Zažite diskusiu s nobelistkou Emmanuelle Charpentier o tom, ako využiť vedecké inovácie pre zdravšiu budúcnosť ľudí aj planéty

Emmanuelle Charpentier, nositeľka Nobelovej ceny a priekopníčka v oblasti genetiky, bude 11. októbra o 18:00 v Slovenskom národnom divadle diskutovať s moderátorom Danielom Stachom o aktuálnych výzvach v oblasti klímy a zdravia. Spoločne preskúmajú, ako im môžeme čeliť na základe vedeckých výskumov a inovácií.

Šiesty ročník ESET Science Award a jeho sprievodné podujatia sa sústreďujú na riešenie globálnych výziev ľudstva a formovanie budúcnosti našej planéty. Okrem toho, že je Emmanuelle Charpentier v tomto roku predsedníčkou medzinárodnej komisie ocenenia ESET Science Award, zúčastní sa aj zaujímavej diskusie, ktorá ponúkne jedinečný pohľad na to, ako využiť vedecké inovácie v prospech zdravia a klímy.

Emmanuelle Charpentier nás v diskusii prevedie fascinujúcim svetom technológie CRISPR-Cas9, ktorá prelomila hranice genetiky a v roku 2020 jej priniesla Nobelovu cenu za chémiu. Táto technológia umožňuje cielenú úpravu DNA v rastlinných, živočíšnych, ako aj v ľudských bunkách. Jedinečná technológia otvára dvere k liečbe dedičných ochorení, rakoviny a ďalších civilizačných chorôb. Uplatnenie nachádza nielen pri vývoji nových medicínskych postupov a liekov, ale aj v rastlinnej biológii, v rámci ktorej umožňuje vedcom vytvárať plodiny odolnejšie voči plesniam, škodcom, suchu a ďalším negatívnym dopadom klimatických zmien. Hlavnou témou diskusie bude práve potenciál využitia týchto vedeckých objavov a ďalších inovácií v medicíne aj pri riešení klimatickej krízy.

Diskusiu bude moderovať Daniel Stach, redaktor televízneho programu Hyde Park Civilizace, Studia 6 ČT24, Vědy24 a redaktor televízneho spravodajského kanálu ČT24. Diskusia prebehne v anglickom jazyku bez prekladu.

Diskusiu prinášajú Nadácia ESET a spoločnosť ESET. Uskutoční sa v piatok 11.10. o 18:00 v sále činohry v priestoroch Slovenského národného divadla.

Vstupenky pre verejnosť

Profil Emmanuelle Charpentier

Emmanuelle Charpentier študovala biochémiu, mikrobiológiu a genetiku na Univerzite Pierra a Marie Curie v Paríži a doktorát získala z mikrobiológie na Pasteurovom inštitúte. Počas svojej kariéry pôsobila v Spojených štátoch na Rockefellerovej univerzite a v ďalších prestížnych inštitúciách. Po návrate do Európy založila pracovnú skupinu na Viedenskej univerzite a neskôr pôsobila vo Švédsku a v Nemecku, kde získala aj profesorský titul Alexandra von Humboldta.

^{Francúzka Emmanuelle Charpentier a Američanka Jennifer A. Doudna vynašli metódu opravy DNA, známu ako genetické nožnice CRISPR/Cas9. Len pred pár mesiacmi sa celé Slovensko zbieralo na liek pre 4 deti so spinálnou svalovou atrofiou, ktorý funguje na jej princípe. Táto metóda je nádejou aj pri liečbe iných dedičných ochorení, rakoviny a ďalších civilizačných chorôb.

Metóda CRISPR/Cas9, pomocou ktorej sa dá liečiť aj spinálna svalová atrofia, sa často prirovnáva k editácii textu v počítači. Podobne, ako nejaký úsek textu vyhodíte, iný presuniete, môžete pomocou genetických nožníc CRISPR/Cas9 editovať aj gény v DNA. Doslova vďaka nim môžete zmeniť kód života v priebehu niekoľkých týždňov. Zatiaľ je drahá, ale keďže sa neustále zdokonaľuje, je šanca, že raz bude dostupná pre všetkých.
„Tento genetický nástroj obsahuje obrovskú moc, ktorá má vplyv na nás všetkých. Priniesol nielen revolúciu v základnej vede, ale vyústil aj do inovatívnych plodín a povedie k prelomovým novým liečebným postupom, “ uvádza v tlačovej správe Claes Gustafsson, predseda Nobelovho výboru pre chémiu.

Ako to vo vede často býva, objav genetických nožníc bol neočakávaný. Emmanuelle Charpentier skúmala Streptococcus pyogenes, jednu z baktérií, ktoré ľudstvu škodia najviac, a pritom objavila neznámu molekulu tracrRNA. Ďalším výskumom zistila, že je súčasťou imunitného systému baktérií, vďaka ktorému si baktérie zapamätajú, aké vírusy ich napadli v minulosti a keď sa znova objavia, cieľavedome napadnú ich určité časti DNA, doslova ich odstrihnú.

Emmanuelle Charpentier (vľavo) a Jennifer A. Doudna. Autor: Niklas Elmehed; Zdroj: Nobel Prize}

Od roku 2015 do roku 2018 bola vedeckou riaditeľkou a riaditeľkou oddelenia regulácií Inštitútu Maxa Plancka pre infekčnú biológiu v Berlíne. Od roku 2018 vedie Ústav Maxa Plancka pre výskum patogénov v Berlíne, ktorý spoluzaložila. Je priekopníčkou flexibilnej a špecifickej technológie editovania genómu CRISPR-Cas9, za čo získala Nobelovu cenu za chémiu v roku 2020. Je volenou členkou mnohých vedeckých akadémií a spoluzakladateľkou spoločností CRISPR Therapeutics a ERS Genomics.