Od 1. januára 2025 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber textilného odpadu. V praxi to znamená, že k doterajšiemu triedenému zberu plastov, papiera, skla či kovov by malo pribudnúť aj šatstvo a textílie. Ak sa totiž takýto odpad neseparuje, končí prevažne v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad a následne na skládkach. Dosiaľ zber textilného odpadu prebiehal iba na báze dobrovoľnej iniciatívy samospráv. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, prečo je pri textile kľúčové jeho opätovné použite, koľko ho ročne vytriedime, aký je potenciál jeho triedenia, kde takýto odpad končí a ako bude prebiehať jeho zber od januára 2025.
V analýze sa dozviete:
- Prečo patrí textilný priemysel medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia?
- Je pri šatstve a textíliách kľúčové ich opätovné použitie?
- Ako triedime textilný odpad v porovnaní s Európanmi a aký je náš potenciál?
- Kde končí vytriedený textil zo slovenských domácností?
- Ako bude prebiehať triedený zber textilného odpadu od januára 2025?
Od 1. januára 2025 budeme triediť aj textilný odpad
Európska únia má v boji s klimatickými zmenami za cieľ do roku 2050 výrazným spôsobom znížiť produkciu emisií a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Jedným z nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov je transformácia odpadového hospodárstva - založená na vyššej miere recyklácie a minimálizácii ukladania odpadu na skládky. Po tom, čo v EÚ (vrátane Slovenska) triedime papier, plasty, sklo a v posledných rokoch aj kuchynský bioodpad, budeme od začiatku roku 2025 separovať aj textilný odpad.
Podľa rámcovej smernice 2008/98/ES o odpade z roku 2018, sú krajiny EÚ od 1. januára 2025 povinné zaviesť triedený zber textilného odpadu. Ak sa takýto odpad neseparuje, končí prevažne v čiernych nádobách spolu s ostatným zmesovým komunálnym odpadom a následne na skládkach (v lepšom prípade sa energeticky zhodnotí v zariadeniach na energetické využitie odpadu ZEVO).
Potvrdzujú to aj dáta za Európsku úniu uvedené v štúdii European Environment Agency. V únii na jedného obyvateľa pripadá ročne 16 kg textilného odpadu, pričom 82 % pochádza z domácností a zvyšných 18 % z priemyslu, resp. z obchodov ako nepredané šatstvo či textílie. Z celkového množstva textilného odpadu sa v EÚ vytriedi v priemere na obyvateľa iba 4,4 kg a až 11,6 kg textilu skončí v zmesovom komunálnom odpade.
Okrem zavedenia triedeného zberu cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov (t.j. zber prostredníctvom farebných nádob) vyžaduje EÚ od výrobcov ekodizajn a informácie o zložení a vlastnostiach výrobkov. Zároveň požaduje zabezpečenie nielen nakladania s textilným odpadom po skončení jeho životnosti,ale i zábezpeku finančného krytia tejto činnosti.
Textilný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia
Výroba šatstva či výrobkov z textilu raketovo rastie. V roku 2020 bolo vo svete vyrobeného dvojnásobne viac textilu ako v roku 2015. Už samotná produkcia oblečenia je pritom významným znečisťovateľom životného prostredia.
| Znepokojujúce fakty zo sveta textilného priemyslu: V roku 2015 bolo vyrobených vo svete cca 50 mil. ton textilu, v roku 2020 to už bolo 100 mil. ton a v roku 2035 sa odhaduje produkcia textilu na úrovni až 150 mil. ton. Kým produkcia oblečenie rastie, priemerná doba používania sa znižujeTextilný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia - vody, pôdy a ovzdušia. Zodpovedá až za cca 20 % celosvetových znečistených vôd a za cca 10 % celosvetových emisií uhlíkaNapríklad na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje 2,7 tisíc litrov sladkej vody, čo zodpovedá potrebe pitnej vody pre jednu osobu na cca 2,5 roka | |
Slovák ročne vytriedi 1,6 kg textilného odpadu. Potenciál triedenia je podstatne vyšší
Na Slovensku sa ročne vytriedi približne 8,5 tisíc ton textilného odpadu (šatstva a textílií) z domácností. Celkovo vytriedený textilný odpad (po zarátaní priemyslu) predstavuje ročne cca 16 tisíc ton. Vyplynulo to z údajov MŽP SR a ŠÚ SR za roky 2021 a 2022. Avšak odborníci upozorňujú, že v skutočnosti na Slovensku vzniká podstatne väčšie množstvo textilného odpadu a ich odhady hovoria až o hodnote 100 tisíc ton ročne. Z domácností by pritom malo pochádzať 65 %, z priemyslu zvyšných 35 %. Problémom je, že väčšina textilného odpadu pochádzajúceho z domácností končí v zmesovom komunálnom odpade (t.j. v čiernych nádobách) a následne tak prevažne na neekologických skládkach.
