Muchova Slovanská epopej láka do zámku Moravský Krumlov

Slávne a veľkolepé maliarske dielo Alfonza Muchu Slovanská epopej zdobí rekonštruované priestory zámku Moravský Krumlov, ktorý je od roku 2022 národnou kultúrnou pamiatkou Českej republiky. Tento juhomoravský renesančný zámok je na mieste pôvodného hradu z roku 1289. Má vynovenú a verejnosti sprístupnenú aj zámockú vežu, vlani ocenenú Inštitútom národného dedičstva za záchranu Patrimonium pro futuro.

Okrem panoramatického výhľadu veža na medziposchodiach ponúka históriu mesta i príbeh alchymistu a lekára Paracelsa, ktorý sa v zámku zdržiaval. Po náročnej rekonštrukcii južného krídla je novootvorená prehliadka zámockých interiérov šľachtických rodín Kinských a Liechtenštejnovcov aj s nedávno objavenou nástennou maľbou z roku 1530. Dve trasy so sprievodcom nevynechajú arkádové nádvorie, ktoré patrí ku skvostom zaalpskej renesancie s tromi druhmi stĺpov – toskánskym, iónskym a korintským. Je výnimočné tým, že arkády sú na všetkých poschodiach a nie sú ovplyvnené neskoršími úpravami. Vlani zámok navštívilo 53 582 záujemcov.

Najväčším lákadlom je 20 monumentálnych malieb na plátne, ktoré Mucha tvoril od roku 1910 celých 18 rokov. Obrazy daroval Prahe s podmienkou, že pre epopej mesto vybuduje vlastnú galériu. Prvých 11 obrazov bolo vystavených v pražskom Klementine v roku 1919, na výstavách v New Yorku a Chicagu ich návštevníci videli v nasledujúcich dvoch rokoch.

^{Zámok Moravský Krumlov, arkádové nádvorie a obnovená veža}

Celý cyklus malieb prešiel pod správu Galérie mesta Prahy, prvýkrát ho predstavili v pražskom Veľtržnom paláci (1928). Od roku 1933 boli zvinuté plátna uložené v depozitári pražskej galérie. Počas vojny ich schovali do zámku v Slatiňanoch, v 50-tych rokoch do zámku Moravský Krumlov, kde v období 1963 až 2011 bol cyklus vystavený. Potom ho prezentovali niekoľko rokov opäť vo Veľtržnom paláci, v roku 2017 ho obdivovali v Tokiu. Teraz je Slovanská epopej v Moravskom Krumlove do roku 2026 v špeciálne upravených priestoroch spĺňajúcich najprísnejšie výstavné kritéria. Po návrate do Prahy bude cyklus 25 rokov umiestnený v Savarínskom paláci na Václavskom námestí.

Svetoznámy umelec Alfonz Mucha si prial, aby epopej pôsobila ako duchovná obnova pre všetkých Slovanov, aby sa poučili z histórie pre budúcnosť. Po dôkladnej študijnej a cestovateľskej príprave vo viacerých krajinách začal túto rozsiahlu tvorbu ako 50-ročný. Prenajal si veľké priestory západočeského zámku Zbiroh, kde žil s rodinou, deti mu pomáhali pri práci a boli aj modelmi. Každá maľba obsahuje množstvo príbehov a detailov. Sedem najväčších obrazov má rozmery 8,1 x 6,1 metra.

Mucha namaľoval polovicu plátien z dejín českého národa – história, náboženstvo a kultúra, druhá časť je venovaná Slovanom a ich scénam. Kurátori pripravili výstavu v Moravskom Krumlove tak, aby diela na seba chronologicky nadväzovali. Za najúspešnejšie sú považované prvé tri obrazy: Slovania v pôvodnej vlasti, Slávenie Svantovíta na Rügene a Zavedenie slovanskej liturgie na Velehrade.

Na ďalších zobrazeniach je bulharský cár Simeon I. považovaný za zakladateľa slovanskej literatúry, nasleduje svadba kráľa Přemysla Otakara II. s Kunigundou Uhorskou, kázeň Jana Husa v betlehemskej kaplnke s mottom českej náboženskej reformácie Pravda víťazí, situácia v krajine po Husovej smrti za vlády kráľa Juraja z Poděbrad, bitka pri Vítkove, Bratská škola v Ivančiciach, posledné dni Jana Amosa Komenského v Naardene, byzantský kostol Mont Athos na Svätej hore ako najstaršie náboženské centrum pravoslávnej cirkvi, prísaha vlasteneckého mládežníckeho hnutia Omladina pod slovanskou lipou či zrušenie poddanstva v Rusku.

Záverečný obraz epického cyklu Apoteóza z dejín Slovanov.je s rôznymi symbolmi koncipovaný ako vízia slovanského triumfu, ktorý má byť príkladom boja za národnú slobodu pre celé ľudstvo, symbolizuje vznik Československej republiky a ďalších národných štátov po skončení prvej svetovej vojny.

Rodák v Ivančiciach na Morave Alfonz Mucha (1860) bol jednou z najvýraznejších osobností svetového umenia konca 19. a prvej polovice 20. storočia. K tomu mu pomohla kľúčová udalosť, keď v roku 1894 slávnej herečke Sarah Bernhardt vytvoril plagát pre hru Gismonda. Všestranným talentom okrem maliarstva zasahoval do sochárstva a prostredníctvom divadla aj do literatúry. Zanechal po sebe stále obľúbené plagáty, dekoratívne či symbolické maľby a fresky. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 navrhol bankovky, štátny znak a prvé známky. V roku 1939 nacistické vojská obsadili Čechy a Moravu, štyri mesiace po tejto tragickej udalosti Alfonz Mucha vážne chorý po výsluchu gestapom zomrel na zápal pľúc 14. júla 1939.