Vitajte pri čítaní prvého Predvolebného týždenníka. Odteraz ho budeme uverejňovať každý týždeň až do európskych volieb, ktoré sa na Slovensku konajú 8. júna. Nájdete v ňom všetky predvolebné novinky i praktické informácie o európskych voľbách pre voličov.
O priazeň voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu sa tento rok uchádza 24 politických subjektov. Mená kandidátov zistíte kliknutím na konkrétnu stranu, hnutie či dokonca koalíciu. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.
Hlavní kandidáti do Európskej komisie
Európsky parlament sa už dlhšie snaží dosiahnuť, aby občania hlasovaním vo voľbách nerozhodovali iba o zložení Parlamentu, ale aj o tom, kto bude stáť na čele Európskej komisie.
Parlament chce takpovediac europeizovať voľby a posilniť demokratickú legitimitu rozhodovania v Európskej únii. Preto vyzval európske politické strany, aby pred voľbami do Euópskeho parlamentu v roku 2014 navrhli kandidátov na miesto predsedu Európskej komisie. Cieľom bolo umožniť občanom priamo ovplvniť výber hlavného predstaviteľa výkonnej zložky EÚ hlasovaním v európskych voľbách. Spomínaných hlavných kandidátov možno poznáte pod nemeckým názvom Spitzenkandidaten.
Vo voľbách v roku 2014 to viedlo k zvoleniu Jeana-Clauda Junckera za predsedu Komisie.
Po európskych voľbách 2019 navrhla Európska rada Parlamentu, aby na miesto predsedníčky Európskej komisie vymenoval Ursulu von der Leyen, hoci nebola hlavnou kandidátkou.
Pred tohtoročnými európskymi voľbami Parlament potvrdil dôležitosť uplatňovania mechanizmu vedúcich kandidátov (proces „Spitzenkandidaten“), v rámci ktorého európske politické strany určia po jednom kandidátovi na post predsedu Európskej komisie pred európskymi voľbami. Parlament predstavil svoju pozíciu pre nadchádzajúce voľby v roku 2023.
Podľa poslancov má byť hlasovanie voličov jasne a dôveryhodne prepojené s voľbou predsedu Európskej komisie. Takisto uviedli, že podľa zmlúv EÚ by mal výber kandidáta závisieť od jeho schopnosti zaistiť väčšinovú podporu v Parlamente. Vyzývajú preto Európsku radu, aby skončila so zákulisnými praktikami.
Kto sú hlavní kandidáti
Skupina Európskej ľudovej strany (EPP)
Európska ľudová strana (EPP) zvolila Ursulu von der Leyen (Nemecko) za svoju vedúcu kandidátku do európskych volieb 7. marca 2024 na sneme strany v Bukurešti.
Skupina socialistov a demokratov (S&D)
Vedúci kandidát za Stranu európskych socialistov (PES) Nicolas Schmit (Luxembursko) bol nominovaný na členskom kongrese v Ríme 2. marca 2024.
Marie-Agnes Strack-Zimmermann (Nemecko), Sandro Gozi (Taliansko) a Valérie Hayer (Francúzsko) budú kandidovať ako hlavní kandidáti platformy Renew Europe Now (ktorá zahŕňa Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Európsku demokratickú stranu a stranu Renaissance), ako bolo oznámené 20. marca 2024.
Za Európsku stranu zelených boli Terry Reintke (Nemecko) a Bas Eickhout (Holandsko) zvolení za hlavných kandidátov na ich straníckom kongrese v Lyone 2. februára 2024.
Európska slobodná aliancia (ESA) navrhla 23. októbra 2023 Raüla Romevu (Španielsko) a Maylisa Roßberga (Nemecko) ako hlavných kandidátov strany.
Ľavica – Skupina GUE/NGL
Walter Baier (Rakúsko) sa stal kandidátom Európskej ľavice po svojom zvolení na sneme strany v Ľubľane 24. februára 2024.
Skupiny Identita a demokracia (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (EKR) oficiálne nevymenovali žiadneho vedúceho kandidáta.
