V Turuk & Art Collective Gallery v Bratislave otvorili výstavu talentovaných rómskych umelcov s názvom „S NÁDEJOU 7“ MILOŠA RÁCA A MILANA BERKYHO

Umeleckú výstavu pod názvom „S NÁDEJOU 7“ MILOŠA RÁCA A MILANA BERKYHO zorganizovalo vedenie Turuk & Art Collective gallery s partnermi, pod záštitou predsedu NR SR, Petra Pellegriniho a splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Alexandra Daška. Vernisáž výstavy v Turuk & Art Collective Gallery v Bratislave sa uskutočnila 20. marca 2024. Výstava je spojená aj s benefičnou aukciou pod názvom MÔJ SEN - OBRAZY RÓMSKYCH DETI. Vystavujúci rómski umelci Miloš Rác a Milan Berky sú zároveň i laureáti ocenenia Roma Spirit, a vo svojich dielach zvýrazňujú a pozdvihujú rómsku kultúru.

Vernisáž uviedol riaditeľ Turuk & Art Collective Gallery Igor Turuk. Kurátorským textom o autoroch výstavy previedla prítomných hostí kurátorka Dagmar Kudoláni Srnenská, ktorá hneď v úvode príhovoru predstavila život a tvorbu vystavujúcich umelcov. V krátkych príhovoroch k prítomným vystúpili aj samotní vystavujúci.

Hudobným hosťom vernisáže bol Miloš Biháry - talentovaný mladý rómsky virtuózny klavirista. Svojou majstrovskou hrou na klavíri umelecky podčiarkol umeleckú hodnotu vystavených diel. V závere oficiálnej časti vernisáže ešte vystúpila rómska detská hudobno-tanečná skupina Junior Boys z Martina.

Milan Berky (1961)

^{Človek si v prvej chvíli myslí, že sa díva na fotku. Až keď zaostrí zrak, vynorí sa pravda. Na obrázku nie je fotka, ale portrét namaľovaný obyčajnou ceruzkou. Navyše postavy majú v očiach lesk, akoby boli živé. Nevšedný dar prenášania podoby ľudí na papier dostal do kolísky 57-ročný Milan Berky z Lučenca. Paradoxne ho začal rozvíjať až v najťažších chvíľach svojho života, keď prišiel o prácu. Z núdze sa razom stala cnosť.

Rodák z Mýtnej maľoval pekne už na základnej škole. Jeho nadanie vybadal okamžite učiteľ výtvarnej výchovy v základnej škole v Divíne František Šimo. Rómskemu chlapcovi Milankovi však nebolo dopriate rozvíjať talent. „Pán učiteľ bol za rodičmi, aby ma dali študovať na umeleckú priemyslovku, no mama nesúhlasila. Doma bolo viac hladných krkov a bolo treba zarábať peniažky,“ spomína pán Berky.

Z potenciálneho umelca sa tak stal železničiar. Po vyštudovaní Železničného odborného učilišťa vo Zvolene a návrate z vojenskej služby si urobil kurz vozmajstra a s radosťou sa pohyboval vo svete húkajúcich vlakov. Na maľovanie už ani nepomyslel. „Prišla rodina, deti, na kreslenie nebol čas,“ konštatuje. Čo však čert nechcel, po takmer 35 rokoch odrobených na železnici o prácu prišiel. Železnice prepúšťali a hoci bol vždy spoľahlivým zamestnancom, veľké prepúšťanie neobišlo ani jeho. Kritériom nebola spoľahlivosť a odpracované roky, ale vek. „Prácu som stratil asi pred šiestimi rokmi a bolo to zlé obdobie môjho života. Zrazu som bol bez práce, navyše sa objavili zdravotné problémy so sluchom. Rozmýšľal som, čo budem robiť ďalej,“ spomína. Nečakaná a neželaná kopa voľného času ho napokon vrátila k detskej záľube – kresleniu. Povedal si, že to s ceruzkou v ruke po rokoch skúsi a už ju neodložil.

Intenzívne sa kresleniu venuje od roku 2015. Nekreslí však krajinky či rôzne scenérie. Zameriava sa na tváre ľudí a ich výraz. Keď sa človek na jeho obrazy zapozerá, premkne ho pocit, že tie obrazy sú živé, že oči na nich vidia a ústa sa už-už chystajú čosi povedať. „Tváre, ktoré maľujem, si nejako špeciálne nevyberám. Jednoducho, keď ma nejaká tvár človeka, napríklad na internete, zaujme, nakreslím ju,“ vysvetľuje. „Už tie obrazy nemám kam dávať,“ smeje sa autor. Ako priznáva, kreslenie ho tak chytilo, že keď začne obrázok kresliť, skončí iba vtedy, keď je hotový. Jeho ateliérom je izba, ktorá je zároveň aj pracovňou. Menšie obrázky kreslí posediačky, pri väčších si čas tvorby poctivo odstojí. Zhruba za tri roky, odkedy sa do umeleckej tvorby vrhol s vervou sebe vlastnou, stvoril už stovky obrázkov. Mnohé má stále doma, mnohé končia u ľudí, ktorí si nakreslenie portrétu uňho objednali. Pán Berky sa už dostal do fázy, že je preňho problémom dokupovať k novým obrázkom rámy. Nie sú najlacnejšie a z príspevku pre nezamestnaných vysoko vyskakovať nemôže. / Zdroj: Pravda}

