Práve generácia Z a mileniáli považujú v porovnaní s ostatnými generačnými skupinami benefitnú štruktúrú firiem v oblasti wellbeingu za kľúčovú.

Prilákať mladých do pracovného pomeru, no najmä dosiahnuť ich lojálnosť, je dnes pre mnohé firmy takmer nemožný sen. Pochopenie potrieb či zmeny očakávania sa dynamicky menia.

Ako nedávno potvrdil aj prieskum magazínu Forbes, ktorý iniciovalo občianske združenie Librum Foundation, vyplýva, že vyše 60 % mladých, ktorí prichádzajú na trh práce, sú sklamaní z pracovného pomeru – firma im vraj nerozumie a neponúka to, čo potrebujú.

62 % mladých

„Pre firmy je komplikované pochopiť potreby a očakávania svojich zamestnancov. Tie sa menia aj naprieč vekovými skupinami. Mnohé firmy žijú v procese zotrvačnosti a už roky neinovovali svoju benefitnú štruktúru. Na základe prieskumu Forbes vyplynulo, že až 62 % dopytovaných respondentov považuje za kľúčové kritérium výberu zamestnania poskytované wellbeing benefity,“ konštatuje PaedDr. Oliver Poór, dipl. f., špecialista na wellbeing a výkonný riaditeľ Librum Foundation.

Ako podotýka, wellbeing sa rozdeľuje na viaceré oblasti, a pre každú vekovú kategóriu je dôležitá určitá z oblastí wellbeingu. „Vďaka tomu je tento trend neodškriepiteľný aj na Slovensku,“ konštatuje. Moderné a inovatívne firmy si to uvedomujú. Na základe analýz a spätnej väzby od zamestnancov, s ktorými im napríklad pomohli, sa rozhodli pre výraznejšie prekopanie benefitnej štruktúry starostlivosti o zamestnancov.

Generácia Z a mileniáli

Práve generácia Z a mileniáli majú v porovnaní s ostatnými generačnými skupinami kvalitatívne zvýšené nároky na benefitnú štruktúru firiem.

„Kľúčové sú pre nich benefity v oblasti wellbeingu,“ konštatuje Oliver Poór. Okrem klasických parametrov, ako sú financie a možnosť kariérneho rastu, je kľúčovým faktorom aj vzdelávanie poskytované zamestnávateľom, alebo fyzický wellbeing. „Práve ten je najžiadanejší pre generáciu Z, čo sú respondenti narodení v rokoch 1997-2012, teda vo veku do 27 rokov,“ upozorňuje.

Len fitko nestačí

Ak firmy chcú pritiahnuť mladých a udržať si ich, potrebné sú inovatívne riešenia aj na poli benefitov. Tie dokonca môžu byť pre firmu konkurenčnou výhodou.

„To, že máte kartičku, ktorou môžete navštevovať fitká v okolí domova, už nie je unikátne. Nájdete to takmer v každej firme, alebo si ju kúpite sám. No mať fitko vo firme s osobným trénerom, vlastnú kantínu s ponukou zdravých jedál a snack barom, diagnostické nástroje, ktoré odhalia a vďaka konceptu vzdelávania ďalej rozvíjajú váš talent, prípadne právne poradenstvo, alebo mentálnu podporu v ťažkých chvíľach, to už nájdete iba vo firmách ktoré sú o niekoľko krokov pred konkurenciou,“ vysvetľuje Oliver Poór.

Firemný imidž

Väčšina medzinárodných firiem v Európe, ale už aj u nás, je pritom vedená k vypracovávaniu ESG stratégií a k podpore celospoločenskej zodpovednosti v rámci tzv. Employment Brandingu, aby získavala nových zamestnancov, prípadne udržala tých súčasných.

„Pre firmy je dôležité budovať si tzv. Employment Branding. Vnímajme ho ako firemný imidž. Ak firma poskytuje služby v oblasti zdravia, sama hľadá možnosti, ako podporiť zdravie svojich zamestnancov,“ hovorí. Aj preto sa pre firmy snažia realizovať riešenia na mieru, ktoré môžu obsahovať napríklad wellbeing zónu s externými zamestnancami a prevádzkovateľmi, koncept zdravého stravovania, firemných gifting so zdravými produktami, podporu voľnočasových športových aktivít zamestnancov a mnoho ďalšieho.

„Firmy zamerané na inovatívnosť, efektivitu alebo produktivitu môžu uprednostňovať nástroje kariérnej diagnostiky, využitie podpory mentorov, vzdelávanie v oblasti soft skills, služby firemného concierge,“ podotýka. Tie, ktoré chcú podporiť domácu pohodu zamestnancov, zas môžu siahnuť po právnom poradenstve, ktoré pomôže s dedičskými konaniami, ubytovaním, nájomnými zmluvami, príspevkami, alebo prevádzkovaním škôlky, investovaním do dôchodkových pilierov, do zberateľstva, do zlata a pod. „Aby to fungovalo, je dôležité skĺbiť firemnú kultúru, požiadavky ľudí, ale aj vystupovanie firmy smerom navonok. Značne to podporí jej postavenie, dôveryhodnosť a udržateľnosť,“ dodáva Oliver Poór.

K zmenám prispeli aj sociálne siete

Postoje a prístupy nielen mladých ľudí k benefitom výrazne ovplyvnila jednak pandémia Covid-19, no ako pripomína odborník, veľkú úlohu zohral aj negatívny vplyv sociálnych sietí a kultúry v elektronickom prostredí. „Na základe výskumu University College London, ktorá v redukcií symptómov vyhorenia, a tým aj angažovanosti, využila face-to-face workshopy ako súčasť svojej wellbeing stratégie. Tieto nástroje využívame v rámci dlhodobých stratégií aj my,“ hovorí Oliver Poór.

Pri vhodnom nastavení, ktoré vychádza z potrieb firmy a očakávania zamestnancov, je možné skĺbiť kľúčové parametre, napríklad mentálny wellbeing zamestnancov, ich spokojnosť a angažovanosť vo firme, ale aj zvládanie stresu a zvýšenie produktivity. „A tiež nastavenie work-life balance, ktorým sa trápi toľko ľudí. Aktívne opatrenia a dlhodobé programy sú základom udržateľnosti a spokojnosti všetkých zainteresovaných strán,“ dodáva na záver špecialista na wellbeing Oliver Poór.

rNUlife.sk / TS