Debata hlavných kandidátov 23. mája
Diskusia medzi hlavnými kandidátmi organizovaná Európskou vysielacou úniou (EBU) sa uskutoční 23. mája popoludní v rokovacej sále Parlamentu v Bruseli.
Voľba predsedu Európskej komisie
Voľba predsedu Komisie sa uskutoční po ustanovení Parlamentu. Mohlo by sa tak stať na plenárnej schôdzi po letnej prestávke (16. – 19. septembra).
V predchádzajúcich volebných obdobiach, keď sa európske voľby konali v máji, napríklad naposledy v roku 2019, sa v júli uskutočnili až dve plenárne schôdze: na prvej bol ustanovený nový Parlament a boli zvolení jeho predseda, podpredsedovia a kvestori a na druhej bola zvolená predsedníčka Komisie.
Článok 14 Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že EP „volí predsedu Komisie”. V praxi to znamená, že na základe článku 124 rokovacieho poriadku kandidát navrhovaný Európskou radou predstaví Parlamentu svoje politické smerovanie. Po jeho vystúpení nasleduje rozprava. Parlament zvolí predsedu Komisie väčšinou hlasov svojich poslancov (361 zo 720 poslancov EP). Hlasovanie je tajné.
Ak kandidát nezíska potrebnú väčšinu, predseda vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla nového kandidáta do volieb v súlade s tým istým postupom.
Predvolebné novinky
• Už túto stredu predstavíme tohtoročný jarný Eurobarometer, ktorý sa zameral na to, ako občania EÚ vrátane Slovákov vnímajú voľby do Európskeho parlamentu. Jeho oficiálne zverejnenie je naplánované na 17. apríla o 9.30 v priestoroch Domu Európskej únie.
• Posledné plenárne zasadnutie zákonodarného zboru sa uskutoční 22. – 25. apríla v Štrasburgu s veľmi nabitým programom. Pri príležitosti osláv 20. výročia rozšírenia Európskej únie pricestujú do EP aj lídri 10 krajín, vrátane bývalého premiéra SR Mikuláša Dzurindu.
• Vo štvrtok 23. mája sa v Európskom parlamente uskutoční diskusia hlavných kandidátov na post predsedu/predsedníčky Európskej komisie s priamym spojením s publikom v Bratislave.
#useyourvote – Webová stránka pre voľby do Európskeho parlamentu poskytuje občanom a novinárom informácie o tom, ako voliť vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.
Viac europoslancov po voľbách
Po tohtoročných voľbách získa 12 krajín EU spolu 15 ďalších poslaneckých kresiel. Celkový počet poslancov EP sa tak zvýši na 720. Slovensko bude mať o jedného poslanca navyše. Nové prerozdelenia kresiel medzi členské štáty odráža demografické zmeny v EÚ.
Lepšia odolnosť EÚ voči dezinformáciám
V tomto legislatívnom období bolo prijatých niekoľko právnych predpisov na zvýšenie odolnosti voči dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu. Patrí medzi ne zákon o digitálnych službách; zákon o digitálnych trhoch; nové pravidlá transparentnosti pre politickú reklamu; zákon o umelej inteligencii a zákon o slobode médií.
Dobre vedieť
Nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktoré kolujú v online a v offline prostredí, považuje 38% občanov EÚ za najvážnejšiu hrozbu pre demokraciu. Zistil to prieskum Európskej komisie Eurobarometer Democracy z marca 2023. 68% občanov EÚ tiež uviedlo, že boli v posledných dňoch vystavení dezinformáciám.
Dezinformácie často fungujú tak, že hrajú na silné emócie, ako je hnev, alebo vzrušenie. Pozrite si „pascu emócií“, prvú epizódu novej série videí Európskeho parlamentu o dezinformáciách.
Ako sú zabezpečené slobodné a spravodlivé voľby?
Vnútroštátne orgány zodpovedné za prípravu volieb pracujú s podporou EÚ na tom, aby boli európske voľby slobodné a spravodlivé. Spoločne sa pokúsia ochrániť voľby pred rôznymi hrozbami, akými sú manipulácia s informáciami, kybernetické útoky a hybridné hrozby.
rNUlife.sk / ZEPaEK
Loading...