Potenciál triedenia textilného odpadu z domácností je tak na Slovensku podstatne vyšší. Ak v súčasnosti pripadá ročne na jedného Slováka 1,6 kg vytriedeného textilného odpadu, tak potenciál hovorí až o 12 kg na osobu.
Ako prebieha aktuálne na Slovensku zber textilného odpadu a kde tento odpad končí?
Ako v okolitých štátoch, tak aj na Slovensku prebieha aktuálne zber textilu na dobrovoľnej báze. Závisí tak len od samosprávy či daný odpad chce alebo nechce zbierať. Podľa štúdie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sú do zberu textilu v súčasnosti zapojené viac ako tri štvrtiny samospráv.
Zber textilu z domácností sa vykonáva v obciach najmä prostredníctvom špecializovaných kontajnerov. Ich rozmiestnenie na Slovensku nie je rovnomerné, najviac ich je na západnom a strednom Slovensku, pomenej na východe. Kým v niektorých obciach prebieha zber na dennej báze, v iných iba jedenkrát mesačne. Niektoré obce za takýto zber platia, pre niektoré ide o bezodplatnú službu. Zber nepotrebného textilu v samosprávach prebieha aj formou zberných dvorov, swapov, búrz, charitatívnych zbierok alebo ich vzájomných kombinácií.
Vyzbieraný textil je následne prepravený do medziskladov, v ktorých prebieha hrubá kontrola a selekcia mokrého, špinavého a nevyhovujúceho textilu. V medziskladoch sa textil môže nachádzať maximálne 5 dní, nakoľko najväčším nepriateľom zberu textilu je vlhkosť. Nasleduje prevoz do okolitých krajín (Maďarsko, Poľsko a ČR), v ktorých prebieha dezinfekcia a dotriedenie podľa rôznych kritérií.
Približne 30 % z textilného odpadu domácností, ktorý sa vyzbiera na Slovensku a dotriedi v zahraničných centrách, je umiestnených v krajinách východného bloku a v charitatívnych projektoch rozvojových krajín. Cca 60 % sa zhodnotí materiálovo podľa druhu textílie a cca 10 % končí na skládkach odpadu.
| Vedeli ste, že? Na slovenskom trhu sa spätne umiestni iba 1 % textilu vyzbieraného z našich domácnostíTextil zo slovenských domácností je nižšej kvality v porovnaní s textilom zo západnej a severnej Európy. Preto končí v menej rozvinutých krajinách východnej Európy, resp. putuje na trhy do rozvojových krajínAj na Slovensku máme dve veľkokapacitné triediace linky v Senci a v Martine. Avšak v týchto zariadeniach sa dotrieďuje textil pochádzajúci zo západnej a severnej Európy, t.j. kvalitnejší textil. Ten sa následne dostáva do slovenských a zahraničných second-handov. Zo slovenských triediacich liniek putuje do slovenských second-handov cca 10 % textilu, zvyšok putuje na Balkán, do Afriky a na Blízky východ Zdroj: ZOP | |
Ako bude prebiehať zber textilného odpadu od januára 2025?
| Komentár Jána Chovanca, generálneho riaditeľa Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) „Zber textilného odpadu by sa mal od nového roku riadiť metodickou príručkou, ktorú envirorezort zverejnil pre obce dňa 26. júla 2024. Tento materiál vníma ZOP len ako prvý krok k postupnému nastaveniu zberu textilu, ktorý by mal začať platiť v celej európskej únii od 1. januára 2025 na základe novely rámcovej smernice o odpade č. 2018/851 z 30. mája 2018. Pri nakladaní s textilným odpadom by sa po novom mali rozlišovať dva odlišné spôsoby zberu. Prvým by mal byť triedený zber odpadu z textilu a druhým zber textilu vhodného na opätovné použitie. Prvý uvedený bude podľa § 81 ods. 7 písm. c) zákona 79/2015 Z. z. pre obce a mestá povinný a jeho celkové množstvo bude započítané do ukazovateľa miery triedenia. Zber textilu na opätovné použitie formou rôznych charitatívnych akcií alebo swapov prebieha na dobrovoľnej báze a do miery triedenia sa započítavať nebude. Zber textilu, ktorý prebieha na Slovensku v mnohých samosprávach už aj v súčasnosti, obce a mestá výrazne finančne nezaťažuje. Avšak ide iba o kvalitnejší, menej opotrebený textil, ktorý je možné opätovne použiť, napríklad na charitatívne účely alebo na predaj v second - handoch. Takýto zber sa uskutočňuje prostredníctvom špecializovaných kontajnerov, ktoré textil chránia pred vandalmi a