Milan Berky, rodák z Lučenca (1961) je amatérsky umelec, ktorý sa výtvarnému prejavu začal venovať potom, ako po takmer 35 rokoch stratil na železnici zamestnanie. Priveľa voľného času spôsobilo, že to, čo ho v detstve najviac bavilo – kreslenie, sa stalo dôležitou náplňou jeho života. Uhlíkovou ceruzkou vytvoril sériu čierno-bielych portrétov. Tie sú dominantou jeho umeleckej tvorby.

Pre svoje portréty si vždy vyberá len také tváre, ktoré ho niečím zaujmú. Je to predovšetkým rodina alebo tiež známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Precízna kresba, premyslená kompozícia a detailný realistický rukopis jeho diel je plný krásy, emocionality, harmónie a duševného pokoja. Tak vznikla aj séria portrétov vnučky a ľudí so zaujímavými črtami tváre, ktorých si sám odfotil. V jeho vlastnej galérii v Lučenci, ktorú má od roku 2019 je veľmi bohatá zbierka výtvarných diel, portrétov a aktov. Okrem prezidentky Z.Čaputovej nakreslil aj podobizne významných spevákov a hercov ako L. Chudíka, M. Vášáryovú, J. Kronera, M.Žbirku, ale aj hollywoodské hviezdy ako R. de Nira, P.Newmana, C.Cardinale alebo A.Jolie.

Portrét Milana Lasicu mal v pláne nakresliť dávnejšie, no ako sám dodáva „vyšlo mi to až teraz, po jeho smrti. Toho človeka som veľmi obdivoval pre jeho postoj k životu, rozvahu a pokoj, s akým k životu pristupoval. Zároveň som obdivoval jeho pohotové humorné odpovede na čokoľvek, v ktorých bol inteligentný humor, ktorý vie len málokto prezentovať tak, ako on.“

Je zakladateľom internetovej skupiny Kreslenie Srdcom s takmer 6000 členmi. Tiež je autorom projektu Heart na podporu liečby onkologicky chorých detí, kde predajom a dražbou obrazov získal podporu priateľov- darcov doma aj v zahraničí. V súčasnosti prebieha na Facebooku aj charitatívny projekt taktiež na pomoc detským onkologickým pacientom.

Výstavné aktivity

2017 - Dom Matice slovenskej, Lučenec / Novohradské múzeum a galéria Lučenec / 5.ročník Medzinárodného veľtrhu výtvarného umenia, ArtFest, České Budějovice /2018 - Výtvarné spektrum, Banská Bystrica / Ateliér Popprat, Poprad / Gallery V.K. & Bailando Café, Veľký Krtíš / Ateliér ArtFest, Praha / Novohradská knižnica, Lučenec / Lindau, Nemecko /2019 - Kitzbühel, Rakúsko / 2021 - Open Artfest, Praha / 2022 - Le Muids, Ženeva, Švajčiarsko / Samostatná výstava, Halič / 2023 - Open Artfest, Praha / 2024 - Art Roma 2024, Prešov

Ocenenia

2017- 5. Medzinárodný veľtrh výtvarného umenia, České Budějovice / I. miesto v kategórii portrét / 2018 - Artfest 2018 Praha, II. cena / 2021 - Open Artfest Praha, I. cena v hlasovaní o najlepšieho umelca; Cena Inspirace od medzinárodnej komisie za prínos do kultúry /2023 – I. miesto v onlive hlasovaní verejnosti - Open Artfest Praha

Miloš Rác (1970)

