Hovoriť o víťazstve nad infláciou je napriek jej nedávnemu poklesu zatiaľ predčasné. Uviedla to v utorok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Pokles cien energií síce zmiernil cenové tlaky, je však potrebné zostať ostražitý, kým sa miera inflácie nevráti k strednodobému cieľu, povedala Lagardová na konferencii v Berlíne.

ECB reagovala na inflačné šoky výraznou úpravou svojej menovej politiky a jej účinky sú čoraz viditeľnejšie, momentálne sa nachádza vo fáze, v ktorej je potrebné pozorne sledovať rôzne sily ovplyvňujúce ďalší vývoj inflácie, uviedla ďalej Lagardová. Spomenula pritom rastúce mzdy, ktoré môžu potenciálne prispieť k zrýchleniu inflácie. "Čaká nás ešte dlhá cesta," uzavrela šéfka ECB.

ECB v rámci boja proti vysokej inflácii naposledy zvýšila úrokové sadzby v septembri, desiatykrát po sebe, a odvtedy ich ponechala nezmenené.

V októbri spotrebiteľské ceny v eurozóne spomalili tempo medziročného rastu na 2,9 % zo septembrovej úrovne 4,3 %. Medziročná inflácia sa pod hranicu 3 % vrátila prvýkrát od leta 2021, bola však stále vyššia ako strednodobý cieľ ECB, ktorá si ho stanovila na úrovni 2 %.

Christine Lagarde povedala, že je ešte príliš skoro "začať vyhlasovať víťazstvo" v snahe Európskej centrálnej banky o zvládnutie inflácie a vyzvala členov rozhodovacieho orgánu a trhy, aby "poskytli nejaký čas" na to, aby sa zistilo, ako rýchlo začnú pôsobiť disinflačné sily.

Po zvýšení úrokových sadzieb o bezprecedentných 4,5 percentuálnych bodov za posledný rok, politickí tvorcovia v eurozóne ponechali náklady na úvery na ich zasadnutí v októbri nezmenené a očakáva sa, že to urobia aj v decembri.

Tieto prestávky a slabý rast v eurozóne zvýšili očakávania, že náklady na úvery by sa mohli znížiť, pričom investori stavili na to, že ECB by mohla znížiť úrokové sadzby už v apríli. Lagarde odmietla trhové stávky, povedala v utorok, že "ECB je teraz vo fáze nášho politického cyklu, ktorý by som charakterizovala ako pozorný a sústredený."

"Skončili sme? Nie," povedala prezidentka centrálnej banky na podujatí nemeckého ministerstva financií v Berlíne a dodala, že inflácia v eurozóne by sa mohla trochu zvýšiť v nasledujúcich mesiacoch po spomalení na 2,9 percenta v októbri, z rekordných 10,6 percenta pred rokom.

ECB si stanovila cieľ inflácie 2 percentá. "Charakter inflačného procesu v eurozóne znamená, že budeme musieť zostať pozorní voči rizikám trvácej inflácie," povedala.

S vysvetlením "dvoch hlavných síl, ktoré tlačia infláciu nadol dnes" - rozviazania energetických a zásobovacích šokov, ktoré tvorili dve tretiny náhleho vzostupu inflácie, a vplyvu vyšších nákladov na úvery, Lagarde povedala, že prvý sa vytráca a o sile druhého panuje "určitá neistota."

"Očakávame, že sa celková inflácia znova trochu zvýši v nasledujúcich mesiacoch, hlavne kvôli niektorým základným efektom," pripomenula a dodala: "To odráža značné poklesy nákladov na energiu, ktoré sme videli okolo prelomu minulého roka, a zvrátenie niektorých fiskálnych opatrení, ktoré boli prijaté na boj proti energetickému kríze."

Na rovnakom podujatí zdôraznil Christian Lindner, nemecký minister financií, dôležitosť udržiavania "fiskálnej politiky disciplíny" na pomoc pri znížení inflácie. Odpovedajúc na Lagardove poznámky, varoval, že vysoké náklady na úvery zvýšia "problémy udržateľnosti dlhu" pre niektoré ťažko zadlžené krajiny.

Pochválil zameranie ECB na zníženie tlakov cien a pripomenul "katastrofálny účinok" nemeckej hyperinflácie v 20. rokoch minulého storočia, keď mnohí ľudia nemali "dostatok peňazí na kúpu chleba."

Lagarde povedala, že sa "drží nohami pevne pri zemi," keď chodí do supermarketu nakupovať potraviny "aspoň raz týždenne," čo jej pomáha byť v kontakte s rastúcimi životnými nákladmi občanov, aj keď si "nenahliadne na každú jednotlivú cenovku."

Ale varovala, že rastúce mzdy znamenajú, že členovia rozhodovacieho orgánu "budú musieť zostať pozorní, kým nebudeme mať pevné dôkazy o tom, že sú vytvorené podmienky pre udržateľný návrat inflácie k našemu cieľu." Dodala: "Pred nami je stále cesta."

Ukazujúc na 5,6-percentný ročný nárast priemernej mzdy na zamestnanca v eurozóne v druhom štvrťroku, oproti 4,4 percentu pred rokom, Lagarde povedala, že ECB "pozorne monitoruje", či toto povedie k trvácej inflácii nad cieľom.

Ale vyjadrila dôveru v to, že napriek silným pracovným trhom zvyšujúcim vyjednávaciu silu pracovníkov, rast miezd v Európe odráža "doťahovací efekt spojený s minulou infláciou" skôr než samo-spĺňajúcou dynamikou, kde ľudia očakávajú vyššiu infláciu v budúcnosti". Predpovedá "ďalšie oslabenie celkových tlakov na infláciu."

rNUlife.sk / Financial Times, teraz