INFLÁCIA A JEJ PRÍČINY: Štatistický úrad SR dnes zverejnil januárový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 3,9 % a oproti predchádzajúcim mesiacom ide o ďalšie evidentné spomalenie. Naposledy bola inflácia pod úrovňou 4 % (t. j. na úrovni 3,8 %) vykázaná v auguste 2021. Medzimesačne sa ceny zvýšili o 0,7 %.

• Inflácia v úvode roka dosiahla najnižšiu úroveň od leta 2021
• Medziročne menej rástli ceny potravín, bývania a energií
• K dvojpercentnému cieľu sa blíži aj inflácia v eurozóne, čo nahráva očakávaniam uvoľňovania menovej politiky
• Ešte nižšej inflácii ako na Slovensku sa tešia v susednom Česku

Na potraviny a bývanie míňajú slovenské domácnosti najviac zo svojich rodinných rozpočtov. V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu. V prípade potravín a nealko nápojov ide o takmer 24 %, v prípade bývania o necelých 26 %. Aj preto sú spotrebitelia na „pohyb“ cien v týchto oblastiach citlivejší. Platí zároveň, že oblasti potraviny a bývanie sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine.

Medziročné tempo zdražovania v januári významne spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 4,9 %. V prípade bývania prišlo taktiež k neprehliadnuteľnému spomaleniu cenového rastu a to na 0,5 %.

Zákazníci v obchodoch platili aj v úvode tohto roka medziročne viac aj naďalej za väčšinu kategórií potravín, avšak tempo zdražovania bolo menej výrazné ako počas predchádzajúcich mesiacov. Najviac si priplácali za zeleninu a sladké potraviny a to 14,8 % a 12,5 %. Chlieb a obilniny boli medziročne drahšie o 8,1 %. Ovocie si pripísalo na svoje konto nárast cien o 7,4 %. Ceny rýb a morských plodov, ale i mäsa boli oproti januáru 2023 vyššie o 5,5 % a 4,1 %.  Mlieko, syry a vajcia pokračovali v medziročnom poklese cien, tentokrát na úrovni - 3,2 %. Oleje a tuky boli podobne ako počas predchádzajúcich mesiacov medziročne lacnejšie, aktuálne o – 4,5 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 4,6 %.

Zjednodušene povedané, kým v januári 2023 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín a nealko nápojov napríklad za 100 eur, tak v januári 2024 ich ten istý nákup vyšiel v priemere na necelých 105 eur. Pochopiteľne, rekordne vysoké úrovne inflácie potravín počas uplynulých dvoch rokov len tak „nevymažeme“, a tak za zmienku určite stojí i porovnanie nákupov za posledné dva roky, t. j. ak sme v januári 2022 urobili nákup za 100 eur, tak v úvode roka 2024 nás vyšiel na takmer 134 eur.

Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v januári 2024 zaznamenala medziročný nárast cien mierny a to o 0,5 %. Výraznejší nárast cien si podržala údržba a oprava obydlí (8,7 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (6,9 %). Za elektrinu, plyn a ostatné palivá sme ale oproti januáru 2023 platili v priemere menej a to o – 1,2 %, pričom ceny elektriny zostali nezmenené, plyn zlacnel nepatrne o – 0,1 % a teplo bolo lacnejšie ako pred rokom o – 2,6 %. Pevné palivá boli lacnejšie o – 4,7 %. Imputované nájomné za bývanie tiež zlacnelo a to o – 0,5 %.

Doprava v januári skončila s medziročným nárastom cien o 4,1 %. Ceny pohonných látok boli oproti januáru 2023 síce lacnejšie, ale iba o miernejších – 0,4 %. Výrazne drahšia bola osobná letecká doprava s nárastom cien o 38,1 %. Cestná osobná (autobusová) doprava zdražela medziročne o 21,3 %. V prípade osobnej vlakovej dopravy prišlo k miernejšiemu nárastu cien o 1,1 %.

V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 4,7 %. V prípade stravovacích zariadení išlo o pomalší nárast cien na úrovni 4,4 %, v prípade ubytovacích zariadení o 9,0 %.