vlhkosťou, ktorá degraduje použitý textil najviac. Na výšku nákladov vplýva hlavne množstvo a kvalita vyzbieraného textilu, zvozová vzdialenosť do najbližšieho medziskladu, ale aj cena za finálne dotriedenie. Väčšinu samospráv vychádza umiestnenie kontajnera od cca 60 do 200 eur ročne. V niektorých obciach sa uskutočňuje takýto zber textilu zadarmo a v lukratívnejších mestských častiach dokonca zberové spoločnosti platia samospráve za umiestnenie kontajnera. Od 1. januára 2025 sa zber nebude týkať iba kvalitného, ale akéhokoľvek textilu. Zavedenie celkového zberu textilu tak môže, až do termínu zavedenia recyklačných poplatkov, zaťažiť rozpočty samospráv oveľa viac ako zber re-use textilu. Len pre zaujímavosť, náklady na zber a recykláciu vo Francúzsku, kde je rozšírená zodpovednosť výrobcov pre textil už zavedená, sa ceny pohybujú od 150 až do 500 EUR za tonu recyklovaného textilu - v závislosti od efektívnosti systému, lokality a technológií na samotnú recykláciu. Zavedenie zberu nového prúdu odpadov, ktorý zatiaľ nie je krytý výrobcami, bude tak pre každú samosprávu znamenať dodatočný finančný náklad. Obce a mestá budú môcť ale tieto náklady aspoň čiastočne vykryť príspevkami z Envirofondu (prostredníctvom vyššej miery triedenia), ktoré by sa mali po novom prideľovať automaticky a zároveň aj znížením množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorý bude potrebné od 1. januára 2025 nákladnejšie upravovať. Slovenské ministerstvo životného prostredia postupuje pri zavádzaní nového prúdu oddelene zberaného odpadu podobne ako Česká republika. Česko v prvom kroku taktiež zverejnilo len príručku, pretože členské štáty EÚ zatiaľ stále nepoznajú ucelenú metodiku k zberu textilu, ktorú mala EK vypracovať ešte v roku 2023. Ďalší odklad nastal 17. júna 2024, kedy EK oznámila nový termín aktualizácie smernice o odpade až na koniec roka 2028 a to z dôvodu nedostatku spoľahlivých údajov o odpadovom textile ako aj o financovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcov.“ | |
V prípade textilu je kľúčové jeho opätovné využitie
Odevy, obuv či textílie sú priam predurčené na opätovné použitie. Avšak v dobe rýchlej, lacnej a menej kvalitnej módy sa trend opravovania a darovania zhoršuje a z roka na rok viac textilu končí ako odpad.
| Najlepší textilný odpad je taký, ktorý nevznikne. Kľúčové je opätovné využitie odpadu V hierarchii obehového hospodárstva je ideálne, ak odpad, vrátane textilného, nevznikne. Avšak ide o ciel, ktorý je v praxi ťažšie dosiahnuteľný. V prípade textilu je kľúčové jeho opätovné využitie. Existuje mnoho možností „ako na to“ a to na občianskej aj podnikateľskej úrovni. Nenakupujme impulzívne, ale s rozumom. Pri nákupoch odevov a obuvi uprednostňujme kvalitu pred kvantitouO oblečenie a topánky je dôležitá aj kvalitná starostlivosť (napr. pri praní alebo čistení)Poškodené výrobky skúsme opraviťAk už šaty či topánky nevyužijeme, skúsme ich darovať. Oblečenie a obuv môžeme posunúť rodine, priateľom, susedom alebo sa môžeme zapojiť do charitatívnych projektov a humanitárnych zbierokV posledných rokoch na popularite získavajú aj tzv. swapy, ktoré sú založené na výmene Vhodnou voľbou pre umiestnenie nevyužívaného oblečenia a obuvi sú aj reuse centrá, t.j. centrá opätovného použitiaNechcené výrobky môžeme aj predať a to prostredníctvom predajných búrz a “blších trhov”Aktuálne sú v trende aj aplikácie a e-shopy zamerané výlučne na predaj použitého oblečenia, obuvi, doplnkov a domácich textílií. Predaj tovaroch na týchto platformách je čiastočne alebo úplne riadený prevádzkovateľom týchto stránokDnes už nie sú úplnou raritou ani požičovne či prenájmy oblečenia či textílií Niektoré módne značky majú zavedený zber použitého šatstva a textílií (akejkoľvek značky) vo svojich predajniachNechcené odevy alebo obuv môžu spotrebitelia momentálne vkladať aj do špeciálnych kontajnerov, ktoré samosprávy zabezpečujú na dobrovoľnej báze |
rNUlife.sk / Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
Loading...