^{Miloš Rác maľuje svoje obrazy v duchu insitného umenia ako abstraktné plátna v neveľkých priestoroch garážového ateliéru v Považskej Bystrici. Tvorí rýchlo, spontánne a takmer potme, tak sa vraj jeho myseľ a predstavivosť najlepšie uvoľnia. Maľuje akrylom, farbu necháva voľne stekať, alebo využíva nekoordinované ťahy štetcom, pričom ho vedie jeho momentálna nálada a predstavy. Následne asociuje a hľadá i nachádza konkrétne motívy – tajomné postavy alebo nečakané krajiny, ktoré divák nachádza a vníma na základe vlastnej predstavivosti a interpretačnej skúsenosti. Podľa náhodne vzniknutých kompozícií potom vznikajú aj názvy diel. Protipólom Rácovej pestrej maliarskej tvorby sú jeho drobné plastiky. Monochromatické výjavy z hliny či bronzu na rozdiel od obrazov zobrazujú konkrétne či fiktívne figúry. Plastiky pretiahnutých tvarov a so štruktúrovaným povrchom majú expresívne polohy a výraz. Autorovi nie je cudzia karikatúra ani groteska. Objavujú sa tu témy milencov, mimozemských bytostí, ale aj portréty jeho známych.} ^{Zdroj: Roma Spirit}

Milošovi Rácovi v roku 2016 bolo udelené významné ocenenie Roma Spirit za rôzne umelecké aktivity, ktoré podporujú integráciu Rómov a riešia problematiku rómskej komunity. Samotný umelec však zdôrazňuje, že tieto činnosti robí preto, aby zvýraznil rómsku kultúru. Ukázať Rómov v dobrom svetle a presvedčiť ostatných, že aj my sa dokážeme presadiť a robiť inú kultúru, ako sú len tance a spev. To je Rómom dané, je to síce krásne, ale ľudia by chceli vidieť aj niečo iné.“

Prvé Rácove sochárske práce vznikali z hliny ešte počas vojenskej služby. No intenzívne začal tvoriť až po dvadsiatych rokoch, najmä v maľbe. Aj keď rómskemu naturelu nie je blízka abstrakcia, ale skôr realizmus, abstraktný prejav ho lákal najviac. Ako sám hovorí :“ robiť ho je omnoho ťažšie, ako keď umelec maľuje podľa predlohy. Abstraktný umelec prenáša na plátno svoje pocity a predstavy a o to je to ťažšie.“

Miloš Rác vo svojej maliarskej tvorbe používa olej a akryl. Vytvoril si vlastnú maliarsku reč, kde ak interpretoval štylizované tvary figúr , tak mali svoje typické atribúty a výrazovú silu. Často ich pretínali línie, geometrické prvky, vlnovky alebo lomené čiary. Čisté tóny farieb kladené na plochu obrazového priestoru vnášali do kompozície neopísateľný rytmus a pohyb. Kontrastný bol najmä k priestorovému postaveniu konkrétnych znakov, ale najmä k prázdnej ploche vo veľkých plošných dimenziách.

Inšpirácie abstraktnou expresiou obrazov Gerharda Richtera, fantáziou Joana Miróa sú sprítomnené v tajomnej farebnosti a splývavých líniách a tvaroch jeho obrazov. V sochárskej tvorbe, predovšetkým v štíhlych obrysoch a objemoch jednotlivých postáv cítime Giacomettiho princíp vyjadrenia ľudskej emocionality, ale najmä osamelosti. Miloš Rác vraví, že všetko je o pocitoch a diela sú výsledkom momentálneho nápadu a momentálnej nálady. „Ľudia vedia v nich odhaliť množstvo vecí. Precítiť výtvarné práce je niečo podobné ako čítať autorove myšlienky.“

Miloš Rác sa narodil 28. mája 1970 v Považskej Bystrici. Absolvoval Stredné odborné učilište strojárske, neskôr si otvoril malú ručnú umývačku áut, ale po pracovnom úraze sa počas dlhšej rekonvalescencie začal venovať výtvarnému umeniu, predovšetkým maľbe a soche. Počas vojenskej základnej služby v Prahe, kde jeho kamarát reštauroval staré budovy, mu pomáhal opravovať historickú ozdobu a vtedy objavil v sebe schopnosť modelovať i maľovať. Miloš Rác žije v Považskej Bystrici, venuje sa maľbe a komornému sochárstvu.

Výstavné aktivity

2015 – MG Galéria, Považská Bystrica / Art Spektrum, Trenčín /Dom Matice slovenskej, Žilina / Múzeum, Martin, Brno / Divadlo Púchov/ Skanzen, Martin / 2016 – Ateliér Art, Praha / 2017 – Pod Michalskou bránou, Bratislava / 2018 – Galéria a PX Centrum, Považská Bystrica / Ateliér Art, Praha / 2020 – Ružinovská galéria, Bratislava, Veľvyslanectvá v Ottawe, Sofii, Bukurešti / 2021 - MG Galéria, Považská Bystrica, Veľvyslanectvá v Oslo a Helsinkách / 2022 MG Galéria, Knižnica, Považská Bystrica/ 2023 Galéria, Žilina

Turuk & Art Collective (turukartcollective.com)

rNUlife.sk / kurátorský text: PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.