Prvú československú gobelínovú manufaktúru založil Rudolf Schlattauer v roku 1908 vo Valašskom Meziříčí. Tieto unikátne textilné diela sa tam precíznou a jemnou ručnou prácou vyrábajú stále, čo nemá v strednej Európe obdobu. Zároveň je to cenná i dôležitá súčasť kultúrneho dedičstva. Alarmujúce je, že tkáčska škola v manufaktúre dávno zanikla, počet zamestnancov stále klesá a ich nasledovníkov niet.

Dúfajme, že tohtoročná výstava v cisárskych stajniach Pražského hradu pod názvom Znovuzrodenie tapisérie podnieti zodpovedné inštitúcie k riešeniu situácie pred zánikom tohto remesla. Na hrade boli vystavené závesné obrazy tkané podľa návrhov piatich českých umelcov: Mikuláš Medek, Karel Malich, Jiří Sopko, Petr Nikl a cyklus 11 tapisérii inšpirovaných expresívnymi linorytmi Josefa Čapka. Niektoré z nich a množstvo ďalších súčasných i historických diel, aj gobelín z roku 1620, možno vidieť v múzejnej časti Moravskej gobelínovej manufaktúre (MGM). Tiež výrobu klasického tkania gobelínov, viazanie originálnych kobercov a umeleckých tapisérií na historických strojoch z prelomu 19. a 20. storočia.           

História výroby však siaha až do roku 1898, kedy Schlattauer založil gobelínovú dielňu v Zašovej neďaleko Valašského Meziříčí, v regióne s tradičným textilným domácim priemyslom. Ako maliar mal za sebou štúdia na viedenskej Akadémií výtvarných umení i pobyty v európskych mestách. V Nórsku počas tuberkulóznej liečby sa zoznámil s výrobou ručne tkaných závesných obrazov. To bol zlom v jeho profesionálnom smerovaní a po návrate zriadil dielňu. Tá mala ekonomické problémy, jeho žiadosť o štátnu podporu vyústila v roku 1908 do prevzatia dielne Moravským krajským výborom a jej transformácie na Jubilejnú krajskú tapisériu a kobercovú školu so sídlom vo Valašskom Meziříčí.

Závesný tkaný obraz aj druhá hlavná výroba - ručne viazané koberce boli poňaté ako štýlotvorný prvok utvárania interiéru, preto riaditeľ Rudolf Schlattauer začal spoluprácu s architektmi. Medzi prvými boli Dušan Jurkovič a Jan Kotěra. Slovák Jurkovič v roku 1905 kúpil pozemok v Žabovřeskách pri Brne, kde za pol roka postavil dom z netradičných materiálov. Od 26. 8. do 20. 9. 1906 ho sprístupnil verejnosti ako príklad moderného bývania. Okrem obrazov a sôch mal v ňom aj štyri Schlattauerove gobelíny, ktoré boli prvé Jurkovičom použité v architektúre. Potom ich využíval na hradoch, zámkoch a iných verejných i súkromných budovách, čím sa zaslúžil o podporu a rozvoj manufaktúry.

Závesné obrazy boli najmä podľa Schlattauerových návrhov, podobne ako koberce, podušky, paravány, poťahy na stoličky a iné textilné výplne nábytku, čím tento rodák z Hranice na Morave položil základy českého gobelínového umenia. Jeho nasledovníci tiež považovali gobelín za ideálnu kombináciu textilného a výtvarného umenia, pokračovali v ich výrobe a od roku 1923 už pod značkou MGM, ktorá získavala úspechy na svetových výstavách.

Zo slovenských výtvarníkov s ňou spolupracovali Martin Benka, Janko Alexy, Lea Mrázová, Mikuláš Klimčák, Ernest Zmeták, Juraj Krén, Lýdia Jergušová-Vydarená, Karol Baron, Vladimír Popovič, Orest Dubay, Karol Drexler a iní. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa produkcia podniku výrazne zvýšila v dôsledku štátnych objednávok a povinného uplatnenia umenia v investičnej výstavbe.

