (rozhlasové a TV stanice, usporiadatelia koncertov apod.) a premiérovo aj v oblasti online na základe údajov získaných predovšetkým od streamovacích platforiem. Začiatkom júla boli zverejnené nominácie v týchto kategoriách:

Cena SOZA pre skladateľa najhranejších hudobných diel
Cena SOZA pre textára najhranejších hudobných diel
Cena SOZA pre najúspešnejšieho mladého autora
Cena SOZA pre autora najhranejších hudobných diel online
Cena SOZA za najhranejšiu skladbu
Cena SOZA za najhranejšiu skladbu v online
Cena SOZA za zvukový nosič

Najviac nominácií na štatistické Ceny SOZA za rok 2022 má Adam Ďurica. Mená držiteľov štatistických ocenení budú vyhlásené až priamo na galavečere 11. októbra v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava. Držitelia Cien SOZA za roky 2021 a 2022 si preberú ocenenia v podobe formy bronzovej plastiky s názvom Eurydika, ktorej autorom je sochárka Jana Brisudová.

rNUlife.sk / Juraj Čuený, PR SOZA