Nie málo si ale Slováci priplácajú aj naďalej za vzdelanie (11,7 %) – najmä predprimárne a primárne vzdelávanie a za zdravie (10,2 %) – najmä ambulantné služby zubných lekárov.

ODHAD PRE ROK 2024: Inflácia za celý rok 2023 dosiahla úroveň 10,5 %. Počas vlaňajšieho roka tak inflácia spomalila z vyše 15 % v januári pod 6 % evidovaných v decembri. V úvode tohto roka v spomaľovaní pokračovala. A tak očakávame, že v aktuálnom roku 2024 budeme svedkami podstatne nižších úrovní inflácie ako počas uplynulých dvoch rokov. Ak by sme vychádzali z aktuálnych informácií, tak odhad tohtoročného rastu cien tovarov a služieb by mohol byť okolo 3 %, prípadne aj menej.

INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA PRÍJMY, ÚSPORY a MÍŇAMIE SLOVÁKOV: Vysoká úroveň inflácie nebola počas predchádzajúcich dvoch rokov dobrou správou pre naše peňaženky. Nielenže oslabovala reálny rast platov, ale znehodnocovala aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcovala vlani úroky na bankových vkladoch už siedmy rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať. Tak napríklad počas posledných 7 rokov držali krok s infláciou akciové a realitné fondy.

V roku 2023 bol nominálny rast platov celkom slušný, ale naďalej nižší ako inflácia. Čiže aj v roku 2023 Slováci zarobili reálne menej ako predvlani, ale pokles bol miernejší ako napríklad v roku 2022. Reálny pokles platov v praxi, zjednodušene povedané, znamená, že Slováci si zo svojich platov môžu dovoliť kúpiť menej tovarov a služieb ako pred rokom. V roku 2024 by mal byť nominálny rast platov o niečo pomalší, ale to už aj inflácia. V roku 2024, po dvoch rokoch reálneho poklesu platov, by sme sa tak už mohli dočkať určitej korekcie, teda opätovného reálneho rastu miezd. Pomalšia inflácia a reálny rast platov by zároveň mali prispieť k opätovnej vyššej spotrebe domácností.

Lagardová: Inflácia v eurozóne smeruje k cieľovej hodnote

Hospodárske údaje eurozóny naznačujú, že inflácia v zhode s predpokladmi smeruje k cieľovej hodnote. Vyhlásila to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová, ale bude ešte potrebovať viac informácií. 

ECB od septembra ponecháva úrokové sadzby na rekordne vysokej úrovni a zároveň tlmí očakávania ich skorého zníženia s odôvodnením, že čaká na ďalšie kľúčové údaje, najmä v súvislosti s vývojom miezd.

"Očakáva sa, že súčasný dezinflačný proces bude pokračovať, Rada guvernérov si však musí byť istá, že nás udržateľne dovedie k nášmu dvojpercentnému cieľu," povedala Lagardová na vypočutí v Európskom parlamente (EP) v Bruseli. ECB pozorne sleduje relatívne rýchly rast nominálnych miezd, keďže zamestnanci sa snažia kompenzovať straty príjmov v dôsledku vysokej inflácie.

"Rast miezd je naďalej výrazný a očakáva sa, že v nasledujúcich štvrťrokoch sa stane čoraz dôležitejším faktorom dynamiky inflácie, čo odráža napätie na trhu práce a požiadavky pracovníkov na kompenzáciu inflácie," poznamenala šéfka ECB.

V ekonomike menovej únie pretrvávajú silné mzdové tlaky, údaje z konca minulého roka však signalizujú určité vyrovnania, dodala. Napriek tomu ECB podľa nej potrebuje vyčkať na výsledky mzdových dohôd, ktoré sa majú uzavrieť v prvom štvrťroku tohto roka, aby si mohla byť istá, že rast príjmov nevytvára neprimeraný tlak na rast cien.

Inflácia – indexy spotrebiteľských cien v januári 2024 (statistics.sk)

Inflation Rate - Countries - List (tradingeconomics.com)

rNUlife.sk / Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, TS