Svetoznáma česká firma TON vyrába ručne ohýbaný nábytok už viac ako 160 rokov. Je to až neuveriteľne, že v čase rýchleho priemyselného vývoja a revolučných technológií existuje remeslo, ktoré tak dlho pracuje starou klasickou metódou.

Navyše keď jeho výrobky sú veľmi kvalitné, funkčné, elegantné a takmer nerozbitné. Napríklad ako legendárna Thonetka 14, prvá priemyselne vyrábaná stolička, ktorá patrí vôbec k najpoužívanejším nábytkom, predalo sa z nej vyše 80 miliónov kusov. Vraj jej pevnosť predviedol výrobca Michael Thonet vyhodením z Eiffelovej veže počas svetovej výstavy v Paríži, čím si za tento nápaditý marketing vyslúžil nevídanú pozornosť.

Rovnako ako štrnástka sa vyrábajú ostatné stoličky. Minulý mesiac na pražskej medzinárodnej výstave dizajnu Designblok predstavila firma TON novú stoličku La Zitta (taliansky tichá) v troch variantoch i troch nových prírodných odtieňoch. Taliansky dizajnér Alexander Gufler, ktorý od roku 2010 vedie vo Viedni štúdio produktového dizajnu, ju navrhol podľa výrobných postupov spracovania ohýbaného dreva tak, ako sa v Bystřici pod Hostýnem používajú od roku 1861.

Vtedy v tejto moravskej obci založili továreň Thonet (dnešný TON - Továreň na ohýbaný nábytok), ktorá je najstaršia svojho druhu na svete. „Táto dlhodobá typológia je stále cenená pre svoju jednoduchosť a pevnosť. Základným prvkom je ohýbaný masívny rám sedadla, spojený s ostatnými komponentmi skrutkami. La Zitta je s tradičnými modelmi TONu, ako je napríklad stolička 14, prepojená aj počtom šiestich dielov,“ opísal Gufler, ktorý pre TON navrhol kolekcie Again, Albu a Merano, stoly Lasu a Stelvio či konferenčné stolíky YYY.

Históriu budúcej svetovej značky začal tesár, vynálezca a dizajnér nábytku Michael Thonet (1796 - 1871), rodák v porýnskom Bopparde. Prvú dielnu si zriadil v roku 1819, o 11 rokov neskôr mal 20 tovarišov, ktorý robili pokusy s ohýbaním drevených dielcov. Na priemyselnej výstave v Koblenzi (1841) predstavil nábytok z ohýbaného dreva. Bol tam rakúsky kancelár Metternich a na jeho odporúčanie sa Thonet nasledujúci rok presťahoval do Viedne. Vyrábal ohýbané parkety a stoličky pre šľachtické rody, získal privilégium Cisársko – kráľovskej komory. Ohýbané stoličky vystavil v Londýne (1851).

O dva roky neskôr vznikla firma Gebrüder Thonet a v roku 1856 bolo patentované ručné ohýbanie pásnicou, ktoré zabraňuje praskaniu ohnutého dreva. Pásnica je najvýznamnejší Thonetov vynález. Ním zaviedol novú organizáciu práce s unikátnou technológiou i vznik nového priemyselného odvetvia.

„Ohýbanie je špecifická ručná profesia s individuálnym prístupom. Dobrý ohýbač sa ukáže za rok. Musí mať výborný cit aj silu, aby vytvoril čo najmenej zmätkov. Nepresné kusy využívajú školy a chránené dielne. Pre náročnosť operácie a veľkosť dielca ohýbači pracujú vo dvojiciach, musia si rozumieť aj bez slov. Naše výrobky sú pre celé generácie, niektoré stoličky majú vyše sto rokov, robíme tiež ich opravu. Thonet nám v areáli zanechal aj pekný park,“ hovorí Kateřina Žůčková, asistentka riaditeľky výrobno-technického úseku firmy TON, ktorá nás sprevádzala výrobnou halou. Majú v nej asi 300 druhov drevených častí pripravených na postupné spracovanie, z nich 60 je ručne ohýbaných. Každý diel sa frézuje, brúsi, leští a kontroluje. Po montáži nastáva morenie, lakovanie, čalúnenie, výstupná kontrola a príprava na expedíciu.

Thonet rozširoval výrobu a hľadal robotníkov, odsťahoval sa z Viedne, kde nemal dostatok dreva. To poskytovali bukové lesy na Morave, kde zakladal výrobu v Koryčanoch (1857), Bystřici pod Hostýnem (1861), Velkých Uhercích (1865), Halenkově (1869) a inde. Formu stoličky 14 v roku 1820 vytvoril Danhauser, ale Thonet ju zdokonalil pre sériovú výrobu. Od roku 1875 do 1914 bol zlatý vek firmy, keď mala obchodné zastúpenie v Barcelone, Bruseli, Chicagu, Hamburgu, Londýne, Moskve, New Yorku, Ríme, Petrohrade a iných mestách. Stoličky Thonet stále vyrábajú v Bystřici pod Hostýnem.

Okrem zamestnania mnohých generácii Thonetovci urobili pre túto obec veľa, zabezpečili vodovod a kanalizáciu, nemocnicu, pre zamestnancov domy a škôlku, železnicu z Hulína do Bystřice s vlečkou do výrobného areálu či založili továrenskú školu, kde sa vyučovalo aj lesníctvo. Vďaka nim zveľadenú obec v roku 1864 povýšili na mesto. Po znárodnení v roku 1946 vznikol Thonet národný podnik, v roku 1953 ho premenovali na TON a za výrobky naďalej získaval ocenenia na medzinárodných výstavách. Objem výroby pre tuzemsko predstavoval 10 percent, pre socialistické krajiny 40 a polovicu vyvážal podnik zahraničného obchodu Drevona do západného sveta.

Po roku 1989 a zmene štruktúry vlastníctva na princípy ručnej výroby a jej funkčné prepojenie s nadčasovým dizajnom plynule nadviazala spoločnosť TON. Má vlastné obchodné oddelenie, návštevnícke centrum, predajné showroomy v Bratislave a iných európskych mestách. Jej 540 zamestnancov produkuje 250 druhov výrobkov v 40 000 modifikáciách a dodáva ich do vyše 60 krajín.       

rNUlife.sk / PAVOL ERDZIAK