Okrem veľvyslanectiev, ministerstiev a iných najvyšších štátnych inštitúcií gobelíny zdobili sobášne siene, kultúrne domy, zdravotnícke a ďalšie zariadenia. MGM tiež reštauruje historické gobelíny. Príkladom je šesť diel cyklu Héro a Leandros z prvej polovice 17. storočia, ktoré v obnovenej podobe možno obdivovať v bratislavskom Primaciálnom paláci. Najväčší z nich má rozmery 3 x 4,2 metra.     

Maliar, grafik a textilný umelec Jan Timotej Strýček pracoval v MGM ako vedúci výtvarného ateliéru v rokoch 1978 – 1989. Po zmene politického režimu skončila socialistická éra, rozpadlo sa Ústredie umeleckých remesiel, ktoré manufaktúru i učňovskú výučbu zaisťovalo, skončila aj povinná časť umeleckých diel v stavebných projektoch. Do nástupu nového majiteľa MGM bola tvorba gobelínov pozastavená. Privatizačnou transformáciou spoločnosti sa o jej obnovu postaral v roku 1993 Jan T. Strýček a dal mu nové umelecké smerovanie.

Tento rodák z Jindřichovho Hradca, absolvent textilného dizajnu na Akadémii umení, architektúry a dizajnu v Prahe vytvoril centrum tkáčskeho umenia a textilného dizajnu pri uplatňovaní technickej čistoty textilného remesla, ktorá sa po stáročiach nezmenila.

Od roku 1994 existuje stály projekt Actual Textile Art, v rámci ktorého firma spolupracuje so súčasnými výtvarníkmi pri tvorbe novodobých umeleckých gobelínov. Sám Strejček vytvoril veľa predlôh a nachádzal nové možnosti transformácie umeleckých diel do textilnej tvorby. Obnovil prestíž gobelínu a urobil z manufaktúry jedno z kultúrnych centier mesta, ktoré prevádzkuje historickú kaviareň, vydáva knihy, organizuje koncerty, literárne a iné spoločenské podujatia i tkáčske kurzy. Ich absolventi však v žiadnom prípade nenahradia zamestnancov, keď výroba jedného gobelínu trvá aj tisíce hodín a každý je originál. V minulosti sa to naučili v manufaktúre, kde v začiatkoch školy každý rok vychádzalo okolo päť učňov.

„Výroba tapisérií si vyžaduje dlhoročné skúsenosti, zručnosť, záujem i umeleckú citlivosť. Pred desiatkami rokov sedelo na krosnách asi 80 tkáčov, dnes ich máme sedem. Sú tu ženy, ktoré robia 45 rokov a keď odídu do dôchodku nemá ich kto nahradiť. Gobelín je našou veľkou kultúrnou hodnotou, nie sme múzeum, ale kreatívna inštitúcia, ktorá udržiava tradíciu nažive. Je tu tím skúsených reštaurátorov, ale ak štát neprevezme zodpovednosť za zachovanie tejto jedinečnej tradície, inštitúcia zanikne, potom remeslo nikto nevzkriesi, pretože nebudú na to odborníci. Prišlo tu mnoho ministrov a iných politikov, ktorí boli nadšení našou prácou. Hovorili, že je to rodinné striebro, ktoré treba zachovať a pokračovať, ale zatiaľ nikto nič pre to neurobil. Ak máme udržiavať remeslo, musíme nájsť koncepčné riešenie, ktoré zabezpečí budúcnosť odboru," povedal v polovici tohtoročného októbra Strýček. Táto svetová osobnosť jemnej textilnej výroby a veľký bojovník za jej zachovanie sa už nedozvie výsledok svojho snaženia, pretože 24. októbra 2023 Jan Timotej Strýček náhle zomrel vo veku 73 rokov. 

rNUlife.sk / PAVOL ERDZIAK / Foto: Archiv MGM, s. r. o.